Nič sa neskončilo, práve naopak. Až dvakrát bola na detektore lži vyšetrovateľka z inšpekcie Diana Santusová. Raz u súkromníka a raz v Národnom bezpečnostnom úrade (NBÚ). Jej výsledky však spochybnila nielen koalícia, ale aj policajný expertízny ústav. Senát krajského súdu v Bratislave potom pustil obvinených policajtov z NAKA, ktorých vyšetrovala, na slobodu. S dôvetkom, že ani na ich stíhanie nevidí dôvod. Aj vtedy sa však ozvali odborníci, podľa ktorých rozhodnutie nie je práve kvalitné a môže znamenať problém do budúcna.

Chcela dokázať, že ju neovplyvňovali

Diana Santusová viedla ešte pred pár týždňami špecializovaný tím, ktorý vyšetroval údajné manipulovanie svedkov v medializovaných prípadoch NAKA. Na zásah proti jednému zo svedkov, ktorí údajne krivo vypovedali, povolala jednotku cudzineckých policajtov zo Sobraniec. Ich akciu vtedy prerušil dnes už bývalý policajný prezident Peter Kovařík a svedkovi, bývalému takáčovcovi, sa podarilo ujsť. Exprezident je momentálne za toto rozhodnutie stíhaný a prišiel aj o funkciu. Santusová však bola suspendovaná tiež a mala podstúpiť detektor lži. Najskôr sa rozhodla dokázať svoju pravdovravnosť na súkromnom polygrafe.

Otázky o SIS

Podľa dokumentov, ktoré zverejnila televízia JOJ, jej položili 14 otázok a detektor vyhodnotil jej odpovede ako pravdepodobne pravdivé, čo jednoducho znamená, že vyšetrením na detektore prešla. Kladené otázky súviseli s jej prácou. Pýtali sa jej napríklad, či dostala úplatok za vyšetrovanie policajtov NAKA, či vyšetrovala na objednávku SIS alebo na pokyn nejakej politickej strany a či pracovala alebo nepracovala pod nátlakom.

Keďže išlo o polygraf v súkromnom zariadení, absolvovala aj druhé vyšetrenie, na Národnom bezpečnostnom úrade. Na tom sa zúčastnili aj príslušníci z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru (KEÚ PZ). NBÚ tvrdí, že o vyšetrenie požiadal Úrad inšpekčnej služby. Úrad požiadavke vyhovel vzhľadom na dohodu podpísanú s ministerstvom vnútra. „Otázky na polygraf dodalo pred vyšetrením ministerstvo vnútra. Obe strany podpísali zápisnicu a samotné finálne vyhodnotenie už realizoval rezort vnútra,“ priblížil hovorca NBÚ Peter Habara.

Nemali sa príliš veľa pýtať

Podľa expertov z ústavu im pred vyšetrením kolegovia z NBÚ uviedli, že dostali pokyn vyšetrenie Santusovej vykonať len veľmi všeobecne, príliš veľa sa nepýtať a nerozoberať veci dopodrobna. „Pracovníci KEÚ PZ navrhli zamestnancom NBÚ otázky vyšetrenia, ktoré sa týkali konkrétnych podozrení. Tie napriek tomu nijakým spôsobom neboli zohľadnené. Pracovníci KEÚ PZ sa tak nepodieľali na tvorbe testových otázok pre vyšetrenie pani Santusovej,“ tvrdí ústav. „Zároveň však treba podotknúť, že pani Santusová počas vytvárania testových otázok pred samotným testovaním uviedla niekoľko, podľa názoru pracovníkov KEÚ PZ závažných informácií týkajúcich sa konkrétnych podozrení na jej osobu. Pani Santusová, podľa názoru pracovníkov KEÚ PZ, takmer všetky podozrenia potvrdila s odôvodnením, že takéto konanie ona považuje za správne, napomáhajúce jej vyšetrovaniu,“ píše sa v oficiálnom stanovisku expertízneho ústavu. Správu z vyšetrenia odmietli experti z polície prvýkrát podpísať, lebo podľa nich neobsahovala informácie, ktoré Santusová pred vyšetrovaním uviedla. Podpísali ju, až keď ich tam NBÚ doplnil. „Kategoricky odmietam toto tvrdenie a považujem ho za absolútne a účelové klamstvo. Žiadne podozrenia v súvislosti s mojou osobou som nepotvrdila, ba dokonca som všetky medializované a údajne sporné okolnosti v dostatočnej miere vyvrátila, prípadne vysvetlila. K žiadnej trestnej činnosti som sa nepriznala, pretože som žiadnu nespáchala,“ reagovala na tvrdenia expertov Santusová pre denník Sme.

Test v NBÚ s vyššou relevanciou

„Je to historicky prvýkrát, keď príslušník Policajného zboru absolvoval psychofyziologické overenie pravdovravnosti inde ako v Kriminalisticko-expertíznom ústave Policajného zboru,“ reagovala hovorkyňa ministerstva vnútra Barbara Túrosová. Ministerstvo argumentuje tým, že podľa jedného z ich nariadenia platí presný postup, ako sa overuje pravdovravnosť policajta. „Vykonáva ho pracovisko v pôsobnosti Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru prostredníctvom osoby, ktorá absolvovala teoretický a praktický výcvik v oblasti forenznej psychofyziológie zameranej na overovanie pravdovravnosti a na túto činnosť má medzinárodne uznávaný certifikát,“ tvrdia na ministerstve. Otázka je, prečo pracovníci expertízneho ústavu išli do NBÚ a pozorovali Santusovej test tam.

Podľa odborníka na správne a bezpečnostné právo z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Antona Martvoňa sú testy absolvované na polygrafe NBÚ a na KEÚ PZ SR z vnútroštátneho hľadiska rovnocenné. „V porovnaní s expertíznym ústavom však môže NBÚ podľa zákona na základe ich žiadosti vykonávať bezpečnostné previerky vrátane polygrafu aj pre prezidenta SR, predsedu NR SR a predsedu vlády SR či ministra vnútra SR, pod ktorého spadá i polícia,“ vysvetľuje. Dôležitým faktom je podľa neho aj to, že inštitucionálne nezávisle vykonávané polygrafické vyšetrenia sa dejú práve na NBÚ, ktorý ako ústredný orgán štátnej správy nie je žiadnemu inému úradu podriadený, na rozdiel od Kriminalisticko expertízneho ústavu, ktorý je organizačnou súčasťou policajného prezídia, a teda je ministerstvu vnútra podriadený.

Z medzinárodného hľadiska má podľa neho polygraf NBÚ vyššiu relevanciu. Má totiž najvyššie certifikáty EÚ a NATO, vďaka čomu ho ako jediný zo Slovenska uznávajú v Únii aj Aliancii. „Previerková činnosť NBÚ a testovanie na polygrafe NBÚ musí dodržiavať prísne medzinárodné štandardy EÚ a NATO, polygraf NBÚ získal prísne medzinárodné certifikáty, pričom spochybnenie polygrafu NBÚ by malo nekontrolovateľné vnútroštátne i medzinárodné dôsledky,“ myslí si Martvoň. A dodáva, že ani slovenské súdy doteraz nikdy nespochybnili závery konaní NBÚ pri bezpečnostných previerkach vrátane testov na polygrafe NBÚ v rámci ich súdneho prieskumu v SR.

Čo je detektor lži?

Je to prístroj, ktorý meria niekoľko fyziologických reakcií ľudského tela. Ide o zmeny krvného tlaku, pulz, frekvenciu dýchania, chvenie v hlase, vodivosť pokožky, zreničky oka. Kým vyšetrovaná osoba odpovedá na kladené otázky buď áno, alebo nie, prístroj počas výsluchu zaznamenáva dôležité dáta, z ktorých vie overeným postupom trénovaný polygrafológ vyčítať, či vyšetrovaná osoba hovorí pravdu alebo klame. Vyšetrenie trvá obvykle dve až tri hodiny a vyšetrovaná osoba musí poznať postup a otázky, na ktoré bude odpovedať. Výsledky z vyšetrenia na detektore lži sa u nás neberú automaticky ako dôkaz. Súd posudzuje, či a nakoľko sa bude prihliadať pri konečnom hodnotení na výsledky z vyšetrenia.

Už aj vojna súdov

Santusová pracovala na prípade vyšetrovateľov z NAKA, ktorých neskôr obvinil a vzal do väzby prvostupňový, okresný súd. Krajský súd však rozhodol o tom, že do väzby ísť nemajú, a spochybnil aj ich obvinenie. Zároveň nenechal nitku suchú ani na okresnom sudcovi Jurajovi Kapinajovi, ktorého rozhodnutie podľa senátu nebolo zdôvodnené, používal časti záznamov vytrhnuté z kontextu či tvrdenia odporujúce dôkazom. Sudcom Kapinajom sa teraz má zaoberať súdna rada. Aj rozhodnutie senátu, ktorý vyšetrovateľov NAKA pustil na slobodu, čelí vážnej kritike.

Emeritný sudca Peter Šamko starší upozorňuje, že práve rozhodnutie krajského súdu môže do budúcna predstavovať problém. Podľa neho krajský súd vyvodil nedôvodnosť trestného stíhania z toho, že odposluchy nemožno preceňovať, že na polícii je to normálna a bežná prax, že skutky sa vytvárajú podľa toho, aby sedeli na vybranú právnu kvalifikáciu, či z toho, že je normálna prax, ak uznesenie o začatí trestného stíhania koncipujú osoby, ktoré by podľa jeho znenia mali byť osobami poškodenými.

FOTO V GALÉRII

Šamko varuje, že súd prakticky skonštatoval, že ak by aj bolo preukázané, že policajt vydal uznesenie o vznesení obvinenia vo veci na vymyslenom skutkovom zá­klade, nešlo by o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Lebo ujma by vraj vznikla až následným vznesením obvinenia voči konkrétnej osobe. „Z uvedeného názoru vyplýva, že policajti by si v budúcnosti mohli ľubovoľne vytvárať (vymýšľať) skutky a začínať pre ne trestné stíhanie vo veci a nikdy by to nemala byť trestnoprávna problematika,“ varuje Šamko starší. Podľa neho je to v rozpore so znakmi základnej skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Na záver Šamko vyčíta senátu rovnakú vec, akú senát vyčítal Kapinajovi. A to, že uviedol len minimum vlastných právnych úvah a obmedzil sa na nekritické prevzatie argumentácie len jednej strany.