Ceny za vajcia a hydinu rekordne stúpli. Ešte v roku 2021 stáli do dvoch eur, teraz sú aj takmer za štyri päťdesiat. Skončilo sa už zdražovanie?
Pred krízou sa cena za desať vajíčok pohybovala aj pod dvomi eurami. Naše výrobné náklady však vzrástli výrazným spôsobom. Najväčší vplyv na odbytové ceny a výšku výrobných nákladov majú kŕmne zmesi. Ich cena narástla za posledné dva roky o viac ako 80 percent. Zmesi pritom predstavujú, či už pri výkrme hydiny, alebo aj pri chove nosníc, viac ako polovicu všetkých nákladov. Prudké zdraženie sa muselo prejaviť aj na odbytových cenách. Ani my nevieme, ako sa bude vyvíjať cena obilnín alebo energií v najbližšom období. Za posledný rok a pol sa nám náklady menia nepredvídateľne.
Cena energií sa pri cene vajec a hydiny odrazila už úplne?
Nie. Vlani vzrástli ceny elektrickej energie a plynu, ktoré sa využívajú pri chove hydiny, či už na chladenie, ventiláciu, alebo vykurovanie v zimnom období. Rovnako zdraželi pohonné látky, ktoré ovplyvňujú rozvoz výrobkov, a vzrástli tiež ceny technológií, náhradných dielov a služieb - toto všetko sa už prejavilo na raste výrobných nákladov. Od januára tohto roku však mnohým chovateľom opätovne výrazne vzrástli ceny za elektrickú energiu a plyn.
Štát predsa hovorí o zastropovaní ceny energií. V čom je problém?
Štát deklaroval zastropovanie cien elektrickej energie vo výške 199 eur/MWh a plynu vo výške 99 eur/MWh. Dodávatelia energií však od januára tohto roku predávajú energie mnohým chovateľom hydiny za výrazne vyššie sumy. Keď to porovnáme s cenami elektrickej energie počas roku 2021 na úrovni 120 až 140 eur a s cenami plynu na úrovni 60 až 70 eur, väčšine chovateľov sa platby za elektrickú energiu a plyn zvýšili výrazným spôsobom. Zastropovanie cien, paradoxne, ceny energií mnohým chovateľom opätovne zvýšilo.
Hrozí, že preto niektorí chovatelia aj skončia?
Reálne sú aj takéto hrozby. Únia hydinárov Slovenska na to už dva roky ministerstvo upozorňuje. Náklady na energie dlhodobo stúpajú a refundácia ich stále nepokrýva. So stratou sa dá vyrábať len krátkodobo, dlhodobo to nie je možné.
Aká je iná pomoc vo forme kompenzácií?
Dotácie na podporu chovu hydiny na Slovensku sú dlhodobo výrazne nižšie ako v okolitých krajinách. Nižšie dotácie predražujú výrobu. Veľa sa hovorí o kompenzačných schémach na úhradu zvýšených nákladov na energie, ale podpory pre poľnohospodárov sú stále v štádiu prípravy. Ak štát preplatí časť nákladov cez dotácie, príde k zníženiu nákladov a zvýšeniu konkurencieschopnosti našich výrobkov v rámci Európy. Preto ďalší vývoj cien závisí nielen od vývoja cien výrobných nákladov, ale aj od toho, akým spôsobom bude pripravená podpora zo strany štátu.
Aký problém spôsobuje, že iné krajiny majú lepšie kompenzačné schémy na ceny energií? Prejavuje sa to v tom, že cenový rozdiel slovenských výrobkov oproti dovozu sa ešte viac prehlbuje?
Na Slovensku dostávame reálne napríklad jednu tretinu z českej podpory. Preto tam dokážu vyrobiť viac mäsa a vajec s nižšími nákladmi. Nižšie ceny zo zahraničia následne tlačia dole aj slovenské odbytové ceny. V Maďarsku majú sedem druhov podpory na hydinu a v Poľsku majú aj nepriame podpory vo forme daňových či odvodových úľav. V krajinách západnej Európy majú dotácie na farmu.
Na Slovensku dotácie na farmu nie sú.
Nie a je to škoda. U nás je základom dotácií podpora na pôdu a iba na vybrané druhy zvierat, ako sú dojnice, ovce a kozy. Podpora na hydinu tam zahrnutá nie je. Keď si zoberieme hydinárov, 95 percent z nich nemá žiadnu pôdu, takže vôbec nedostávame dotácie na pôdu. V krajinách západnej Európy majú dotácie na farmu, ktoré zahŕňajú platby na všetku pôdu a zvieratá na farme vrátane chovanej hydiny. A keďže u nás to takto nastavené nie je, predražuje nám to výrobu.
Ceny vajec, keď sa k nim vrátime, lebo ľudí trápia, sú aktuálne celosvetový problém. Aj v Amerike prekonali rekordy, za desať vajec pýtajú obchodníci v prepočte aj šestnásť eur a čelia za to kritike. Podľa ekonómov by nebolo od veci pozrieť sa pre vysoké ceny na obchodníkov aj na Slovensku. Vy to vidíte ako?
Ceny na pultoch stanovujú obchodné reťazce, nie chovatelia hydiny. My môžeme stanoviť iba naše predajné ceny do obchodu. Naša priemerná odbytová cena na začiatku tohto roku bola pri vajciach z klietkových chovov na úrovni 16 centov za kus. Pred rokom a pol bola táto cena na úrovni desať centov za kus, ale zvýšenie našich výrobných nákladov spôsobilo jej rast. Výsledné ceny na pultoch sú potom rôzne a ovplyvňuje ich DPH a marža obchodníkov.
Maďarsko napríklad zastropovalo cenu vajec. Nepomohlo by to?
Neviem presne, ako sú nastavené podmienky regulácie cien v Maďarsku, ale predpokladám, že štát dopláca výrobcom rozdiel oproti výrobným nákladom, pretože svoje produkty nemôžu predávať pod hodnotu výrobných nákladov, lebo by to bolo pre nich likvidačné. Pri vajciach je u nás určite škoda, že sa nedostali medzi takzvané vybrané potraviny so zníženou sadzbou DPH. Pred niekoľkými rokmi sa tam dostali niektoré druhy potravín, ale vajcia nie z dôvodu, že zníženie sadzby by sa na cene za jedno vajce neprejavilo. Nepredáva sa však jedno vajce, ale vždy celé balenie s desať a viac kusmi a tam sa to zníženie sadzby na cene už musí prejaviť.
Aká je sebestačnosť Slovenska pri vajciach a hydine?
V produkcii vajec sme sebestační na 84 percent. Pred niekoľkými rokmi sme boli plne sebestační, ale pre rast spotreby a tlak zahraničných obchodných reťazcov na prerábanie klietkových chovov nosníc na podstielkové chovy sebestačnosť postupne klesá. V roku 2021 bola na Slovensku spotreba 226 vajec ročne na obyvateľa. Pri hydinovom mäse sa sebestačnosť v posledných rokoch pohybuje medzi päťdesiatimi až šesťdesiatimi percentami, závisí to od vývoja spotreby. V rokoch 2020 a 2021 poklesla cena bravčového mäsa, a preto bola časť spotreby hydinového mäsa nahradená jeho spotrebou. Rovnako prišlo k poklesu spotreby hydiny aj pre zatvorenie reštaurácií počas pandémie. Spotreba hydiny na obyvateľa vtedy poklesla z 26 na 24 kilogramov ročne.
V reštaurácii si dávate bravčový či kurací rezeň?
Ja zjem všetky druhy mäsa vrátane hydinového, bravčového či hovädzieho. V reštaurácii si dávam rezeň, iba keď mám istotu, že je zo slovenského mäsa. V minulosti sa mi niekoľkokrát stalo, že rezeň bol z hydiny, ktorá bol kŕmená mäsokostnou múčkou. V rámci celej EÚ je kŕmenie hydiny touto múčkou zakázané, ale v nedávnej minulosti viackrát zistili porušenie tohto zákazu v Poľsku a mimo EÚ to zakázané nie je.
V minulosti bol právny predpis, že reštaurácie majú uvádzať pôvod mäsa.
Spotrebiteľ má právo vedieť, aké mäso má na tanieri. Netreba sa však uspokojiť s odpoveďou, že je od slovenského dodávateľa, pretože tým môže byť aj veľkoobchod alebo prebaľovacia firma zo Slovenska a mäso nemusí byť slovenské. Preto je dôležitý pôvod a názov výrobcu hydinového mäsa.
Kde nakupujete mäso?
Prednostne v podnikových predajniach našich spracovateľov hydiny. Slovenské mäso sa dá kúpiť aj v obchodnej sieti, ale vždy je dôležité pozrieť si na etikete pôvod a názov výrobcu. Keď je výrobca slovenský a deklaruje slovenský pôvod, mám záruku, že ide o kvalitné, čerstvé, bezpečné a najmä zdravé mäso.
Na Slovensku dostávame reálne napríklad jednu tretinu z českej podpory. Preto tam dokážu vyrobiť viac mäsa a vajec s nižšími nákladmi.
Vráťme sa k vajciam. Vraveli ste, že niektorí chovatelia skončia, lebo zahraničie tlačí chovateľov do neklietkového chovu?
Žiadna legislatíva, slovenská ani európska, nezakazuje chov v klietkach, len niektoré zahraničné obchodné reťazce deklarovali, že od roku 2025 nebudú predávať slovenské klietkové vajcia. Vnímame ten tlak. Postupne preto prebiehajú rekonštrukcie. Problém je, že hoci rekonštrukcie robíme, ministerstvo na ne doteraz žiadne peniaze nevyčlenilo, čiže to financujeme z vlastných finančných prostriedkov.
Je to nákladné?
Značne. Pred tromi rokmi boli náklady na rekonštrukciu chovov na celom Slovensku na úrovni 70 miliónov eur, dnes je však potreba výrazne vyššia. V prvom polroku 2022 bola vyhlásená výzva z Programu rozvoja vidieka, ale doteraz ešte neboli vyhodnotené projekty a uzatvorené zmluvy. Preto mnohí chovatelia s rekonštrukciami čakajú. Veľkou nevýhodou výzvy je, že katalóg cien vo výzve stanovil ceny, ktoré už nezodpovedajú reálnym cenám technológií na trhu a reálna podpora bude výrazne nižšia ako päťdesiat percent.
Vy osobne aké vajcia jete?
Ja preferujem vajcia z klietkového chovu, ktoré sú najmenej znečistené, a preto najbezpečnejšie. Mnohí spotrebitelia sa mylne domnievajú, že kvalita vajec závisí od spôsobu chovu. Nie je to však pravda. Kvalita závisí iba od krmiva, ktoré sliepka skonzumuje. Nevýhodou vajec z podstielkových chovov a voľných výbehov je ich vysoké povrchové znečistenie, čo predstavuje riziko kontaminácie pripravovaného jedla.
To asi veľmi nepotešíte bioľudí.
Keď chovateľ chová nosnice správne a obmedzí im prístup ku škodlivým látkam, nie je problém. Ten môže nastať v prípade, ak je chov v prostredí s vysokou prašnosťou alebo ťažkými kovmi, ktoré sa po konzumácii môžu dostať do vajec. Aj v klietkovom chove nosníc dostáva nosnica podobné krmivo, ako má nosnica vo vonkajšom výbehu, pretože do krmiva sa pridávajú všetky potrebné minerálne látky a vitamíny. Navyše pri chove v uzatvorených halách odpadá riziko prítomnosti ťažkých kovov alebo iných škodlivých vecí.
V poslednom čase akoby pribudlo viac bielych vajec v obchodoch. Čím to je?
Či sliepka znáša hnedé alebo biele vajcia, nezávisí od farby peria, ako sa ľudia často domnievajú. Závisí to od farby ušných lalokov. Keď ich má svetlé, sú vajcia biele, keď tmavšie, sú hnedé. Na Slovensku sa primárne predávajú hnedé vajcia, väčší záujem o biele vajcia je pred veľkonočnými sviatkami kvôli ich maľovaniu. Ale napríklad v Španielsku a štátoch južnej Európy preferujú biele vajcia. Kvalitatívne v tom však nie je žiadny rozdiel.
Nemajú biele vajcia svetlejší žĺtok?
Farbu žĺtka môžete ovplyvniť cez kŕmnu zmes. Ak obsahuje viac karotenoidov, tak je žĺtok tmavší, červenší. Prostredníctvom krmiva možno pridať do zloženia vajec aj cereálie, omega-3 mastné kyseliny, vitamín E, jód, selén alebo iné zdraviu prospešné prvky.
Ako na to ľudia reagujú?
Naši výrobcovia ponúkajú viacero druhov takýchto vajíčok na trhu. Sú spotrebitelia, ktorí majú záujem o kúpu týchto vajíčok s pridanou hodnotou. Popri konzumácii bežného vajíčka urobia niečo navyše aj pre svoje zdravie.
Ktoré sa na Slovensku predávajú najviac?
Najviac sa na Slovensku dlhodobo predávajú klietkové vajcia. Dôvodom je jednoznačne cena, keďže sú najlacnejšie na pultoch obchodných reťazcov. Veľa spotrebiteľov sa orientuje hlavne podľa ceny a v poslednom období je to už viac ako 90 percent spotrebiteľov, ktorí primárne uprednostňujú pri nákupe najnižšiu cenu.
Koľko vajec sliepka znesie za rok?
V našich veľkochovoch je to necelé jedno vajce za deň. Sliepka v klietkovom chove znesie do roka 300 až 320 vajec, v podstielkovom chove okolo 220 až 250 vajec, v domácich chovoch je to však výrazne menej.
