Postup v štýle, keď nie dverami tak oknom, keď nie oknom tak komínom, si zvolili súrodenci Jozef, Erik a Eva Majskí. Do svojej luxusnej vily vo Vysokých Tatrách by sa totiž radi prepravovali ako veľkí páni, vrtuľníkom.

Už štyri roky sa preto cez spriaznené firmy snažia od kompetentných úradov získať súhlas na vybudovanie heliportu. A to priamo v blízkosti Štrbského plesa. V tejto súvislosti podali niekoľko žiadostí. Poslednú minulý rok.

Nuž a zdá sa, že mladí boháči sú konečne na najlepšej ceste uspieť. Prefíkane totiž zmenili taktiku. Inštitúcie presviedčajú, že nechcú stavať heliport, ale iba obyčajnú dočasnú obslužnú plochu pre vrtuľníky, ktorá bude navyše slúžiť pre blaho všetkých.

Majského detičky by sa do svojej vily rady presúvali ako páni. Vrtuľníkom.

V anonymite

O také čosi sa nepokúsili ani majitelia vychytených hotelov v uvedenej oblasti. Je síce nesporný fakt, že aj ich klienti sa občas dajú do Vysokých Tatier dopraviť súkromným vrtuľníkom, doteraz však preto nepotrebovali v chránenom území našich veľhôr budovať heliport. Stačil im na to kus relatívne rovného pozemku, napríklad v chátrajúcom areáli niekdajšej socialistickej pýchy hotela Helios, a úradné povolenie na pristátie.

Lenže páni podnikatelia z Červeňovej ulice v Bratislave sú iný level. Aj keď treba uznať, že na prvý pohľad by si potomkov Jozefa Majského málokto spojil so snahami postaviť pri Štrbskom plese súkromné miniletisko pre vrtuľníky. Ich priezvisko by ste totiž v oficiálnych dokumentoch - a za tie roky je ich skutočne dosť - hľadali márne.

Prvé aktivity v tomto smere sa datujú do roku 2012. Odvtedy možno dohľadať tri oficiálne žiadosti, a to na portáli venovanom posudzovaniu vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Heliport by mal stáť len päťdesiat metrov od Móryho vily pri Novom Štrbskom plese, ktorej vlastníkmi sú podľa výpisu z katastra nehnuteľností práve Jozef, Erik a Eva Majskí.

Súrodenci: Napriek tomu, že ich otca Špecializovaný trestný súd vlani na jeseň za podvod s nebankovkami opäť poslal na deväť rokov za mreže, rozhodovať bude ešte Najvyšší súd, traja súrodenci, Jozef, Erik a Eva, sa v prominentnej spoločnosti cítia ako ryby vo vode.
Súrodenci: Napriek tomu, že ich otca Špecializovaný trestný súd vlani na jeseň za podvod s nebankovkami opäť poslal na deväť rokov za mreže, rozhodovať bude ešte Najvyšší súd, traja súrodenci, Jozef, Erik a Eva, sa v prominentnej spoločnosti cítia ako ryby vo vode.
Foto: Emil Vaško

Súrodenci: Napriek tomu, že ich otca Špecializovaný trestný súd vlani na jeseň za podvod s nebankovkami opäť poslal na deväť rokov za mreže, rozhodovať bude ešte Najvyšší súd, traja súrodenci, Jozef, Erik a Eva, sa v prominentnej spoločnosti cítia ako ryby vo vode. Foto: Juraj Roščák

Hoci v niektorých listinách sa spomína, že heliport by mal slúžiť pre potreby majiteľov najbližšie stojaceho domu, respektíve, že tí s výstavbou súhlasia, zo žiadnej písomností nie je jasné, o koho ide. S kompetentnými úradmi totiž vždy komunikovali súkromné spoločnosti.

Zbežný pohľad do Obchodného registra však jednoznačne signalizuje, že sú priamo prepojené na mladých Majských. Zdanie, že deti bývalého veľkopodnikateľa nemajú s touto aktivitou nič spoločné, má zrejme navodzovať fakt, že nevlastnia ani pozemok, na ktorom by vrtuľníky mali pristávať.

Jednoducho, celá záležitosť okolo heliportu pri Novom Štrbskom plese na prvý pohľad vyzerá, že nič s ničím nesúvisí. Lenže opak je pravda.

Spriaznené spoločnosti

V rokoch 2013 a 2014 kompetentným orgánom predložila dokumenty na posúdenie firma KORD Slovakia, a. s., z Bánoviec nad Bebravou. Raz pod názvom Pristávacia plocha pre vrtuľníky - Heliport Štrbské Pleso a neskôr ako Heliport Štrbské Pleso.

Oba projekty sa v zásade veľmi nelíšili, žiadateľ však proces ich posudzovania zastavil. Z akého dôvodu, nevedno, možno len predpokladať, že sa tak stalo pre nesúhlasné stanoviská úradov. Minulý rok sa na scéne objavila ďalšia spoločnosť, WINNEX, s. r. o., ktorá už v názve svojho zámeru nepoužila slovo heliport, ale dopravná obslužná plocha.

Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že KORD Slovakia a WINNEX sú spriaznené firmy detí Jozefa Majského. V dozornej rade akciovky KORD figurujú Jozef, Erik a Eva Majskí už od roku 2010. Bolo to tak aj v čase predkladania dvoch žiadostí o posúdenie možnosti výstavby heliportu na Štrbskom Plese.

V minulosti sedel v dozornej rade tejto spoločnosti aj Róbert Gašparík a v jej predstavenstve dlhšie obdobie pôsobí Ivana Laššová. Mená oboch sa objavili aj v eseročke WINNEX. Róbert Gašparík je aktuálne jej konateľom a bol to práve on, kto za túto firmu minulý rok predostrel štátnym orgánom zámer stavať vo Vysokých Tatrách „dočasnú obslužnú plochu pre vrtuľníky“.

Pánovi Gašparíkovi sme v tejto súvislosti adresovali niekoľko otázok. Okrem iného nás zaujímalo, v čom sa návrh firmy WINNEX líši od toho, ktorý v minulosti predkladala spoločnosť KORD Slovakia. Jeho odpoveď bola vskutku čarovná.

„Naša spoločnosť nedisponuje informáciami, aký projekt pripravovala spoločnosť KORD Slovakia, a. s. Pravdepodobne stojí za úvahu poslať túto otázku spoločnosti KORD Slovakia, a. s. Myslíme si, že išlo o konkurenčný projekt,“ pokúsil sa uspokojiť našu zvedavosť Róbert Gašparík.

Jeho odpoveď ďalší komentár nepotrebuje. Azda len toľko, že ani pozemok, na ktorom by mal heliport, pardon, dočasná obslužná plocha, vyrásť, nepatrí priamo potomkom Jozefa Majského. Vlastní ho spoločnosť SPEKTRUM REAL.

Jedným z jej spoločníkov je od roku 2012 Eva Majská. Mimochodom, táto firma má v oblasti Nového Štrbského plesa na seba napísaných takmer 23 hektárov najmä lesných pozemkov. Ide o viac ako polovicu lokality, ktorú si v roku 1897 kúpil známy architekt Karol Móry. SPEKTRUM REAL vlastní aj vyhľadávanú, no dlhé roky zanedbávanú Móryho rozhľadňu. Aktuálne ju majiteľ rekonštruuje.

Móryho rozhľadňa: Okrem rozsiahlych pozemkov vlastní firma SPEKTRUM REAL z portfólia mladých Majských túto kultúrnu pamiatku. Aktuálne ju rekonštruujú.
Móryho rozhľadňa: Okrem rozsiahlych pozemkov vlastní firma SPEKTRUM REAL z portfólia mladých Majských túto kultúrnu pamiatku. Aktuálne ju rekonštruujú.

Móryho rozhľadňa: Okrem rozsiahlych pozemkov vlastní firma SPEKTRUM REAL z portfólia mladých Majských túto kultúrnu pamiatku. Aktuálne ju rekonštruujú. Foto: Juraj Roščák

Verejný záujem

Vráťme sa však k zámeru firmy WINNEX postaviť v spomínanej lokalite dočasnú obslužnú plochu pre vrtuľníky. Do projektu stačilo zapracovať čarovnú formulku, že plocha by síce mala slúžiť ako neverejný vnútroštátny heliport, no pridanou hodnotou by bola možnosť využívať ju v krízových situáciách, napríklad pri veterných smrštiach či živelných pohromách - a prvý úspech sa dostavil.

Takto navrhnutý projekt je už totiž pre niektoré úrady prijateľný. Konkrétne pre Okresný úrad v Poprade, presnejšie, pre jeho odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorý 22. apríla tohto roka vydal súhlasné stanovisko s realizáciou navrhovanej činnosti. Samozrejme, pri splnení určitých podmienok.

Pri čítaní stanoviska však zarazí, že tie najdôležitejšie inštitúcie zapojené do procesu posudzovania sa ani s takto postaveným projektom nestotožnili a stavať plochu zamietli či neodporučili. Dôvodili napríklad tým, že bude treba vyrúbať stromy, čo je zásah do životného prostredia v chránenej oblasti Tatranského národného parku.

Viaceré vyjadrili tiež názor, že vhodnejším riešením pre dotknuté územie by bola realizácia takzvaného nulového variantu, teda takého, pri ktorom nedôjde k výstavbe obslužnej plochy.

Zdôraznili pritom, že zriadenie neverejného vnútroštátneho heliportu na súkromnú prepravu vlastníkov nehnuteľností nie je v národnom parku nadradená činnosť a že by v podstate išlo len o podporu akýchsi veľkopanských manierov v oblasti, ktorá je od najbližšieho letiska vzdialená smiešnych pätnásť kilometrov.

Pri všetkom uvedenom sa tak na jazyk tlačí otázka, ako vôbec mohol príslušný orgán, spomínaný odbor zameraný na starostlivosť o životné prostredie, s výstavbou dopravnej obslužnej plochy pri Novom Štrbskom plese súhlasiť. Navyše, keď práve ten bol jedným z orgánov, ktoré pri posudzovaní zaujali negatívny postoj.

Odpoveďou môže byť posudok, ktorý k navrhovanej činnosti, teda k dopravnej obslužnej ploche, dal odbor vypracovať expertovi Františkovi Kurillovi. Pán expert napríklad označil za irelevantnú pripomienku týkajúcu sa vybudovania vnútroštátneho heliportu v národnom parku na súkromnú prepravu vlastníkov nehnuteľnosti.

Podľa neho totiž nikde nie je uvedené, že ide práve o zariadenie takéhoto charakteru. V tejto súvislosti všetkým nevedkom odborne vysvetlil, že „hlavným dôvodom umiestnenia navrhovanej činnosti v danej lokalite je pomoc v krízových situáciách, ktoré, tak ako iné horské oblasti vo svete, neobchádzajú ani Tatry“. Svoj postoj inžinier Kurilla vyjadril aj k rúbaniu stromov.

„V zmysle zákona o lesoch k vyňatiu alebo obmedzeniu využívania funkcií lesa môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak.

Využitie uvedeného pozemku na pomoc v krízových situáciách je v súlade s citovaným zákonom, pretože uvedený typ plochy sa v danej lokalite nenachádza a zabezpečenie adekvátnej plnohodnotnej pomoci v krízových situáciách je dôležitým faktorom spoločenského a ekonomického rozvoja danej lokality.“

Stačí tak málo

Zhrnuté a podčiarknuté, taľafatky nespokojných štátnych úradníkov nie sú vôbec podstatné, ak ide o akýsi nevyslovený verejný záujem projektu. Stačí predsa stanoviť nejaké opatrenia, ako napríklad, že plocha pre vrtuľníky nebude v prevádzke v noci, lebo tak radia štátni ochranári, alebo zosúladiť navrhovanú činnosť s územnoplánovacou dokumentáciou Prešovského samosprávneho kraja či obce Štrba - a je to.

No a v neposlednom rade by bolo možno dobré, keby sa firme WINNEX podarilo získať pre svoj zámer súhlas od ministerstva dopravy, ktorý je fakt potrebný. Rezort totiž už niekoľko rokov zaťato odmieta výstavbu súkromného heliportu vo Vysokých Tatrách podporiť. Ale hádam konečne pochopí, že teraz ide skutočne o dobrú vec.

Problém v tom nevidí ani Michal Sýkora, starosta obce Štrba, v ktorej katastri by mal heliport stáť. „My k tomu výhrady nemáme. Napokon, nejde o žiadnu novinku. Už aj teraz helikoptéry pri Štrbskom plese pristávajú na základe nejakých povolení, stane sa, že v zime nám vrtuľník pristane na bežeckých tratiach, je teda legitímne, aby heliport niekde bol. Ale legislatívne upravený tak, že bude spĺňať všetky podmienky,“ hovorí k téme heliportu Sýkora.

Starosta Štrby: Michalovi Sýkorovi prípadný heliport v katastri jeho obce nevadí, ak bude v súlade s legislatívou.
Starosta Štrby: Michalovi Sýkorovi prípadný heliport v katastri jeho obce nevadí, ak bude v súlade s legislatívou.
Foto: Juraj Roščák

Starosta Štrby: Michalovi Sýkorovi prípadný heliport v katastri jeho obce nevadí, ak bude v súlade s legislatívou. Foto: Juraj Roščák

Jeho podriadená Katarína Kumorovitzová zo stavebného úradu dodáva, že v tejto súvislosti už zaevidovali aj žiadosť na zmenu územného plánu v spomínanej lokalite. Ešte vlani v auguste ju podala spoločnosť SPEKTRUM REAL, teda majiteľ dotknutých pozemkov.

Ťažko odhadnúť, ako záležitosť okolo heliportu dopadne. Róbert Gašparík z firmy WINNEX nám dal vedieť, že aktuálne je už zase všetko úplne ináč.

„Naša spoločnosť nateraz upustila od realizácie predmetného projektu, pretože sme dospeli k záveru, že vybudovanie dočasnej obslužnej plochy nie je nevyhnutné pre toto územie na realizáciu našich dlhodobých strategických zámerov na tomto území.“ Aké sú to tie strategické zámery, nám však neprezradil. Nechajme sa prekvapiť. Iste budú veľkolepé.