Veria drevu. Metrovice do pece si na Liptove chystajú dva roky pred zimou, elektrika je drahá

Za elektriku by sa nedoplatili. Ľudia v horských dedinách stále kúria drevom, je najlacnejšie

Metrovice rúbu, ukladajú a dva roky sušia. Elektrika je drahá, ľudia v horách kúria drevom

Ján Dzúr

Blíži sa poludnie, oteplilo sa. V&nbsp;Liptovských Revúcach, dedine pod horským priesmykom Donovaly, už nie je mínus dvadsať, ale iba štyri stupne Celzia pod nulou. Zato pribudla vlhkosť. Mráz zachádza za nechty, bez rukavíc na chladnom vetre vydržíme sotva pár minút. Igor vezme sekeru a&nbsp;na dvore narúbe pár triesok, s&nbsp;ktorými beží ku kozubu. Oheň v&nbsp;piecke vyčaruje v&nbsp;dome bývalého vojaka nielen útulnú atmosféru, ale poriadne v&nbsp;ňom rozohreje aj všetky miestnosti. Pre ľudí z&nbsp;bytoviek idyla, pre obyvateľov horských osád rutina a&nbsp;starosti – drevo na zimu si obvykle zháňajú dva roky vopred.

V&nbsp;roku 2022 štatistický úrad zistil, že pevné palivo je zdrojom energie vo viac ako pätine slovenských domácností. Najviac ním kúrili, varili a&nbsp;hriali teplú vodu obyvatelia Žilinského kraja, kde v&nbsp;niektorých dedinách každý deň hádže drevo do pece až 80 percent rodín. Aj preto, že napríklad v&nbsp;okrese Námestovo má plynovú prípojku len šesť percent chalúp a&nbsp;kúriť drahou elektrikou si v&nbsp;klimaticky chladnom regióne od septembra do júna nikto netrúfa. Oproti tomu v&nbsp;okolí Trnavy vyhrieva domy bukom či smrekom iba desatina obyvateľov, zvyšok si hovie pri energii z&nbsp;obnoviteľných zdrojov a&nbsp;plynu.

Liptovské Revúce sa skladajú z&nbsp;troch častí. Žije v&nbsp;nich asi 1&nbsp;500&nbsp;ľudí, dedina je rozťahaná do dĺžky dvanásť kilometrov. Sú v&nbsp;nej nové pekné domy, penzióny aj drevenice chalupárov, škoda, že nefunguje kedysi chýrne lyžiarske stredisko. „Nie je tu plyn a&nbsp;na elektriku sa pre výčiny počasia v&nbsp;zime spoliehať nemôžeme. Mnohí starší ľudia preto stále veria drevu. No mladé rodiny si už kúpili tepelné čerpadlá. Netreba kvôli nim rúbať kláty, ale sú finančne náročné a&nbsp;návratnosť je viac rokov. Starším ročníkom sa neoplatia,“&nbsp;podotýka Igor v&nbsp;hornej časti malebnej obce. Keď sa v&nbsp;nej rozfúka silný vietor, stromy či konáre niekedy padnú na elektrické vedenie. „Nie je to však tak, že by sme ostali celé dni odrezaní od sveta. Spomínam si, že bez elektriky sme boli najviac osem hodín, bolo to však na Vianoce. Teraz nám navyše urobili rekonštrukciu trafostanice, takže výpadky prúdu by mali byť minulosťou,“ podotýka s&nbsp;úsmevom starostka obce Jana Šimová. Vari na každom voľnom kúsku dvora, lúky či okolia cesty ležia metrovice, niektorými sú obložené zákruty, inými parkoviská. V&nbsp;susedných dolinkách zasa vidíme odstavené nákladné autá, ktoré sú prispôsobené na zvoz dreva. Ako ho zohnať, koľko stojí a&nbsp;kto ho dovezie, sa Igor nedozvedá z&nbsp;internetu, ale v&nbsp;miestnej krčme.

Spaľovanie dreva v&nbsp;kozuboch nie je ideálne z&nbsp;hľadiska vplyvu na životné prostredie. Najčistejšie a&nbsp;najjednoduchšie je kúrenie elektrickou energiou, kde stačí otáčať ovládačom. Slovenská inovačná a&nbsp;energetická agentúra vyrátala, že štvorčlenná rodina v&nbsp;staršom dome zaplatí za kúrenie drevom asi 940 eur ročne, ak by si však vybrala elektrický kotol, minula by trikrát viac. Mnohé rodiny si počas energetickej krízy pre zdražovanie energií kúpili kozubové piecky. Tie v&nbsp;novších a&nbsp;zateplených domoch dokážu ušetriť stovky eur ročne a&nbsp;sú aj estetickým doplnkom. V&nbsp;ostatných rokoch dokresľujú atmosféru v&nbsp;horských penziónoch či kaviarňach.

Vedeli ste?

„Zájsť tam musím s&nbsp;poriadnym predstihom. Keď všetko zistím a&nbsp;dohodnem sa s&nbsp;chlapmi, ktorí s&nbsp;drevom robia, metrovice mi na V3S dovezú na dvor. Päť kubíkov buka a&nbsp;päť kubíkov smreka mi vysypú pred dom, kde ich motorovou pílou delím na kláty dlhé 33&nbsp;centimetrov. Tie ešte mokré poštiepam sekerou,“ opisuje, čo všetko stojí za príjemným teplom v&nbsp;jeho dome. Narúbané drevo, ktoré si miestni chodia chystať do lesa, kupujú ho od urbárskych spoločností alebo lesníkov, hádže na kôpky. Potom ho postupne ukladá do vonkajších prístreškov, kde ho suší. Samému mu to trvá asi šesť mesiacov, na niektoré práce však potrebuje pomocníka.

Ľudia, od ktorých Igor kúpil dom, izby vykurovali viacerými kachľami, peterkami. On si postavil kozub, ku ktorému nám jeho manželka Aďa doniesla bylinkový čaj. „Ak vonku mrzne a&nbsp;odtiaľto na pár dní odídeme, dom vychladne. A&nbsp;ekonomika nepustí. Keby som po návrate zakúril elektrikou, nedoplatím sa. Navyše dom ňou nezohrejem tak rýchlo ako ohňom v&nbsp;kozube. Rozkurujem ho mäkkým smrekom, keď sa vytvorí pahreba, pridám buk, ktorý horí dlhšie. Spálili sme však aj staré slivky či jasene, ktoré ohrozovali susedov dom,“ tvrdí päťdesiatnik.

Pocitovú teplotu v&nbsp;Igorovej obývačke zvyšuje sálavé teplo, ktoré nevytvára iba príjemnú atmosféru, ale stúpa tiež do spální na poschodí. Nevadí Liptovskorevúčanovi drina, ktorá vykúrenému domu predchádza? „Do lesa pre medvede, z&nbsp;ktorých jeden mi zišiel až na dvor, už radšej nechodíme. Oddychujem teda pri prácach okolo domu. Pílenie a&nbsp;ukladanie klátov ma baví, mám to namiesto cvičenia v&nbsp;posilňovni. Súčasne dávam pozor, aby som na konci zimy nezabudol, že už musím zháňať drevo na ďalšiu,“ smeje sa bývalý správca vojenskej počítačovej siete. Počas kovidu a&nbsp;v&nbsp;čase vypuknutia vojny na Ukrajine palivové drevo pre obavy z&nbsp;energetickej krízy dramaticky zdraželo a&nbsp;tvorili sa naň poradovníky. Vývoz do zahraničia v&nbsp;tých časoch stúpol až o&nbsp;60 percent, na Slovensku sa stalo exkluzívnym tovarom. Lesy Slovenskej republiky, ktoré sú u&nbsp;nás dominantným producentom palivového dreva, ho teraz majú dostatok. Navyše oproti roku 2022 sú jeho ceny asi o&nbsp;tretinu nižšie, pohybujú sa na úrovni 26 až 40&nbsp;eur za kubický meter. V&nbsp;posledných rokoch ľudia čoraz viac kupujú naštiepané palivové drevo, nemajú čas alebo silu ho chystať.

Najdôležitejším parametrom palivového dreva je jeho vlhkosť. Čerstvo spílené obsahuje 50 až 60 percent vody, na kúrenie je ideálne také, ktoré dva roky schne pod vonkajším prístreškom a vody už má menej ako 20 percent. Takto vysušené drevo je niekoľkokrát výhrevnejšie ako surové. Náhradou smreka či buka bývajú drevené pelety, s ktorými nie je žiadna starosť, potrebujete iba miesto na ich skladovanie. Sú však o čosi drahšie a obvykle nemajú ani takú výhrevnosť ako drevo.
Kominári a&nbsp;predajcovia kozubov vystríhajú pred pálením natieraného alebo impregnovaného dreva, rovnako drevotriesky. Ich jedovaté splodiny nepoškodzujú iba životné prostredie, ale rovnako ohniská, dymovody a&nbsp;komíny, ktoré aj pri zodpovednom spôsobe kúrenia odporúčajú kontrolovať najmenej raz za rok. Pri správnom horení a&nbsp;vlhkosti dreva unikajúci dym z&nbsp;komína nie je takmer vôbec vidieť.

Viete kúriť?

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/veria-drevu-metrovice-pece-liptove-chystaju-dva-roky-pred-zimou-elektrika-je-draha" target="_blank">PRÁCA S DREVOM NIE JE PRE KAŽDÉHO, OHEŇ VŠAK VYČARUJE IDYLU</a>

Veria drevu. Metrovice do pece si na Liptove chystajú dva roky pred zimou, elektrika je drahá

Ján Dzúr

Súvisiace články

Česká polícia poprela ruskú stopu. Masový vrah z Prahy sa mohol inšpirovať príbehom z Ameriky

Zabudnite na peniaze, sex a svokru. Najčastejšou príčinou partnerských sporov je niečo iné

Poznáme sedem najdesivejších miest na zemi. Jedno z nich je blízko Košíc, vojak tam videl UFO

Chcel vystrieľať metro. Na rozdiel od Davida Kozáka nemal vrah z Milionára na krutý čin odvahu

Susedia na Jozefa z Lučivnej, ktorý vraždil v Írsku, nedajú dopustiť: To sa nám nezdá

Výber pre vás