Plus 7 dní

Prasacia chrípka je späť. Tentoraz je však okolo tohto ochorenia oproti minulosti nezvyčajné ticho. Občanov nebombardujú rozsiahle očkovacie reklamné kampane, štát sa nechystá kupovať žiadne špeciálne vakcíny. Prečo? Je tento vírus menej nebezpečný, ako bol v roku 2009, keď okolo neho vznikla celosvetová panika?

Vyhlásením pandémie vtedy Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vystrašila širokú verejnosť. Krajiny minuli milióny eur nielen na osvetové kampane, ale najmä na nákup očkovacích vakcín, z ktorých sa napokon použilo len nepatrné množstvo. Občania im nedôverovali. V konečnom dôsledku sa navyše ukázalo, že <strong>vírus H1N1 nebol nebezpečnejší ako bežná sezónna chrípka.</strong> Najmä z týchto dôvodov vzniklo podozrenie o účelovom vyhlásení pandémie a o možnej tichej dohode medzi Svetovou zdravotníckou organizáciou, vedcami a farmaceutickými firmami. Situáciu preto dal preveriť dokonca Európsky parlament.

Z množstva vakcín sa v celej Európskej únii použil len zlomok. U nás ostalo nevyužitých viac ako deväťstotisíc. Štát dal za ne v roku 2009 až 7,6 milióna eur. Foto: TASR

Postup pri riešení šírenia vírusu prasacej chrípky v rokoch 2009 až 2010 bol zrejme buď zbabraný, alebo dohodnutý. Vyplýva to z množstva závažných zistení, ktoré sa objavujú v uznesení Európskeho parlamentu. To odhaľuje značný lobing medzi vedeckými poradcami orgánov verejného zdravotníctva a farmaceutickým priemyslom.

Práve oni mohli ovplyvňovať rozhodovanie pri vyhlásení a riešení pandémie prasacej chrípky v roku 2009. Pre konflikt záujmov europoslanci žiadajú preverenie platieb týmto odborníkom a vypracovanie etického kódexu správania, ktorý majú podpisovať. A ak budú aktívni vo farmaceutickom priemysle, majú sa vylúčiť z rozhodovacieho procesu.

Ján Jakubec z tlačového odboru Európskeho parlamentu nám potvrdil, že okrem výzvy na prijatie opatrení na zabránenie prípadnému konfliktu záujmov bolo súčasťou správy aj odporúčanie adresované WHO na prepracovanie jej definície pandémie tak, aby sa viac prihliadalo na závažnosť ochorenia, nielen na rozsah šírenia vírusu.

Preverovanie situácie okolo pandémie iniciovala francúzska europoslankyňa Michèle Rivasiová z frakcie zelených, ktorá označila záverečnú správu za „dôležitý pokus upozorniť na obavy, ktoré vznikli z neprimeranej reakcie na prasaciu chrípku v Európe, ako aj na možný vplyv farmaceutických spoločností...“.

Hoci je otázne, či sa odporúčania a výzvy europarlamentu dočkajú aj realizácie, v každom prípade by sa krajiny mohli poučiť a v budúcnosti nemuseli minúť milióny eur na masívne kampane a v podstate zbytočné očkovacie vakcíny. Prasacia chrípka totiž napokon nebola nebezpečnejšia než každoročná sezónna chrípka. Europoslanec Gilles Pargneaux pre europarlamentnú televíziu v tejto súvislosti povedal: „Je to finančný škandál, pretože členské štáty minuli miliardy eur na niečo, čo sa napokon nestalo. Predpovedali sme pandémiu, státisíce obetí.“ Aké boli konečné čísla? V Európe na vírus prasacej chrípky H1N1 od jeho vypuknutia do apríla 2010 zomrelo dvetisícdeväťsto pacientov. Na porovnanie - v bežnom roku spôsobí bežná chrípka 40-tisíc úmrtí. V krajinách, ktoré neviedli nákladné kampane, napríklad v Poľsku, sa pritom úmrtnosť nezvýšila, respektíve bola podobná ako v krajinách, ktoré na očkovaciu kampaň minuli milióny eur. To, že náklady na kampaň a nákup očkovacích vakcín mohli byť oveľa nižšie, konštatovali aj europoslanci. Po ukážku plytvania netreba chodiť ďaleko. Zo sedemstotisíc nakúpených dávok sa v Česku využilo iba desať percent. V spaľovni skončilo do pol milióna nepoužitých dávok, za ktorých nákup štát zaplatil pôvodne 5,3 milióna eur. Slovensku, ktoré má o polovicu obyvateľov menej, ich ostalo ešte viac. Z milióna nakúpených vakcín sa nevyužilo viac ako deväťstotisíc. Štát dal za ne v roku 2009 až 7,6 milióna eur. Z údajov Úradu verejného zdravotníctva vyplýva, že proti pandemickému vírusu sa dalo zaočkovať približne len 1,4 percenta obyvateľstva, pričom nakúpené vakcíny boli určené pre dvadsať percent Slovákov. Podobne boli na tom aj iné krajiny. Celkovo sa minuli miliardy. A zisk na úkor štátnych pokladníc a nás daňovníkov z toho mali napokon len farmaceutické firmy.

Prasacia chrípka v jednotlivých členských krajinách roztočila obrovský biznis. V uznesení Európskeho parlamentu sa spomínajú aj netransparentné verejné obstarávania pri nákupoch vakcín a veľkých rozdieloch v cenách. V niektorých krajinách sa dokonca viedli súdne spory pre korupciu a tajné dohody štátnych zamestnancov v súvislosti so zmluvami podpísanými v lete 2009 medzi ministerstvami zdravotníctva a výrobcami očkovacích látok proti chrípke H1N1.

Hoci výsledky správy jednoznačne hovoria, že pri riešení prasacej chrípky nebolo všetko v poriadku, zodpovednosť za minuté milióny oficiálne nikto voči nikomu nevyvodil.

Paniku z roku 2009 vysvetlila riaditeľka Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku Darina Sedláková takto: „WHO vyhlásilo, že A(H1N1) je nový vírus, proti ktorému nemá svetová populácia imunitu a ktorý nebol obsiahnutý vo vtedajšej vakcíne proti sezónnej chrípke. To zvyšovalo jeho potenciál vyvolávať závažné ochorenie. Preto boli náležité všetky opatrenia vrátane urýchleného vývoja novej očkovacej látky a zabezpečenia liekov na liečbu chrípky.

Spolu s tým, že vírus v konečnom dôsledku nespôsoboval vysoké percento smrteľných prípadov, to prispelo k tomu, že pandémia nedosiahla taký rozmer ako predchádzajúce pandémie v 20. storočí.“

Tento rok sa však vraj nemáme čoho obávať. Vírus prasacej chrípky H1N1 je kombináciou prasacej, vtáčej a ľudskej chrípky, ktorý sa začal šíriť v roku 2009 z Mexika. Sedláková vysvetľuje, že originálny prasací vírus už zmutoval, a tak vznikol humánny chrípkový vírus, ktorý už tri roky cirkuluje medzi ľuďmi, a preto je v súčasnosti považovaný za klasickú sezónnu chrípkovú nákazu.

„Podobne ako iné sezónne ľudské chrípkové vírusy aj tento môže u niektorých ľudí spôsobiť závažné ochorenie a viesť k smrti. V nasledujúcich štyroch až šiestich týždňoch bude chrípka stále na vzostupe a zdravotníci v každej krajine musia byť pripravení na nápor nových pacientov aj so závažnými komplikáciami chrípky, ako je napríklad zápal pľúc. Stále je náležité dať sa proti chrípke zaočkovať.“

Riaditeľ Úradu verejného zdravotníctva Ivan Rovný zase informoval, že antigény tohto kedysi takého strašidelného vírusu sú už súčasťou vakcíny, ktorá sa odporúča na aktuálnu chrípkovú sezónu.