Lívia Černická

Na čelo novej vlády sa prezidentka Zuzana Čaputová chystá vymenovať Ľudovíta Ódora, aktuálne ešte viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Ústavný právnik Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského hovorí, že úradnícka vláda je lepšie riešenie ako poverený kabinet. Prečo? 

Poslanci Národnej rady vyslovili nedôveru kabinetu Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO, dnes Demokrati) vlani v decembri. Takmer okamžite prišiel o poverenie prvý minister – Igor Matovič (OĽaNO) opustil rezort financií a vrátil sa do parlamentu. Neskôr Heger poslal preč z vlády aj ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO). Minulý týždeň o odobratie poverenia požiadal šéf agrorezortu Samuel Vlčan (nom. OĽaNO) a minister zahraničných vecí Rastislav Káčer (Demokrati).

Vzápätí prezidentka Zuzana Čaputová oznámila, že po 15. máji vymenuje vládu odborníkov a na jej čele bude Ódor. Aký je teda rozdiel medzi vládou poverenou a vládou úradníckou? „Na začiatku je to v kompetenciách,“ odpovedá jasne Bujňák s tým, že Hegerova vláda „niektoré kompetencie má, niektoré môže vykonávať iba s predchádzajúcim súhlasom prezidentky a niektoré kompetencie jednoducho vôbec nemá“.&nbsp;

Úradnícka vláda však od prvého dňa svojho vymenovania bude mať plný rozsah právomocí. „A bude mať aj tridsať dní na to, aby pripravila svoje programové vyhlásenie a požiadala Národnú radu o vyslovenie dôvery,“ upozorňuje ústavný právnik.&nbsp;

Ak by poslanci vyslovili novej vláde dôveru, bude fungovať v štandardnom režime až do vymenovania nového kabinetu po predčasných parlamentných voľbách.&nbsp;

Prečo musí prezidentka vymenovať úradnícku vládu? Vysvetľuje ústavný právnik Vincent Bujňák.

Šéfovia parlamentných strán však už viackrát vyhlásili, že úradníckej vláde podporu nevyslovia.&nbsp;„Ak by sa to stalo, potom by ju prezidentka odvolala a opäť by ju poverila vykonávaním pôsobnosti v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády,“ opisuje možný scenár Bujňák.&nbsp;

Bujňák však zdôrazňuje, že úradnícka vláda bude mať v období prvých tridsiatich dní plný rozsah právomocí. „Napríklad sme na to upozorňovali aj pri probléme poskytnutia stíhačiek Mig-29 napadnutej Ukrajine. Keby vtedy hlava štátu vymenovala úradnícku vládu, nebol by problém. Mala by totiž plný rozsah právomocí a mohla by robiť zásadné rozhodnutia aj v oblastiach zahraničnej politiky,“ vysvetľuje ústavný právnik.&nbsp;

O&nbsp;poskytnutí stíhačiek Ukrajine však rozhodovala odvolaná vláda. Politici sa nedokázali dohodnúť, či Hegerov kabinet na to má alebo nemá kompetenciu a na Ústavný súd sa obrátiť nechcel. Odvolaná vláda argumentovala právnou analýzou, ktorú ale nikdy nezverejnila. Nakoniec stíhačky odišli k nášmu východnému susedovi, ale spoločnosť zostala polarizovaná.

Aj ústavný právnik Bujňák hovorí, že vláda s obmedzenými právomocami nemala podľa Ústavy oprávnenie rozhodovať o zásadných otázkach v oblasti zahraničnej politiky. „Práve preto vznikol celý ústavný problém, o ktorom sa diskutovalo. Takže fakt, či vláda má alebo nemá plný rozsah právomocí, má aj praktické dopady na jej fungovanie,“ upozorňuje.&nbsp;

Inými slovami, ak by o migoch rozhodovala úradnícka vláda v čase prvých tridsiatich dní, rozhodovala by s plnými kompetenciami. Čiže problém, či na to má alebo nemá právomoc, by jednoducho nebol.&nbsp;

Prečo je lepšie mať úradnícku vládu ako poverený kabinet? O tom hovoríme s ústavným právnikom Vincentom Bujňákom na ďalšej strane.

Už piaty mesiac Slovensko vedie vláda, ktorá je odvolaná. Je veľmi pravdepodobné, že aj vláda, o ktorej prezidentka Čaputová hovorí ako o vláde odborníkov, nezíska dôveru v parlamente. „Nemyslím si, že vznikne väčší problém ako máme v súčasnosti. Možno očakávať mierne zlepšenie, lebo v úradníckej vláde budú obsadené všetky rezorty,“ podotýka Bujňák.&nbsp;

Podľa neho by sa Slovensko síce „vrátilo“ do súčasnej situácie, ale vidí aj jeden významný rozdiel: zaplnené ministerské posty. „Nebolo by tam to, čo vidíme dnes, že rezorty zdravotníctva a financií nemajú svojich poverených ministrov. Prezidentka poverila premiéra, aby ich riadil. A rovnako sa k tomu schyľuje aj v rezorte pôdohospodárstva a v rezorte zahraničných vecí. To by sme mali štyri rezorty uprázdnené,“ konštatuje Bujňák. Takže aj keby úradnícka vláda fungovala iba v poverenom režime, mala by plné personálne obsadenie.&nbsp;

V nedeľu dopoludnia Eduard Heger oznámil, že požiadal o odobratie poverenia viesť vládu. Chcel sa takt vyhnúť tomu, aby mu prezidentka poverenie jednoducho odobrala sama.&nbsp;

„V prvom rade je prezidentka povinná zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. V momente, keď je takéto množstvo ministerstiev neobsadených a o odobratie poverenia požiadal aj premiér, tak neexistuje iné riešenie ako vymenovať novú vládu,“ konštatuje Bujňák.&nbsp;

Dáva tak za pravdu samotnej Čaputovej, ktorá po rozhovore s Hegerom a predsedom Národnej rady Borisom Kollárom (Sme rodina) vyhlásila, že „nemá inú možnosť“. „Vláda, ktorá má straty na úrovni ministrov a má obmedzený rozsah právomocí dlhodobo, nemôže riadne vykonávať svoje ústavné úlohy,“ dodáva Bujňák.&nbsp;

Heger tvrdí, že ponúkol prezidentke viaceré alternatívy. Jednou z nich bola ponuka, že nebude premiérom. Ústavný právnik krúti hlavou, prezidentka musí vymenovať novú vládu. „Nedá sa vymeniť len premiér,“ konštatuje.&nbsp;

Schodná podľa ústavného právnika nie je ani ďalšia alternatíva. Heger totiž navrhol, aby prezidentka na uprázdnené posty ministrov nominovala svojich kandidátov. „To by sa nedalo urobiť bez toho, aby bola znovu vymenovaná vláda. Lebo do vlády, ktorá je odvolaná, nemožno dopĺňať nových ľudí, nových ministrov,“ podčiarkuje Bujňák.&nbsp;

V praxi by prezidentka musela odobrať poverenie Hegerovi a nanovo ho vymenovať za premiéra. Ako podčiarkuje Bujňák, formálne by išlo o úplne novú vládu. „Ale to by nebolo udržateľné z hľadiska vysvetlenia, pretože predsedom vlády by bola úplne rovnaká osoba,“ dodáva s tým, že spoločnosť by zrejme takéto riešenie nepochopila.&nbsp;

Možno posunúť termín predčasných volieb? To zistíte na ďalšej strane. 

Obmedzenie právomocí vláde, ktorá nedostala dôveru v Národnej rade, ale vedie krajiny do vymenovania novej vlády, zaviedli poslanci do Ústavy v roku 2011. Vtedy totiž padla vláda Ivety Radičovej.&nbsp;

Podľa Bujňáka toto riešenie nebolo domyslené. „Ústava sa menila nedôstojne, v skrátenom legislatívnom konaní v priebehu štyroch hodín,“ pripomína.&nbsp;

Tento nedostatok alebo chybu by poslanci mohli napraviť opäť zmenou Ústavy. Bujňák je presvedčený, že systémové riešenie ponúka to, čomu sa hovorí nemecký model alebo konštruktívne vyslovenie nedôvery.&nbsp;

Ide o to, že pri hlasovaní o možnom páde vlády, musia mať poslanci v zálohe nového premiéra. „Nemecký model je postavený na tom, že keď parlament vyslovuje nedôveru vláde, už má automaticky pripraveného náhradníka. Poslanci vedia, kto bude nový predseda vlády a ten si poskladá svoj kabinet,“ osvetľuje Bujňák. Vtedy by nebol problém, ktorý má Slovensko dnes: poverená vláda zrejme povedie štát niekoľko mesiacov. Takže majú pripraveného nástupcu a nevzniká tam problém, že vyslovíte nedôveru a máte dlhodobé obdobie s obmedzeným rozsahom právomocí a nestabilitu.&nbsp;

Nemecký model prevzali v Poľsku, Maďarsku, Slovinsku, Španielsku či v Belgicku. „Je to zodpovednejšie a zároveň je to aj premyslenejšie riešenie. Pretože nevzniká problém, čo môže vláda v poverení robiť a v ktorých oblastiach má obmedzené právomoci. Je to rozhodne stabilnejšie,“ hovorí Bujňák.&nbsp;

V januári Národná rada rozhodla, že predčasné parlamentné voľby budú 30. septembra. Viaceré pokusy, aby boli ešte pred letom, nevyšli.&nbsp;

Časť opozičných strán však práve teraz opäť žiada o predsunutie dátumu volieb. "Nedá sa to urobiť kvôli zneniu volebného kódexu. Ten uvádza, že parlamentné voľby vyhlasuje predseda Národnej rady najneskôr 110 dní pred dňom ich konania,“ vysvetľuje Bujňák s dodatkom, že voľby sa musia konať v jeden deň a v sobotu. „Lehota existuje napríklad kvôli riadnemu vedeniu volebnej kampane, aj kvôli registrácii kandidátnych listín. Konanie parlamentných volieb v júni alebo v&nbsp;júni neprichádza do úvahy, lebo to nevychádza matematicky,“ vysvetľuje.&nbsp;

Čo sa dialo po vyslovení vlády Eduardovi Hegerovi?

Podľa neho je v súčasnej situácii prípustné jedine skrátenie volebného obdobia tak, že predčasné voľby by sa nekonali v posledný septembrový deň, ale bezprostredne na začiatku septembra. „Ale parlament by musel prijať uznesenie, na ktoré sa vyžaduje súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov,“ pokračuje ústavný právnik. Toto uznesenie by nahradilo januárové uznesenie, ktoré stanovilo ako termín predčasných volieb 30. september.&nbsp;

V parlamente je však už návrh, ktorý žiada jednorazové skrátenie volebného obdobia ústavným zákonom. „To je však v rozpore s nálezom Ústavného súdu z júla 2021. Vyplýva z neho, že jednorazové ústavné zákony, ktoré prelamujú Ústavu, sú neprijateľné. Na jednej strane je pravda, že parlament v decembri 2020 zakázal Ústavnému súdu skúmať súlad ústavných zákonov s ústavou. Ale na druhej strane Ústavný súd na jar 2022 povedal, že v extrémnych prípadoch si vyhradzuje právo tieto ústavné zákony preskúmať,“ varuje ústavný právnik.&nbsp;

Podľa neho sa v demokratickom a právnom štáte rozhodnutia Ústavného súdu rešpektujú. „Preto by parlament nemal ísť cestou jednorazového prelomenia Ústavy cez ústavný zákon,“ tvrdí.&nbsp;