Spomínali ste ešte pred voľbami, že ste na vstup do politiky mali viac ponúk. Prečo ste kývli práve Borisovi Kollárovi?

Mal som pocit, že u neho budem mať najlepší priestor a podmienky na to, aby som mohol realizovať to, čo od politiky očakávam. To je dôvod, prečo som vstúpil k nemu a nie niekde inde.

Kto vás dvoch zoznámil?

Milan Krajniak.

Jeho ste poznali ako kamaráta a dlhšie?

Áno, dlhšie a poznali sme sa súkromne.

S KDH ste nič nemali?

Nie, predtým som nebol politicky aktívny.

Ste Trnavčan ako premiér Matovič? Žijete tam alebo v Bratislave?

Dlhodobo žijem v Trnave, ale pána premiéra som stretol až tu na Úrade vlády.

Odkedy ste členom Sme rodina?

Od minulého roka, ale presne ktorý mesiac neviem.

Čo vás vlastne zlákalo do politiky? Boli ste partnerom v úspešnej medzinárodnej advokátskej firme, asi ste sa nemali zle? Prečo teda odrazu politika...

(smiech) Áno, nesťažoval som sa. Ale po 19-tich rokoch v advokácii som mal pocit, že nadchádza čas, že spoločenská klíma praje tomu, že sa v tejto spoločnosti budú dať realizovať nejaké zmeny. Mal som nejakú predstavu o tom, ako by tie zmeny mohli vyzerať a vnímal som to tak, že sa dajú realizovať v tejto republike len vstupom do politiky a uchádzaním sa o mandát.

Viacerí bývalí politici sa po konci kariéry v parlamente či vo vláde vrátili k advokácii. Vy máte aké plány?

To je ťažká otázka, nerobím si nejaké plány, ktoré by presahovali rámec tohto volebného obdobia.

Mali ste advokátsku licenciu len na Slovensku alebo aj v Rakúsku?

Len na Slovensku.

Ako sa z vicepremiéra pre legislatívu a strategické plánovanie stane podpredseda vlády, ktorý získa prehľad a moc nad obstarávaním poradenských a právnych služieb, akú podľa exministerky Žitňanskej nemal doteraz žiadny minister spravodlivosti? Čo sa udialo?

Dlhodobo sa uvažovalo o vytvorení nejakého úradu právnych a konzultačných služieb. Táto myšlienka sa v éteri diskutuje dlhé obdobie, možno desať rokov, možno aj viac. Keď sme hľadali spôsoby, metódy, ako uchopiť otázky týchto zmlúv, aj na základe viacerých problematických zmlúv, aj na základe rôznych káuz, ktoré v minulosti vznikli, bolo zjavné, že  tam s nimi nie je vždy všetko s kostolným poriadkom. Tak sme siahli po tejto myšlienke, ktorú má mimochodom vo svojom volebnom programe aj strana Za ľudí. Nevymysleli sme to teda z večera do rána nejako účelovo. Je to dlhodobý koncept, doteraz nebola politická vôľa zrealizovať ho. Keď sme prišli s tým, že by sme to chceli zrealizovať, stretlo sa to s pochopením, privítali to.

Štefan Holý strana Sme Rodina
Štefan Holý strana Sme Rodina
Zdroj: TONY ŠTEFUNKO

Kedy ste s tým vlastne prišli?

V rámci rokovaní o programovom vyhlásení vlády. Práve konsolidácia a racionalizácia právnych a konzultačných služieb bolo to, čo si teda aj s ohľadom na moju manažérsku minulosť, trúfam trochu upratať.

Prečo sa vám rozširujú tieto významné kompetencie teraz a v zrýchlenom konaní?

Je to súčasťou kompetenčného zákona. Diskusia s ministerstvami prebiehala niekoľko týždňov, nedozvedeli sa o tom z večera do rána. Diskusia je tu skoro dva mesiace.

Ako máme vysvetliť čitateľom, čo vlastne robíte. Ste vicepremiér na čo?

V mojej pôsobnosti je vlastne celá legislatíva. To znamená, keď sa schvaľujú zákony, ktoré prichádzajú na vládu, tak v rámci procesu som zodpovedný za jeho legislatívnu čistotu, vychytanie problematickosti, či je to napríklad protiústavnosť alebo rozporové konania, konflikty v zákonoch. Tomu som sa vlastne začal venovať už prvý deň po vymenovaní. Každý zákon, ktorý sme prijali v boji s koronavírusom, prešiel mojim stolom a musel som povedať, že takto je to v poriadku a dosiahne sa tými opatreniami to, čo chceme dosiahnuť.

Potom prišla nová moc...

K tomu mi vlastne teraz pribúda úrad alebo útvar právnych a konzultačných služieb, to je to, čo budeme teraz kreovať do budúcna.

Čo budete reálne robiť? Audítora? Kontrolóra? Budete vlastne takým paralelným úradom hodnoty za peniaze v sektore týchto drahých služieb?

To určite nie. Dlhodobá diskusia je primárne o nastavení správneho pomeru medzi tým, čo si štát robí sám v právnej oblasti a medzi tým, čo nakupuje v externom prostredí.

Vlani prijala vláda vyhlášku, kde jasne hovorí, že externe sa tieto veci môžu obstarať iba vtedy, keď na to štát nemá vlastné kapacity...

Áno, napriek tomu sa na to ideme ešte hlbšie pozrieť, do akej miery sa to rešpektuje. Ak sa to rešpektuje, tak v poriadku, ale ak nie, radi by sme to videli. Nariadenie z minulého roku sa týka právnych zastupovaní, my to rozširujeme o konzultačné služby, či iné obdobné služby. Ak má nejaký štátny podnik 30 právnikov na oddelení a napriek tomu spotrebúva milióny eur na nákup externých právnych služieb, tak chceme zistiť, či tí interní právnici robia dobre svoju prácu. Či robia to, čo sa od nich očakáva a nakoľko je nevyhnutné, aby sa externé právne služby dokupovali. Nechcem predikovať nejaký výstup toho, čo budeme auditovať. Uvidíme však, aký je stav. Myslím si, že tie indície, ktoré sme doteraz mali, koniec-koncov aj dnešný výstup NKÚ k MH manažmentu, ukazujú, že tam asi nebolo všetko s kostolným poriadkom.

Narážate na problematickú odmenu za vyhratý súdny spor, ktorý oni dohodli s Radomírom Bžánom. Máte však na mysli aj nejaké iné indície, či priamo nejaké minulé škandály s právnikmi?

Nebudem sa k nejakým kauzám vyjadrovať, lebo vtedy som nebol vo funkcii a teda ich poznám len z médií, takže ich posúdiť neviem.

Koľko máte medzi advokátmi kamarátov?

Fúha, keďže som bol väčšinou na protistrane, tak neviem, či o mojich známych môžem hovoriť ako o kamarátoch. Nikdy som neudržiaval nejaké „kamaráčaky“ v rámci advokácie. Nikdy som nechodil s nejakými advokátmi na nejaké lyžovačky, dovolenky alebo tak. Bol som trochu samorast.

Pýtam sa preto, aby sme sa dozvedeli, ako chcete ako bývalý a možno aj budúci advokát zabezpečiť svoju nestrannosť pri posudzovaní v tejto veci...

V tejto fáze ideme hodnotiť výsledky tendrov, to, ako boli doteraz zrealizované. Takže my nerobíme tie tendre, ideme sa pozrieť na zmluvy, ktoré už boli dodnes podpísané. Chceme vidieť, aké boli parametre, či výstupy, ktoré sa dodávajú, zodpovedajú štandardom, ktoré majú byť za vynaložené prostriedky dodané. Riešiť budeme tiež tie spomínané interné a externé kapacity. My tendre nerobíme a nejaké nadržiavanie tam teda nehrozí.

Všetko, čo ste opísali znie ako obrovské množstvo práce. Nemáte svoj vlastný úrad, len svoju kanceláriu na úrade vlády. Koľko ľudí budete mať k dispozícii?

Rádovo mi podlieha asi 50 zamestnancov. Úrad vlády má celkovo asi 450 zamestnancov.

Budete mať alebo máte už nejakých poradcov?

Nie, všetko sú to zamestnanci ÚV. Útvar právnych a analytických služieb bude mať v prvej fáze nejakých 15 právnikov, ktorí budú v zásade robiť posúdenia jestvujúcich zmlúv.

Nehnevala sa pani Kolíková, že o právnych službách budete mať väčší prehľad ako ministerka spravodlivosti?

Nikdy sme to neriešili z tohto uhla pohľadu, riešili sme to z pohľadu zmysluplnosti vytvorenia tohto úradu a zefektívnenia služieb. Pani ministerka je veľkým fanúšikom posilňovania vnútorných kapacít. S tým sa ja zhodujem, lebo prečo by sme mali platiť nejakú firmu, keď si niečo vieme urobiť sami lacnejšie a v rovnakej kvalite. Podľa ÚHP je potenciál šetrenia od 30 percent hore a to je pri tom, čo štát vynakladá na právne a konzultačné služby veľká čiastka.

Pýtam sa na vaše diskusie o vašich kompetenciách, lebo pracovná verzia vám dávala ešte väčšiu moc, vo finále sa to upravilo. Viete o čom hovorím?

Ja viem, že internetom putovali všelijaké pracovné verzie. K jednotlivým pracovným verziám, ktoré ani neviem, kto vytvoril a kde sa zobrali, sa vyjadrovať nebude. To je jedna pani povedala.

Celý článok si môžete prečítať v týždenníku PLUS 7 DNÍ.