Tip na článok

VIDEO Kúpele vo Vyšných Ružbachoch: Navštívi ich španielsky panovník?

Do Vyšných Ružbách možno zavíta bývalý španielsky kráľ Juan Carlos I.

Galéria k článku (20 fotografií )

Stala sa svokrou vlastnej netere. Takáto veta, ak sa máte venovať kráľovskému rodu, je predzvesť, že vás nič dobré nečaká. Ak navyše má byť reč o španielskom kráľovskom dvore a poľskej šľachte, predpoklad, že sa budete v problematike orientovať, nie je príliš veľký.

No čo už s nami môžu mať spoločné španielski králi? Viac, ako by ste tušili. Stačí vojsť do Bieleho domu vo Vyšných Ružbachoch a pozrieť sa na stenu vstupnej haly. Visí tam portrét kráľovskej výsosti, španielskej infantky Izabely Alfonzy de Borbon a poľského grófa Jána Kántyho Zámojského. Nebyť tohto manželského páru, kúpele Vyšné Ružbachy by vyzerali zrejme celkom inak.

Čítajte viac:

Kto sa nabalil na múzeu holokaustu? Ošarpaná budova v Seredi vyvoláva otázniky

Všetko so všetkým súvisí

Začalo sa to už v 13. storočí. Keď vyklčovali hustý les, tiahnuci sa od Podolínca až po Hniezdne, a Juraj Werner, ktorého dnes pokladáme za zakladateľa balneológie, zistil, že sa tu skrýva veľa prameňov liečivej minerálnej vody. Začal sa zlatý vek kúpeľov na dnešnom severnom Slovensku, ktoré však v tom čase patrilo Poľsku - až do roku 1772. Poliaci do prameňov investovali.

A bol to opäť Poliak, gróf Andrej Zámojský, kto v roku 1882 kúpil Staroľubovniansky hrad aj s kúpeľmi vo Vyšných Ružbachoch. Bohatý šľachtic, dobrá partia aj pre francúzsku princeznú Carolinu de Borbon-Due Sicilie, s ktorou mal sedem detí. Žili pod hradom v Starej Ľubovni a vo voľnom čase investovali do ružbašských kúpeľov. Vybudovali vodovod, elektráreň, cesty.

O ich duchovný život sa staral Marián Blaha, ktorý sa neskôr stal banskobystrickým biskupom, predsedom Matice slovenskej, zakladateľom Hlinkovej gardy a bol tiež osobným priateľom Edvarda Beneša. Ešte o ňom bude reč. V roku 1927 sa princezná s grófom odsťahovali do Varšavy a kúpele zdedil ich syn Ján Kánty Zámojský. Študoval vo Francúzsku, v Cannes sa zoznámil s kráľovskou výsosťou Izabelou Alfonzou de Borbon, neterou svojej matky, a 9. marca 1929 sa s ňou oženil.

Carolina sa tak stala svokrou svojej netere, ktorej životným krédom bolo - radšej spadnúť zo skál do mora, než sa vydať za Španiela. Do Vyšných Ružbách sa tak dostala ďalšia kráľovská krv a priniesla aj veno, z ktorého Ján Kánty začal zveľaďovať, ako sám napísal, „najkrajšie miesto na svete“, ružbašské kúpele. A Marián Blaha? Pri kráteri vo Vyšných Ružbachoch v reštaurácii, po ktorej zostali už len schodíky vedúce do zeme, v roku 1923 sobášil sestru Jána Kántyho, Carolinu, a na svadbu pricestoval aj španielsky kráľ Alfonz XIII. s manželkou.

Vlakom do Podolínca, kde vtedy boli tiež kúpele.

Monte Carlo strednej Európy

„Zámojský chcel postaviť reštauráciu v štýle Monte Carla, ktorá by slúžila na zábavu aj ako kasíno, a tak v Ružbachoch vyrástol tento Biely dom,“ hovorí Radoslav Babjarčík, riaditeľ Zamoyski Inštitútu. Zvonka naozaj impozantná stavba, zvnútra menej. Sedieť v kasíne pri zalievanej káve je zrejme hriech, na druhej strane, sotva dnes možno povedať, že kúpele Vyšné Ružbachy sú najmodernejšie v celej strednej Európe, ako to bolo kedysi.

Ale vždy lepšie než za socializmu, keď na priečelí tejto budovy zakrývala rodové erby šľachticov veľká červená hviezda, hoci práve vďaka nej asi prežili. „Zámojský zväčšil kúpalisko, ktoré sa stalo najväčším v strednej Európe, nad ním postavil dnešný Grand Hotel Strand a podľa amerického štýlu dal vybudovať aj drevený tobogan, ktorý vydržal až do polovice minulého storočia. Aby sa bolo kde ubytovať, pribudli tri švajčiarske domčeky - rodina sa inšpirovala letným sídlom európskej šľachty vo švajčiarskom Lausanne. A keď kúpele získali štatút prírodných liečebných kúpeľov, dal navŕtať nové vrty a jeden z nich pomenoval Isabella. Mimochodom, ten zásobuje kúpele vodou dodnes,“ rozpráva.

K raju na zemi patrili aj rozsiahle lesy, pozemky, kameňolom na travertín a zisky z tohto majetku tiež putovali do rozvoja kúpeľov. Až do začiatku veľkej svetovej hospodárskej krízy, keď Československá republika uvalila na kúpele nútenú správu a ponúkla ich na predaj. Vďaka Izabele prišli peniaze od španielskeho kráľa, ale na stavbu ďalšieho plánovaného hotela sa už peniaze nenašli.

Začala sa druhá svetová vojna. Vo Vyšných Ružbachoch sa rekreovali slovenskí a nemeckí vojaci, deti Hitlerjungendu a vyššia spoločenská vrstva tých čias, kým v roku 1944 slovenský štát Zámojského za kolaboráciu s Poľskom a protislovenskú činnosť neposadil do väzenia v Ilave. Kráľovská manželka intervenovala na nemeckých úradoch, o tri mesiace Zámojskí vycestovali do Švajčiarska, kde už bola v exile španielska kráľovná Viktória a 28. októbra 1944 dostali od generála Franca povolenie presťahovať sa do Sevilly, kde mala Izabela otca.

Kúpili si menšiu usadlosť a gazdovali. „Izabela sa nikdy nebála roboty, bola prirodzená, nikdy sa nemaľovala, vedela variť, ale Ján Kánty, známy bonviván a vášnivý hráč kariet, sa s tým nevedel zmieriť. Nakoniec Izabelu opustil,“ dodáva Radoslav Babjarčík.

Čítajte viac:

Baťa by zaplakal: V Partizánskom si baťovky nekúpite, úder prišiel z Číny

Exodus jednej rodiny

Dobré časy sa však skončili aj pre ružbašské kúpele. Rok 1948 - skonfiškované, znárodnené. Za tri predchádzajúce roky stihli správcovia majetok zhumpľovať, niečo rozpredali pod cenu, niečo - napríklad auto - ukradli. Na kúpele pre dlhy znova uvalili nútenú správu, Ján Kánty sa však nemohol vrátiť a už vôbec nie dostať sa späť k majetkom.

Nemal naše občianstvo, celý čas bol občan Poľska. Skončil v Monte Carle, kde je pochovaný v rodinnej hrobke Borbonovcov, Izabela umrela v Madride v roku 1985 a pochovali ju vedľa jej matky v kráľovskom panteóne. Zle pochodili aj Zámojského dve sestry. „Teresa z Zamoyskich Jezierska, 1894 - 1953“ a „Róza z Zamoyskich Brzozowska, 1891 - 1957.“

Dva hroby vedľa seba na cintoríne vo Vyšných Ružbachoch. „Prišli po vojne z Poľska do Ružbách a vyzerali ako smrtky, na kosť vychudnuté, celé akési sivé. Bývali vo švajčiarskych domkoch, ja som mala vtedy dvanásť rokov,“ spomína Ľudmila Urbancová.

„Moja mama im nosila mlieko, na to sa pamätám, aj na to, že chodievali do kostola a sedávali v lavici, ktorá patrila grófovej rodine. Mysleli si, že u príbuzných nájdu pomoc, ale tí už boli preč. Nakoniec sa o ne postaral miestny krčmár, dochoval ich. No a Poliaci zo Zakopaného im vlani dali urobiť nové náhrobné kamene,“ povie a dodá, že celé Ružbachy kedysi u grófa pracovali.

„Moja mama miešala maltu na Biely dom a ja som bola kuchárkou v Bielom dome, ale to už bolo za socializmu.“ Za socializmu sa tu tiež diali veci! V roku 1951 mal do kúpeľov prísť Stalin, vlakom do Podolínca, ale nakoniec neprišiel, lebo v tom čase rušili gréckokatolícku cirkev a bolo to údajne nebezpečné. A keď sa skončil aj socializmus, v roku 1989 sa o majetky začal zaujímať Michal, tretí syn Jána Kántyho.

Jeho dvaja bratia už boli mŕtvi a Tereza, jediná dcéra, ktorá sa narodila v Bratislave, v uzatvorenom karmelitánskom kláštore pri Madride, kde žije aj dnes, má 78 rokov.

Kruh sa uzatvára

„Michal pricestoval do Vyšných Ružbách aj v roku 2003 na súkromnú návštevu, znova sa interesoval o majetok a znova neuspel,“ rozpráva Radoslav Babjarčík. To už kúpele boli po mečiarovskej privatizácii, niekoľkokrát zmenili majiteľa, akcionári do nich vložili nemalé peniaze.

Takže, aký grófov syn, ktorý navyše nemal ani naše občianstvo, ani trvalý pobyt na Slovensku? „V roku 2010 Michal umrel a zanechal syna Michala. Ten má dnes 37 rokov, je slobodný, umelec, žije raz v Seville, raz v Madride, ale v Ružbachoch zatiaľ nebol. Zato vlani bol na Slovensku Carlos Zámojský, prvý syn Izabely a Jána Kántyho, čiže pravnuk Zámojského, ale neozval sa,“ hovorí Radoslav Babjarčík a my mu kladieme otázky - A mal by sa ozvať? Načo? Čo už po toľkých rokoch? Všetko je predsa inak.

Do kúpeľov dnes nechodia žiadni Španieli, ba pomaly už ani Ukrajinci a Rusi. Podľa slov manažérky pre kultúru a voľný čas Jany Mindekovej do kúpeľov prichádza väčšinou slovenská klientela, za vlaňajšok mali 85 500 prenocovaní. Tak načo otvárať staré príbehy? „Lebo práve príbeh Izabely a Jána Kántyho má čo povedať aj dnešným ľuďom,“ hovorí Radoslav Babjarčík.

Pochádzam z tejto obce, pätnásť rokov som pracoval v cestovnom ruchu, ale dlhé roky som o nich nevedel nič. Práve preto sme pred dvoma rokmi založili mimovládnu organizáciu, Zamoyski Inštitút a komunikujeme s potomkami rodiny. Boli by sme radi, keby práve ich meno dodalo našim kúpeľom ich niekdajší lesk, je to kus ich histórie a slávy.“

A, ako dodáva, už dlhší čas komunikuje so španielskym veľvyslanectvom na Slovensku a spolu organizujú vzácnu návštevu. „Vlastne čakáme už len na to, aby prezident Kiska oficiálne pozval bývalého španielskeho kráľa Juana Carlosa.“ Juan Carlos Alfonso Víctor María de Borbon y Borbon-Dos Sicilias by teda do Vyšných Ružbách mohol zavítať už na jeseň.

Tam, kde jeho starý otec, španielsky kráľ Alfonz XIII. rád chodieval na poľovačky a kde bol v roku 1923 na sobáši sestry Jána Kántyho Caroliny. Kruh sa uzavrel.

VIDEO Plus 7 Dní