Predstavte si, že by sa na Slovensku minuli 2,3 miliardy eur a my by sme vedeli len toľko, že išli na dobrú vec. Všetky ďalšie informácie by boli tajné s vysvetlením, že ide o obchodné tajomstvo a druhá strana si neželá, aby sa podrobnosti zverejnili. Nemysliteľné? Možno. No asi takto vyzerá komunikácia, ktorú vedie o nákupe vakcín Európska komisia.
Viac nevieme, ako vieme
„Kameňom úrazu sú tajnosti okolo podmienok uvedených v jednotlivých zmluvách o nákupe vakcín. O tých vedia europoslanci približne toľko, čo bežný človek,“ hovorí europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. „Bežný človek“ o zákulisí nákupu vakcín európskou dvadsaťsedmičkou nevie takmer nič.
Koľko stojí jedna dávka doteraz schválených vakcín, ktorými očkujeme aj na Slovensku? Koľko sme zaplatili za vývoj vakcín jednotlivým farmaceutickým laboratóriám? Brali sa tieto dotácie od EÚ do úvahy pri tvorbe cien? Platíme viac, menej alebo rovnako ako napríklad USA? Kto bude právne zodpovedný za prípadné zdravotné problémy zaočkovaných, ktoré sa pri procese schvaľovania neprejavili? Aké budú sankcie za meškanie dodávok? Kde presne sa očkovacie látky vyrábajú?
Hoci sa vakcíny nakupovali za peniaze všetkých obyvateľov Únie, odpovede na tieto otázky sú zmluvným tajomstvom. Prečo? Lebo EÚ vakcíny potrebuje, a to čo najrýchlejšie. Farmafirmy majú teda pri rokovaniach výhodu, Európska komisia (EK) sa pred ich požiadavkami sklonila.
Iba bábky
Je zarážajúce, že EK toho veľa neprezradila ani europoslancom. Monika Beňová pripomína, že oni majú na rozdiel od EK mandát od občanov. Patrilo by sa teda, aby si mohli robiť svoju prácu.
„Vzhľadom na veľkú finančnú podporu, ktorú EÚ poskytla pri vývoji týchto vakcín, je dôležité, aby bola transparentnosť čo najvyššia a bolo tak možné aj kroky komisie týkajúce sa spolupráce s farmaceutickými firmami efektívne kontrolovať. Akékoľvek zatajovanie informácií rozhodne neprispieva k zvyšovaniu dôvery verejnosti v samotnú vakcináciu,“ upozorňuje Beňová.
Jej francúzska kolegyňa Michèle Rivasiová je razantnejšia: „Som len bábka. Moja úloha vo výbore na kontrolu rozpočtu spočíva v kontrole toho, čo robíme s verejnými financiami. Ak neviem presne, čo je v zmluvách, nemôžem robiť svoju prácu,“ rozčuľuje sa.
Pravidlá ako v base
Europoslanci na EK tlačili už od septembra, aby im ukázala kontrakty. Malej satisfakcie sa dočkali nedávno. „V januári nám bolo za prísnych podmienok umožnené nahliadnuť do zmluvy so spoločnosťou CureVac, ktorá je dnes už prístupná aj verejnosti, rovnako ako zmluvy s AstraZenecou a so Sanofi,“ povedala Nicholsonová.
Kontrakt so spoločnosťou Johnson & Johnson, ktorej vakcína ešte nie je na trhu, voleným zástupcom európskeho ľudu ukázali tiež. Nicholsonová vraví, že to je jediný náskok, ktorý má oproti informáciám, ktoré pozná verejnosť.
Prísne podmienky, o ktorých rozpráva europoslankyňa, vyzerali ako z filmu. Napríklad zmluvu s firmou Curevac videli europoslanci najskôr len v čítacej miestnosti. Telefón museli nechať vonku, mali zákaz zmluvy fotiť. Na prelustrovanie 67 strán im nechali 45 minút. Navyše viaceré podstatné pasáže textu boli začiernené.
Scenzurované časti zmlúv s farmagigantmi sú k dispozícii dnes už aj verejnosti.
Jedna nula pre brexiterov
„Dôležitosť zverejnenia zmlúv sa zatiaľ najviac ukázala v prípade sporu EÚ so spoločnosťou AstraZeneca. Zatiaľ čo zásobovanie do Spojeného kráľovstva funguje dobre, EÚ čelí nižším a oneskoreným dodávkam. Zo zverejnených zmlúv sa zdá, že zmluva Spojeného kráľovstva je výhodnejšia oproti tej, ktorú uzavrela EÚ,“ doplnila bývalá saskárka.
Podobne je to pri klauzule o právnej zodpovednosti. „Pfizer BioNTech prišiel na rokovanie s EÚ s tým, že chce, aby sa prijalo to, čo platí v americkom systéme. Teda že výrobca je oslobodený od akejkoľvek zodpovednosti v prípade problémov,“ povedal francúzsky europoslanec Pascal Canfin.
Nakoniec to dopadlo podľa zahraničných médií tak, že laboratóriá budú zodpovedné za problémy s dodávkou a výrobou, čo sa však zdravia týka, loptičku zodpovednosti hodili na stranu členských štátov. „Všetci občania spoločne berú na vedomie možné nepredvídateľné vedľajšie účinky vakcín,“ povedal hovorca Európskej komisie vo Francúzsku Guillaume Roty.
Martin Pigeon z výskumnej agentúry Corporate Europe Observatory konštatuje, že farmaceutické firmy vyšli z rokovaní s EK ako veľkí víťazi: „Vlastne sme v pozícii, keď riziko nesieme všetci spoločne a zisk je pre farmaceutický priemysel.“
Sedem tajných vyjednávačov
Európska komisia tvrdí, že nerobí tajnosti pre „lásku k tajomstvu“. Láska alebo nie, vyzerá to tak, že minimálne záľuba to bude. Pretože ak si tajné klauzuly kontraktov vydupali výrobcovia vakcín, Európska komisia ide ešte ďalej. Pri rokovaniach s výrobcami bolo okrem vysokopostavených úradníkov EK ešte sedem vyvolených ľudí. Prezradiť však nechcú ani len ich mená. „Nemôžeme ich zverejniť,“ odpísala PLUS 7 DNÍ hovorkyňa EK na Slovensku Ingrid Ludviková.
Zostanú tajné preto, aby sa na týchto ľudí nevyvíjal tlak.
„Jediný, kto na nich môže tlačiť, sú lobisti farmafiriem. A výrobcovia vakcín predsa ich mená poznajú! Veď spolu sedia za rokovacím stolom,“ pýta sa investigatívna reportérka rádia France Inter Elodie Guéguenová, o akom tlaku je vlastne reč.
Aj ďalšie otázky zostali bez komentára od EK. Ako boli vyjednávači vybraní? Ticho. Kto vlastne rokoval s kým? Ticho.
Aké slovo v tomto procese malo Slovensko? Ani náš rezort zdravotníctva nič nehovorí, komunikáciu necháva na zastúpenie EK na Slovensku.
Priveľa transparentnosti
Podľa našich informácií mali byť siedmi vyjednávači z Francúzska, Holandska, Talianska, Nemecka, Poľska, zo Švédska a zo Španielska. Belgická tlač odhalila, že švédsky vyjednávač je istý Richard Bergström, teda nik iný ako bývalý šéf Európskej federácie farmaceutického priemyslu. V preklade - podmienky pre nás vyjednával aj človek, ktorý pôsobil ako riaditeľ najväčšej lobistickej organizácie v Európe. Bergström je súčasne švédskym národným koordinátorom pre očkovanie.
„Verejnosť už videla tri zmluvy zo šiestich, aj keď len čiastočne. Chýbajú tam však práve najkľúčovejšie informácie, napríklad cena za dávku, dodacie lehoty, režim zodpovednosti výrobcu či režim náhrady škody. Je jasné, že kde je vôľa, tam je cesta. Verím, že aj ostatné spoločnosti dajú svoj súhlas so zverejnením, tentoraz už bez cenzúry,“ nádeja sa do budúcnosti Lucia Nicholsonová.
Monika Beňová tiež hovorí, že „nevidí žiaden problém v tom, ak je verejnosť plnohodnotne informovaná o cenách jednotlivých vakcín“.
Mimochodom, ceny, ktoré sme za vakcíny zaplatili, neoficiálne prezradila belgická štátna tajomníčka Eva De Bleekerová na Twitteri: za jednu dávku AstraZeneca 1,78 eura, za BioNTech/Pfizer 12 eur, za CureVac 10 eur, za Modernu 18 dolárov, za Johnson & Johnson 8,50 dolára, za vakcínu od Sanofi by sme vraj dali 7,56 eura. Svoj príspevok ihneď stiahla. Odborníci špekulujú, že ceny nepublikovala nedopatrením a či jej tweet nebol jediný spôsob, aký našla, aby sa postavila na stranu občanov. De Bleekerová sa totiž ironicky ospravedlnila za „priveľa transparentnosti“.
EK pravdivosť cien, ktoré unikli, nepotvrdila.
