Máme ekologickú príležitosť priamo pod nohami. Odborníci dokonca tvrdia, že Slovensko leží na kotle s teplou vodou s obrovským potenciálom. Geotermálna energia je najstaršia na svete a keď ju môžu na elektrinu využívať krajiny ako Island či Kalifornia, ba dokonca neďaleké Maďarsko a Chorvátsko, prečo nie my? Odpoveď je pomerne jednoduchá. Vstupné finančné náklady sú obrovské, a tak viaceré štáty preberajú časť počiatočného rizika na seba. Nuž a na Slovensku - hoci máme nadpriemerné prírodné podmienky umožňujúce využitie geotermálnej energie - dosiaľ takáto forma podpory absentuje.

Vibrátor na kolesách

Robustné, takmer 30-tonové vozidlo vybavené vibračnou plošinou upevnenou na spodnej časti, sa zastaví uprostred rozsiahlej planiny. Spustí vibrovanie a meranie sa môže začať.

Je fascinujúce sledovať, čo táto masívna štvorkolka dokáže. Využíva sa na seizmické prieskumy vytypovaných lokalít, kde by sa dala čerpať geotermálna energia. Volá sa Vibroseiz, ľudovo dokonca vibrátor. V kombinácii s ďalšími meraniami a geo­logickými dátami poskytuje obraz o tom, čo je ukryté v podzemí. Pri seizmických meraniach v Žiari nad Hronom a v Prešove v októbri 2019 použili tri vozidlá súbežne. Oplatilo sa. Výsledky seizmického prieskumu potvrdili vhodnú horninovú štruktúru v hĺbke. Okrem toho geológovia zistili dostatočnú teplotu v zemi. Slovensko má teda obrovskú šancu využívať poklady ukryté pod zemským povrchom.

Tekutý poklad

Už od stredoveku bolo naše územie známe ťažbou zlata a striebra. Dodnes je pod Tatrami vytypovaných niekoľko prieskumných oblastí, kde hľadajú cenné kovy. Popri nich sú však v zemi najmä obrovské zásoby tepla, ktoré nazývame geotermálna energia. Tá je najstaršou energiou na našej planéte. Lenže ľudstvo ju nevyužívalo. Dnes už vieme, že termálne vody neposlúžia len na rekreačné účely a kúrenie, ale aj na výrobu elektriny a dodávku tepla.

Žiarivým príkladom efektívneho spracovania tekutého pokladu v zemi je Island, ktorý fascinuje nielen cestovateľov, ale aj geológov a ekológov. Hospodárstvo tejto krajiny vody a ohňa ťaží práve z geotermálnej energie. Vďaka nahradeniu fosílnych palív ostrovný štát šetrí desiatky miliónov eur ročne aj životné prostredie. USA sa zase môžu pochváliť najväčším počtom geotermálnych elektrární. Do využitia termálnych prameňov investujú v Turecku, Taliansku i v Nemecku. „Prvé geotermálne elektrárne nedávno otvorili aj v Maďarsku a Chorvátsku, kde vznikla najväčšia európska prevádzka na výrobu elektriny s takzvaným binárnym cyklom. Má inštalovanú kapacitu 17 megawattov a elektrinou zásobuje tisíce domácností v meste Bjelovar. Na Slovensku zatiaľ zariadenie tohto typu chýba,“ hovorí odborník na geotermálne elektrárne Michal Mašek. To sa však má najbližšie roky zmeniť.

Tlačový odbor Ministerstva hospodárstva (MH) SR pre PLUS 7 DNÍ potvrdil, že rezort má záujem o čo najväčšie využívanie nášho podzemného pokladu. „V schválenom Integrovanom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 až 2030 je navrhovaný významný rozvoj geo­termálnej energie, pričom tento rozvoj sa predpokladá najmä vďaka zabezpečeniu vykurovania Košíc z geotermálnej energie,“ reagoval na naše otázky. V spomínanom projekte pri obci Ďurkov neďaleko metropoly východu urobili trojicu geotermálnych vrtov ešte koncom 90. rokov. Po niekoľkoročnej stopke to chce štát dotiahnuť do konca a vyrábať z geotermu teplo, hoci pôvodne sa rátalo aj s elektrinou. Potrebuje na to, okrem iného, vybudovať 20-kilometrové potrubie do Košíc.

Vysoké náklady

Keď v roku 2010 prišla na Slovensko kanadská firma hľadať zlato, pustili sa do nákladného geologického prieskumu územia pod Tatrami v spolupráci s uznávaným odborníkom na geotermálnu energiu Jamesom B. Koenigom. Prítomnosť horúcej podzemnej vody sa totiž často spája s ložiskom zlata a opačne. Americký špecialista na geotermálnu energiu identifikoval oblasti, kde by sa tento obnoviteľný zdroj na Slovensku dal využívať.

Kanaďania chceli ryžovať zlato a nakoniec našli iný poklad. V roku 2013 však svoje prieskumné oblasti predali Američanom. Ani tí projekt nedotiahli do konca. Hoci mali vypracované podklady na využívanie geotermálnej energie v okolí Žiaru nad Hronom a Prešova, odradili ich zrejme nepriaznivé podmienky na Slovensku. Distribučné siete neboli otvorené pre nové zdroje a vyrobenú elektrickú energiu by tak nebolo kam pripojiť. Aj oni sa veľkolepých plánov vzdali a dnes sa pokúša o ich realizáciu slovenský investor.

Prvé lastovičky

„Potenciál geotermálnej energie je obrovský, no technologicky, finančne aj časovo veľmi náročný,“ upozorňuje enviroportal.sk. Na území Slovenska sa nachádza 25 perspektívnych oblastí s geotermálnymi zdrojmi. Ako nám potvrdil geológ Ľuboslav Maťo, teplé hlboké termálne vody majú aj 140 stupňov Celzia. Tieto pramene sa niekoľko rokov využívali hlavne v poľnohospodárstve, dnes už aj na vykurovanie kúpalísk s geotermálnou vodou, nemocnice a sídlisk.

Vedci z USA, Talianska i Francúzska, ktorí sa podieľali na zbieraní dát o geotermálnej energii, potvrdili, že najväčší potenciál na čerpanie majú oblasti Žiarskej a Prešovskej kotliny. To však neznamená, že na iných územiach sa v nejakej forme nevyužíva.

Zatiaľ posledným mestom, kde termálne pramene slúžia nielen na rekreačné účely, je Veľký Meder na juhu Slovenska. Čerpanie geotermálnej energie tu spustili ešte v 70. rokoch, keď tu zrealizovali dva vrty. Poslúžili na vznik termálnych bazénov, z ktorých sa tešia nielen domáci, ale aj dovolenkári zo šíreho okolia. Nuž a od roku 2016 energiou spod zeme v meste aj kúria. Teplo z geotermálnej energie putuje takmer do všetkých panelákových domácností. Desať litrov podzemnej vody s teplotou viac ako 90 stupňov vyviera každú sekundu z dvaapolkilometrového vrtu uprostred sídliskového parkoviska.

Okrem Veľkého Medera využívajú ekologický systém verejného vykurovania termálnou vodou mestá Šaľa, Sereď a úplne prvá lastovička - Galanta. Vykurovaciu stanicu, ktorá z geotermálnej energie pomáhala zásobovať teplom domácnosti na sídlisku, postavili už v roku 1996. Geotermálnu vodu s teplotou približne 77 stupňov Celzia čerpajú z dvch vrtov v hĺbke 2,1 kilometra a dnes zásobuje viac ako tisícku bytov a tiež priľahlú nemocnicu s poliklinikou.

Nadpriemer

Európa si dala záväzok obmedziť emisie a zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov energie. „Dôvodom je snaha chrániť životné prostredie a naplniť klimatické ciele vrátane plánu uhlíkovej neutrality v roku 2050,“ upresňuje Michal Mašek. Využitie geotermálnej energie by mohlo byť jednou z ciest k tomuto cieľu. Tento zdroj pochádza z horúceho jadra Zeme, ktoré ma teplotu viac ako 4-tisíc stupňov Celzia. „Na povrch sa dostáva cez vulkanické pukliny v horninách,“ vysvetľuje na svojej stránke rezort životného prostredia a zhŕňa plusy aj mínusy geotermálnej energie. Výhodou je vysoký výkon, žiadna produkcia škodlivín a možnosť postavenia všade na pevnine. „Nevýhoda je, že využívanie tejto energie zvyšuje množstvo zemetrasení, prepadávanie zemskej kôry a riziko úniku jedovatých zlúčenín z vrtu,“ upozorňuje a dodáva, že rozhodne prevažujú pozitíva. Navyše, nové technológie väčšinu rizík odstránili.

Môže byť teda Slovensko ďalším, hoci malým Islandom? Nie celkom. Inšpiráciou je pre nás skôr Maďarsko či Chorvátsko. „Máme nadpriemerné podmienky - pomerne vysoký teplotný gradient na úrovni 38 stupňov Celzia. Presne o toľko u nás stúpa teplota v hĺbke zeme každým kilometrom. Celosvetový priemer je pritom iba 25 až 30 stupňov. V praxi to znamená, že na to, aby sme sa dostali k vode s dostatočnou teplotou na výrobu elektriny, nemusíme vŕtať veľmi hlboko. Využiť môžeme vrty s hĺbkou 3–4 kilometre, čo je menej ako vo Veľkej Británii či vo Fínsku,“ vysvetľuje

SEIZMICKÉ PRIESKUMY Prebehli v októbri 2019 v Žiari nad Hronom a v Prešove za pomoci vozidiel Vibroseiz, ktorým sa hovorí aj vibrátor.
Zdroj: PW ENERGY

Michal Mašek. V tomto prípade totiž platí - čím plytšie, tým efektívnejšie. A kde sa uskutočnil najhlbší prienik do stredu zeme? „V Rusku. Išlo o experimentálny vrt so skutočnou vertikálnou hĺbkou viac ako 12,2 kilometra a predstavuje najhlbší vrt, aký bol kedy realizovaný. V rámci vtedajších technológií však nemohli pokračovať pre obrovskú teplotu a tlak, ktoré sa v takejto hĺbke nachádzajú,“ pridáva jednu zaujímavosť.

Zelená energia

„V každej z dvojice elektrární - pri Žiari nad Hronom a pri Prešove - dokážeme vyrobiť zelenú elektrinu pre 50-tisíc domácností a zostatkové teplo využiť pre ďalšie desaťtisíce bytov,“ hovorí Michal Mašek. Samozrejme, ak sa projekt uskutoční v plánovanom rozsahu 20 MWe.

Ekológia je jedna vec, ale spo­trebiteľov zaujíma aj cena. „Keďže záujmom MH SR je nezvyšovať ceny energií a nezaťažovať štátny rozpočet neprimeraným spôsobom, hľadáme možnosti podpory projektov na využívanie geotermálnej energie z finančných zdrojov EÚ,“ reagoval na naše otázky tlačový odbor rezortu hospodárstva a dodal, že cena tepla pre spotrebiteľa závisí od parametrov konkrétneho projektu a miery spolufinancovania z podporných programov. Michal Mašek však upriamuje pozornosť na jej ekologické aspekty. Využívanie zelenej energie nepredstavuje žiadnu záťaž pre okolité prostredie. To je z pohľadu budúcnosti planéty, našich detí a vnúčat veľmi dôležité.“