Lívia Černická

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/vesela-vdova-manzelka-eduarda-kukana-ani-vyse-roku-jeho-smrti-nespratala-rozohranu-hru">Ako po smrti manžela žije Zdenka Kukanová, nájdete TU</a>

Na toto sa nedá zvyknúť, vzdychne si smutne Zdenka Kukanová. Hra scrabble vyše roka čaká, že ju niekto dohrá. Napriek tomu na svoj život s&nbsp;kariérnym diplomatom, trojnásobným ministrom zahraničných vecí a&nbsp;europoslancom Eduardom Kukanom spomína s&nbsp;úsmevom. „Bola to divoká jazda,“ hovorí šibalsky. Zažili spolu zahraničné misie aj prezidentskú predvolebnú kampaň. Len na svoju poslednú misiu Kukan odišiel sám.

„Čo bolo najťažšie? Ja som osem alebo desať rokov žila sama. Keď bol v&nbsp;europarlamente, odišiel v&nbsp;pondelok, ale v&nbsp;piatok sa vrátil. No toto je iné, na to sa nezvykne,“ hovorí. Keď vlani vo februári Kukan náhle zomrel, bol to šok pre všetkých. Veď odišla jedna z&nbsp;najvýraznejších tvárí slovenskej diplomacie. Aj keď pani Zdenka uvažovala o&nbsp;odchode z&nbsp;Bratislavy, nakoniec zostala. „Mám tu priateľov a&nbsp;chodievam na cintorín,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie. V&nbsp;pamäti si uchováva, ako hovorí, prchavé okamihy. „Keď bol doma, každý večer sme hrali scrabble. A&nbsp;tú hru, ktorú sme mali v&nbsp;ten večer hrať, mám stále rozloženú,“ pokračuje, no zamyslí sa, že už je možno čas na jej odpratanie.

„Brali sme sa na Troch kráľov v&nbsp;roku 1967,“ spomína. Spoznali sa, ako inak, na ministerstve zahraničných vecí. „Pracovala som v&nbsp;knižnici a&nbsp;on nastúpil ako nový, začínajúci diplomat. Mala som devätnásť a&nbsp;všetky kamarátky mi hovorili, že je pre mňa starý, lebo mal 27 rokov,“ smeje sa. Zo začiatku to ani nebola dobrá partia. Nemal nič a&nbsp;býval na ubytovni. Navyše dostal tuberkulózu. „Kamarátky ma upozorňovali, že je veľmi chorý. Liečil sa v&nbsp;Novej Polianke a&nbsp;vrátil sa opálený a&nbsp;vyšportovaný,“ pokračuje s&nbsp;tým, že vlastne hneď akosi tušila, že to bude láska na celý život.

Kukanovci žili najmä v&nbsp;zahraničí. „Päť rokov v&nbsp;Zambii, tri roky v&nbsp;Etiópii, štyri v&nbsp;New Yorku. Potom sme boli vo Washingtone, odkiaľ ho odvolali, aby išiel robiť ministra zahraničných vecí,“ vyratúva pani Zdenka. Hovorí, že zo Slovenska poznala najmä Šaľu, kde žili rodičia Eduarda Kukana. „Nikdy som v&nbsp;Bratislave nebývala,“ podotýka. A&nbsp;predsa – kúpili si v&nbsp;hlavnom meste byt, z&nbsp;ktorého sa jej už nechce odísť. „Tu ma poznajú. Keď som si minule zabudla peňaženku, v&nbsp;obchode z&nbsp;toho nerobili drámu. Predavačka mi povedala, že vie, kto som, a&nbsp;určite jej peniaze prinesiem,“ poukazuje na praktické problémy.

Pani Zdenku netrápia typické dôchodcovské starosti. Nesťažuje sa na výšku dôchodku či na zdravie. „Ani si neuvedomujem, že som dôchodca. Vôbec to neriešim. Keby som sa nad tým zamýšľala, čo by som tým vyriešila?“ pokrčí ramenami. Čas trávi v&nbsp;seniorskom klube Luna. Chodieva na prednášky, tvorivé dielne, stretnutia, sem‑tam na kultúrne podujatia. „Na tomto klube frčím už hádam desať rokov. Je to síce seniorský klub, ale chodievajú medzi nás aj mladé dievčatá. Mali sme módnu šou na námestí, úžasné prednášky s&nbsp;rôznymi osobnosťami. Marcela Laiferová nám občas zaspieva, bola som aj na krste jej knihy,“ vyratúva.

Nemám hlavu na jazyky, hovorí manželka bývalého ministra zahraničných vecí. Bez problémov však prechádza z&nbsp;rodnej češtiny do slovenčiny. Tvrdí, že v&nbsp;Bratislave jej čeština nikomu neprekáža. „Ale keby bolo hlúpe, aby som hovorila po česky, spustím po slovensky. A&nbsp;môj manžel mal z&nbsp;toho vždy druhé Vianoce,“ tvrdí so smiechom. Poukazuje pritom na zaujímavý paradox. Slovák sa vraj na­učí po česky veľmi rýchlo. „Aj môj manžel automaticky prepínal do češtiny. Ale on prepínal bez problémov do ôsmich jazykov. No my Česi to do slovenčiny nedávame,“ hovorí z&nbsp;vlastnej skúsenosti. Problémy im robia najmä slovenské mäkčene. O&nbsp;slovenskej gramatike pani Zdenka tvrdí, že je moderná. „Aj v&nbsp;češtine je niekoľko chytákov s&nbsp;ypsilonom,“ upozorňuje. Samozrejme, po anglicky sa dohovorí. „Čeština a&nbsp;slovenčina sú blízke, tak sa človek ani nemusí snažiť. Po anglicky sa však hovorí po celom svete,“ dodáva s&nbsp;tým, že s&nbsp;angličtinou zvládla aj všetky manželove misie. „Keby som žila v&nbsp;nejakej krajine, kde by mi to nestačilo, musela by som sa naučiť ich jazyk. Ale po anglicky sa hovorilo aj v&nbsp;Etiópii, aj v&nbsp;Zambii,“ spomína. Angličtinu potrebovala aj ako manželka ministra zahraničných vecí. „Zvládla som to,“ smeje sa.

Keď sa povie Zdenka Kukanová, treba spomenúť sovy. Jej zbierka je totiž obrovská a&nbsp;známa. Na začiatku bola krištáľová, ktorú dostala ako darček. Ďalšie dostala od bývalej majsterky sveta v&nbsp;krasokorčuľovaní Aleny Vrzáňovej. „Keď upratovala svoj newyorský byt, našla nejaké sovy. Povedala mi, že mám iba jednu, tak mi k&nbsp;nej pridala svoje dve alebo tri,“ hovorí o&nbsp;začiatku sovej vášne. Potom jej manžel doniesol výra z&nbsp;Pittsburghu, vyrobený je z&nbsp;uhlia. „Ľubomír Feldek o&nbsp;tomto výrovi zložil aj báseň,“ podotýka. No a&nbsp;potom sa to rozbehlo – kto doniesol Kukanovcom sovu, neurobil chybu. Jednu dostala aj od herca Ladislava Chudíka. „Boli sme v&nbsp;Trenčianskych Tepliciach. Pán Chudík nás stretol a&nbsp;hovorí mi, že si deň predtým na mňa spomenul. V&nbsp;nejakom obchode totiž videl sovu, ktorá zahúkala vždy, keď niekto otvoril dvere. Tak mi ju doniesol,“ pridáva historku. Zbierka sa rozrástla a&nbsp;neskôr prišiel nápad ukázať ju svetu. „Mala som výstavu v&nbsp;Moskve, otváral ju chlapec, ktorý prežil streľbu v&nbsp;Beslane,“ poukazuje aj na ďalší rozmer výstav. Pri niekoľkodňovej teroristickej akcii, ktorá sa začala 1. septembra 2004 v&nbsp;priestoroch základnej školy, zahynulo vyše tristo rukojemníkov, z&nbsp;nich 186 detí.

„Potom som sa s&nbsp;výstavou presunula do New Yorku, do Ľubľany, dvakrát som vystavovala v&nbsp;Prahe,“ vyratúva s&nbsp;tým, že so svojimi sovami prešla azda aj väčší kus sveta ako žena diplomata. Boli časy, keď dostávala sovu takmer každý deň. „Čo myslíte, koľko sov som vyrobila v&nbsp;našom klube? Keď už máme niečo vyrábať, tak mi automaticky povedia, že mám urobiť sovu,“ vraví. Svoje sovy neráta. „To nemá zmysel, mám ich tisícky,“ rozhodí rukami. Nemala radšej zbierať diamanty? - tlačí sa na jazyk podpichovačná poznámka. „A&nbsp;to som aj manželovi povedala! A&nbsp;viete, čo on na to? Vraj a&nbsp;ty neveríš, že aj diamant je z&nbsp;uhlia?“ smeje sa.

Zbierka je teraz odložená a&nbsp;čaká na svoje miesto. Sľubov, kde by mohla byť vystavená nastálo, bolo veľa. Zatiaľ sa však ani jeden nenaplnil, respektíve sľubujúci na svoje sľuby zabudli. „Môj sen je, aby sa to dalo na nejaký hrad, nech to ľudia vidia,“ hovorí. Tvrdí, že už preklenula obdobie, keď sa sovám vyslovene vyhýbala. „Na jednej výstave aj manžel povedal, že už s&nbsp;nimi končím, nech mi ich už ľudia nedávajú. Ale nevydržalo to,“ pousmeje sa. Vraj to preklenula. Aj vnúčatá, keď boli malé, jej kreslili sovy. „Fakt som skoro každý deň dostala nejakú sovu,“ hovorí s&nbsp;tým, že by chcela tento problém vyriešiť čo najskôr. Ak teda máte miesto, kde by zbierka sovičiek z&nbsp;rôznych materiálov s&nbsp;krásnymi príbehmi mohla potešiť, ozvite sa.

„Manžel mal taký suchý inteligentný humor. Nikdy som to nepochopila, a&nbsp;preto dodával: Ó, ja som zabudol, blondína. Ani som sa neurážala,“ so srdečným smiechom demonštruje, ako si manželia rozumeli. Listuje v&nbsp;knihe, ktorej vydania sa Eduard Kukan nedožil. Pri­staví sa pri fotografii z&nbsp;prezidentskej kampane. „Hovorila som mu: Nechoď do toho, ľuďom bude prekážať, že som Češka. Aj tak bolo, písali mi, aby som ťahala domov. Nebola som nadšená, ale povedala som mu, nech si robí, ako chce,“ spomína na obdobie kampane v&nbsp;roku 2004. To, že mu na postup do druhého kola volieb chýbalo asi štyritisíc hlasov, naštvalo viac ju ako jeho. „On bol vždy džentlmen,“ tvrdí jednoznačne.

Ani doma sa nikdy nehádali. „Niekedy som sa akoby urazila a&nbsp;chvíľu sme sa nerozprávali. Ale potom som zistila, že to nemá cenu. Môj manžel nebol hádavý typ, on si podľa mňa hovoril, že ma nechá, nech si myslím, čo chcem, a&nbsp;má svätý pokoj. Preto sme mali dlhý manželský šťastný život,“ prezrádza svojský recept na spolužitie.

... a&nbsp;len málokedy reagoval s&nbsp;hnevom. „Tak ako vtedy, keď tomu jednému poslancovi napísal, že je drbnutý jakobín. To sa mi páčilo,“ dodáva. Kukanovci majú štyri vnúčatá. Pani Zdenka záporne krúti hlavou pri otázke, či niektoré z&nbsp;nich pôjde v&nbsp;dedových stopách. Jeden z&nbsp;vnukov by vraj aj mal gény, ale chce sa viac venovať histórii ako diplomacii a&nbsp;politike. To však starú mamu Kukanovú vôbec nemrzí.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/vesela-vdova-manzelka-eduarda-kukana-ani-vyse-roku-jeho-smrti-nespratala-rozohranu-hru">FOTO Zdenky Kukanovej s manželom v spoločnosti v GALÉRII</a>

Veselá vdova: Manželka Eduarda Kukana ani po vyše roku od jeho smrti nespratala rozohranú hru

Lívia Černická

Plus TV

Juraj Hošták o Digitálnych senioroch: Chceme motivovať v online aj bežnom svete

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Výber pre vás

Veselá vdova: Manželka Eduarda Kukana ani po vyše roku od jeho smrti nespratala rozohranú hru

Lívia Černická

Súvisiace články

Expert po oslobodení Kočnera: To majú sudcovia urobiť ešte aj tlačovú konferenciu?

Čepček chce chrániť deti: Nechcem, aby nám vyrástla promiskuitná generácia

Fico s Tarabom zúria: Čo to porozprávali úradníci v Bruseli?

Tri dni voľna. Trend je jasný: pracovný čas sa skracuje

Doktor Jeseňák: Covid zmenil imunitu ľudí. Následky pocítime aj rok

Plus TV

Juraj Hošták o Digitálnych senioroch: Chceme motivovať v online aj bežnom svete

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Výber pre vás