Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

To, čo je vzácne a&nbsp;zriedkavé, má svoje čaro, tvrdí dvojica nadšencov, ktorí posledné roky zasvätili svoj život divej šelme v&nbsp;slovenských lesoch. „Ľudia rysom kedysi pripisovali nadprirodzené schopnosti. Dokonca verili, že čarodejnice si ich tukom natierali viečka, aby videli do mysle iných ľudí,“ usmieva sa <a rel="noopener" href="https://www.facebook.com/jmrocek?locale=sk_SK" target="_blank">Jakub Mrocek</a> (31), ktorého spolu s <a rel="noopener" href="https://www.facebook.com/lukasholasekfotolovy?locale=sk_SK" target="_blank">Lukášom Holáskom</a> (29) zaujali celkom iné aspekty tohto fascinujúceho tvora. Tie premietli aj do pripravovaného dokumentárneho filmu <a rel="noopener" href="https://mysliakorys.sk/" target="_blank">Mysli ako rys</a>, ktorý má nielen upozorniť na vymieranie tejto šelmy, ale je zároveň emotívnym príbehom o&nbsp;vášni, vytrvalosti a&nbsp;nečakaných objavoch mladých Slovákov. Svojím oduševnením si získali aj osobnosti svetového dokumentárneho filmu, ktoré sa s&nbsp;nimi na výnimočnom projekte podieľajú. Medzi prvými bola Sue Western, britská scenáristka s&nbsp;vyše sto filmami pre BBC, Netflix a&nbsp;Disney.

Bratislavčan Jakub v&nbsp;detstve zvieratá v&nbsp;lese pozoroval po boku strýka poľovníka, ktorý veril, že synovec bude kráčať v&nbsp;jeho šľapajach. Nakoniec ich však chlapec začal „loviť“ svojím fotoaparátom. „Všetky peniaze, ktoré som kedy zarobil, išli na techniku, aby som sa mohol posúvať stále ďalej,“ spomenie Jakub, ktorý do svojej záľuby investoval svoje prvé aj neskoršie zárobky. „Pri fotografovaní som sa cítil sám sebou a&nbsp;slobodný, nebol tam nikto, kto by ma vytesňoval,“ naráža na to, že ako školák bol na okraji kolektívu.

Počas dospievania našiel spriaznenú dušu na sociálnej sieti. Aj Lukáš ako tínedžer prepadol fotografovaniu. Chalani si teda začali písať, vymieňali si skúsenosti, inšpirovali sa. „Osobne sme sa prvýkrát stretli asi pred desiatimi rokmi. Vo veľa veciach sme si postupne ľudsky sadli, vďaka čomu dokážeme pracovať na našom spoločnom cieli – ukázať bežným ľuďom, aké je Slovensko krásne a&nbsp;cenné vďaka svojim prírodným hodnotám, ku ktorým rozhodne patrí aj rys ostrovid,“ dopĺňa Lukáš, ktorý pochádza z&nbsp;Prievidze.

Každý je z&nbsp;iného prostredia a&nbsp;do spolupráce prináša niečo iné. „Veľakrát sa nám stalo, že sme šli na miesto, o&nbsp;ktorom sme vedeli, že sa tam rysy pohybujú. Nevedeli sme si však predstaviť, ako by sa tam dalo filmovať. Terén bol príliš zložitý. Nejaký čas tam jeden z&nbsp;nás pobudol osamote a&nbsp;uzavreli sme to tak, že tu žiadne zábery nezhotovíme. Nachádzali sme tam však stopy, a&nbsp;tak sme sa tam po dvoch rokoch vybrali spolu. Po vzájomnej diskusii sme našli spôsob a&nbsp;zhotovili záber,“ delia sa s&nbsp;nami o&nbsp;pocity z&nbsp;tímovej práce.

Nasnímali už veľa divých zvierat, medzi nimi vlky aj medvede. S&nbsp;nimi má najmä Lukáš viacero skúseností. Fotografických aj tých menej príjemných, keď ledva tejto šelme unikol. A&nbsp;potom prišiel nápad fotografovať rysa. „Obaja sme ho vždy chceli stretnúť, ale nikdy sa nám to nepodarilo,“ priznáva Jakub. „Je to jedinečné zviera. Vidieť ho vo voľnej prírode na vlastné oči je vzácne a&nbsp;vyžaduje si to obrovskú dávku trpezlivosti, odhodlania a&nbsp;znalostí. Preto je pre mňa každý jeho záber ohromne cenný,“ dopĺňa Lukáš a&nbsp;pokračuje: „Pri pozorovaní rysa mám pocit, akoby som sa pozeral na umelecké dielo. Sfarbenie, výzor tváre, krátky chvost, dlhé nohy a&nbsp;spôsob pohybu – je jednoducho krásny. Vyvoláva vo mne aj pocit hrdosti, že na Slovensku máme stále niečo, čo nám mnohé krajiny môžu už len závidieť.“

Rys žil kedysi takmer v&nbsp;celej Európe, no dnes ho už v&nbsp;mnohých západných krajinách nenájdete, vyhubili ho. „Ľudia si tam postupne uvedomujú, o&nbsp;čo prišli. Je to podobné, ako prísť o&nbsp;človeka, ktorého ste ľúbili,“ upozorňuje na následky ľudskej nezodpovednosti. „Preto dnes prebiehajú rôzne snahy o&nbsp;prinavrátenie zaniknutých populácií rysa. Slovensko je v&nbsp;týchto programoch jednou z&nbsp;krajín, ktorá poskytuje zdrojovú populáciu. Rysy zo slovenských Karpát dnes preto môžete stretnúť napríklad v&nbsp;Nemecku, Chorvátsku či Slovinsku,“ dodáva Lukáš. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

FOTO z potuliek za rysmi nájdete v GALÉRII

Mladý Prievidžan stretol prvý raz rysa náhodne. „V&nbsp;šere jesenného lesa sme sa v&nbsp;októbri 2019&nbsp;vracali domov, keď som periférne zbadal pohyb. V&nbsp;sekunde mi bolo jasné, že je to pohyb šelmy. Kľakli sme si a&nbsp;okamžite som si pripravil fotoaparát, ktorý som mal celý čas zavesený na pleci. O&nbsp;pár sekúnd sa na cestičke pred nami objavil rys. Bol krásny, zastavil a&nbsp;pozeral na nás zo vzdialenosti asi 20 až 30&nbsp;metrov. Pokúšal som sa o&nbsp;fotky, no aparát neposlúchal tak, ako mal, a&nbsp;zle som zareagoval. A&nbsp;tak sa o&nbsp;pár sekúnd skončilo moje prvé stretnutie s&nbsp;rysom bez jedinej použiteľnej fotky. Bol to zaujímavý mix pocitov – šťastie a&nbsp;sklamanie zároveň.“ Lukáš si myslel, že prišiel o&nbsp;životnú šancu. Našťastie nikdy sa mu už takáto „nehoda“ nestala a&nbsp;odvtedy pozoroval divé rysy ďalších 25-krát.

Ani Jakub prvý vizuálny kontakt s&nbsp;mačkovitou šelmou nenasnímal. Starší model kamery dlho štartoval, a&nbsp;hoci rys pred ním stál vo výstavnej póze, kým sa prístroj spustil, zviera bolo fuč. „Bolo to v&nbsp;čase, keď sme už do tohto projektu investovali viac než do všetkých zvierat, čo sme doteraz fotili. Napriek tomu sme sa dostali do fázy, že sme síce rysa zbadali, ale stále sme nemali záber,“ vracia sa k&nbsp;prvým sklamaniam. Dnes je všetko inak. „Akoby si nás rys k&nbsp;sebe pritiahol. Vždy nám ukázal toľko, aby nás to fascinovalo ešte viac,“ opisuje, ako sa im šelma čoraz viac dostávala pod kožu, burcovala ich zvedavosť a&nbsp;nasadenie. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/vsetko-pre-rysa-vzdali-sa-zamestnania-a-investovali-cele-svoje-uspory-ich-dokument-nadchol" target="_blank">FOTO z potuliek za rysmi nájdete v GALÉRII</a>

Ako sa im podarilo skĺbiť sú­kromný a&nbsp;pracovný život časovo aj finančne s náročnou záľubou? Nuž, niečoho sa museli vzdať. Aj keď, ako svorne tvrdia, pre nich to vlastne nebola obeta.

Jakub študoval informatiku na strednej aj vysokej škole. V&nbsp;IT sektore slušne zarobil, lenže na zvieratá mu zostávalo málo času. Zamestnanie teda opustil a&nbsp;peniaze sa snažil zarobiť v&nbsp;rôznych projektoch a&nbsp;kampaniach, ktoré si vyžadovali menej času. „Ale aj tak som nemohol manželke povedať, že teraz namiesto práce budem chodiť do lesa, lebo ma baví hľadať rysa. Preto som musel dať našej aktivite nejaký rámec: spravíme film a&nbsp;bude to mať, dúfam, nejaký výsledok a&nbsp;úspech. Takto to nebude len hobby, ale aj práca,“ vysvetľuje Jakub, ktorý k&nbsp;odchodu zo zamestnania nahovoril aj svojho kamaráta, prvé pohnútky k&nbsp;natočeniu dokumentu. „Pracoval som ako koordinátor projektu so zameraním na konektivitu krajiny. Sledovali sme migračné trasy zvierat a&nbsp;dopravnú infraštruktúru. Práca ma bavila, no musel som byť celý týždeň preč a&nbsp;nezarábal som toľko, aby ma to motivovalo pokračovať. Preto som si povedal, že mi to za to stojí a&nbsp;toto rozhodnutie neľutujem. Bohatší síce ani teraz nie som, no zažil som veľa vzácnych pozorovaní skrytého života rysov, na ktoré môžem spomínať do konca života. V&nbsp;určitom zmysle slova som teda bohatstvo vlastne získal,“ komentuje svoje rozhodnutie Lukáš.

„Keďže sme veľmi nadšení, ale nie až takí skúsení, cítili sme, že potrebujeme pomoc,“ s&nbsp;pokorou komentuje prípravu filmu Jakub, ktorý však už predtým pracoval na viacerých slovenských aj zahraničných dokumentoch. Na základe odporúčania napísal Sue Westernovej, či by nemala čas venovať sa ich projektu s&nbsp;rysmi. Renomovaná scenáristka bola síce vyťažená, ale keď spolu telefonovali, nadšenie dvojice Slovákov si ju tak získalo, že ich ponuku prijala a&nbsp;ešte zľavila zo svojho honorára.

Skúsená Angličanka dokázala dať filmu líniu, všímala si situácie, ktoré chalani vnímali skôr pragmaticky. „Napríklad som stopoval rysiu samicu Skalku, ktorá je momentálne hlavnou hrdinkou našej doterajšej tvorby. Išla okolo padnutých stromov a&nbsp;balvanov a&nbsp;ja som si prešiel každú zákrutu, ktorú urobila, pozeral som si, kam presne stúpila, čo ovoňala. Po niekoľkých dňoch začala ona sledovať moju stopu. Bol to moment, ktorý nastolil otázku: Snažíme sa my spoznať rysa alebo on nás?“ delí sa s&nbsp;nami Jakub o&nbsp;jedno z&nbsp;emotívnych spojení, ktoré Sue v&nbsp;ich niekoľkoročnej aktivite objavila. „S&nbsp;jej pomocou sme rýchlo zostavili kostru filmu a&nbsp;podarilo sa nám získať STVR ako koproducenta,“ teší sa dvojica Slovákov.

Do tímu pribudol britský strihač Sam Rogers, ktorý počas svojej kariéry pracoval na prestížnych projektoch, ako napríklad Planet Earth III., aj koproducent Tim Martin, ktorý pôsobil ako kľúčový člen stanice BBC Natural History Unit. „Teraz je na voľnej nohe a&nbsp;pomáha nám dostať sa do veľkého filmového sveta. Na Slovensku náš dokument odvysiela STVR, ale chceli by sme, aby ho videlo čo najviac ľudí za hranicami. Podarilo sa nám už získať aj medzinárodného distribútora, stretli sme sa s&nbsp;nemeckou televíziou, ktorej sa náš projekt veľmi páči. V&nbsp;hre sú však aj ďalšie televízie,“ neskrývajú radosť slovenskí filmári. „Pokiaľ ide o&nbsp;filmovanie, obraz Slovenska nie je príliš dobrý. Jedna z&nbsp;prvých reakcií Sue bola, že rada robí s&nbsp;ľuďmi z&nbsp;krajín, kde nie je rozvinutý filmový priemysel, lebo jej to môže priniesť niečo nové. Pekne to zaobalila,“ usmeje sa Jakub. Zanietení dobrodruhovia sa snažia dokumentom ľuďom ukázať, že Karpaty sú domovom jednej z&nbsp;posledných životaschopných populácií rysov v&nbsp;Európe. Zároveň však zobrazuje, aké zložité boli pre filmárov stretnutia s&nbsp;týmto tvorom. Ako hovorí na záver Jakub, „rysy som prestal vnímať ako cieľ, stali sa mojimi vzdialenými priateľmi, ku ktorým prechovávam veľký rešpekt a&nbsp;ktorí ma čoraz viac fascinujú“.

Príbeh dvoch Slovákov, ktorí obetovali všetko pre divoké šelmy: Pre rysa dali výpoveď

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Výber pre vás

Príbeh dvoch Slovákov, ktorí obetovali všetko pre divoké šelmy: Pre rysa dali výpoveď

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Už je po ňom! Slovák, ktorý v Rakúsku podrezal ženu a utiekol, vybuchol

Juraj Rizman pochoval otca (†74): Kondolovali mu Koščová aj Bubánová

Luxusné obrúčky a žiadne obžerstvo: Influenceri Alex Godaly a Denis Kučera sú už manželia

Autor článku

Monika Mikulcová

Výber pre vás