Ústavný právnik: Čaputová musí vymenovať úradnícku vládu

Na čelo novej vlády sa prezidentka Zuzana Čaputová chystá vymenovať Ľudovíta Ódora, aktuálne ešte viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Ústavný právnik Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského hovorí, že úradnícka vláda je lepšie riešenie ako poverený kabinet. Prečo?

Poslanci Národnej rady vyslovili nedôveru kabinetu Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO, dnes Demokrati) vlani v decembri. Takmer okamžite prišiel o poverenie prvý minister – Igor Matovič (OĽaNO) opustil rezort financií a vrátil sa do parlamentu. Neskôr Heger poslal preč z vlády aj ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO). Minulý týždeň o odobratie poverenia požiadal šéf agrorezortu Samuel Vlčan (nom. OĽaNO) a minister zahraničných vecí Rastislav Káčer (Demokrati).

Vzápätí prezidentka Zuzana Čaputová oznámila, že po 15. máji vymenuje vládu odborníkov a na jej čele bude Ódor. Aký je teda rozdiel medzi vládou poverenou a vládou úradníckou? „Na začiatku je to v kompetenciách,“ odpovedá jasne Bujňák s tým, že Hegerova vláda „niektoré kompetencie má, niektoré môže vykonávať iba s predchádzajúcim súhlasom prezidentky a niektoré kompetencie jednoducho vôbec nemá“. 

Úradnícka vláda však od prvého dňa svojho vymenovania bude mať plný rozsah právomocí. „A bude mať aj tridsať dní na to, aby pripravila svoje programové vyhlásenie a požiadala Národnú radu o vyslovenie dôvery,“ upozorňuje ústavný právnik. 

Ak by poslanci vyslovili novej vláde dôveru, bude fungovať v štandardnom režime až do vymenovania nového kabinetu po predčasných parlamentných voľbách. 

Šéfovia parlamentných strán však už viackrát vyhlásili, že úradníckej vláde podporu nevyslovia. „Ak by sa to stalo, potom by ju prezidentka odvolala a opäť by ju poverila vykonávaním pôsobnosti v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády,“ opisuje možný scenár Bujňák. 

Príklad migov 

Bujňák však zdôrazňuje, že úradnícka vláda bude mať v období prvých tridsiatich dní plný rozsah právomocí. „Napríklad sme na to upozorňovali aj pri probléme poskytnutia stíhačiek Mig-29 napadnutej Ukrajine. Keby vtedy hlava štátu vymenovala úradnícku vládu, nebol by problém. Mala by totiž plný rozsah právomocí a mohla by robiť zásadné rozhodnutia aj v oblastiach zahraničnej politiky,“ vysvetľuje ústavný právnik. 

O poskytnutí stíhačiek Ukrajine však rozhodovala odvolaná vláda. Politici sa nedokázali dohodnúť, či Hegerov kabinet na to má alebo nemá kompetenciu a na Ústavný súd sa obrátiť nechcel. Odvolaná vláda argumentovala právnou analýzou, ktorú ale nikdy nezverejnila. Nakoniec stíhačky odišli k nášmu východnému susedovi, ale spoločnosť zostala polarizovaná.

Aj ústavný právnik Bujňák hovorí, že vláda s obmedzenými právomocami nemala podľa Ústavy oprávnenie rozhodovať o zásadných otázkach v oblasti zahraničnej politiky. „Práve preto vznikol celý ústavný problém, o ktorom sa diskutovalo. Takže fakt, či vláda má alebo nemá plný rozsah právomocí, má aj praktické dopady na jej fungovanie,“ upozorňuje. 

Inými slovami, ak by o migoch rozhodovala úradnícka vláda v čase prvých tridsiatich dní, rozhodovala by s plnými kompetenciami. Čiže problém, či na to má alebo nemá právomoc, by jednoducho nebol. 

Prečo je lepšie mať úradnícku vládu ako poverený kabinet? O tom hovoríme s ústavným právnikom Vincentom Bujňákom na ďalšej strane.