Takmer sto miliónov eur. Presne toľko sa za desať rokov vynaložilo na vývoj a zavádzanie elektronického zdravotníckeho systému eHealth. Výsledok? Rozpačitý.

Napriek tomu ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že veci sa vyvíjajú dobre a systém spustia do plnej prevádzky už v roku 2017. Servery, na ktorých systém údajne pilotne beží, však ukázať nechce. Pochybovačne krútia hlavou aj lekári prvého kontaktu.

Na to, aby systém mohol fungovať, by totiž každý z nich musel stráviť priemerne 35 osemhodinových pracovných dní „nahadzovaním“ dát o 5,5 milióna pacientov do systému. Žiadny obvodný či detský lekár si však pri plnej prevádzke ambulancie nemôže dovoliť luxus stratiť jeden a pol pracovného mesiaca.

Ak by si lekár dal budovateľský záväzok stráviť vypĺňaním pacientskeho sumára hodinu denne po pracovnom čase, trvalo by mu to priemerne 277 dní. Rok 2016 má 261 pracovných dní. Ak ministerstvo chce spustiť eHealth v roku 2017, obvodní doktori a pediatri by už teraz mali nahadzovať dáta.

Bez lekárov to nepôjde

„Väčšina lekárov nakupovala počítače na prelome tisícročí. Otázka teda znie, kto zaplatí lekárom nákup techniky. Ďalšia potrebná vec je čítačka kariet. Buď nám ich zakúpi štát, alebo poisťovne. Aj keby nám ju niekto doniesol, treba ju nainštalovať a naučiť sa s tým robiť,“ konštatuje čestný prezident Asociácie súkromných lekárov Slovenskej republiky Ladislav Pásztor.

Počítajte s nami. Pásztor sám seba považuje za počítačovo zdatného človeka a z údajov prichystaných vopred dokáže napísať jeden pacientsky sumár do elektronickej karty za osem až desať minút.

Na Slovensku je zhruba 2 200 všeobecných lekárov pre dospelých a 1 100 pediatrov. Majú na starosti päť a pol milióna pacientov. Pásztor má v evidencii 1 800 pacientov, na zapísanie údajov bude teda potrebovať 300 hodín.

Teoreticky by túto prácu mohla zvládať aj šikovná sestrička, lenže tá údaje zadávať nemôže. Za správnosť zodpovedá lekár osobne. Riešenie zatiaľ neexistuje, nikto lekárom nepovedal, v akom časovom horizonte, ako, za čo a na čom u nich systém v ambulanciách zavedú.

Pritom niektorí lekári už elektronický systém zdravotnej evidencie používajú. Ibaže nie ten štátny. „Veľký krok bola elektronizácia zdravotníctva v réžii Zdravotnej poisťovne (ZP) Dôvera, ktorá motivuje lekára aj finančne, ak sa zapojí. Viac ako polovica zmluvných lekárov systém využíva.“ Systém ZP Dôvera, ktorý spomína Ladislav Pásztor, vyvíjala poisťovňa vo vlastnej réžii.

Trvalo to rok a pol a náklady dosiahli 2,2 milióna eur. Za túto sumu pripravili elektronickú pobočku, online predpisovanie liekov, systém na hlásenie plánovaných hospitalizácií a mobilnú aplikáciu dostupnú pre tri najrozšírenejšie operačné systémy.

„Cez službu Bezpečné lieky online bolo doteraz elektronicky vydaných vyše päť miliónov elektronických receptov pri celkovom počte 65 miliónov úkonov. Verziu pre záchranárov Bezpečné lieky 112 od jej spustenia využili už pri osemsto výjazdoch,“ upresnil špecialista ZP Dôvera Matej Štepiansky.

Milióny za polotovar?

„Mám pocit, že sme začali budovať eHealth pre eHealth. Aby sme mali právny titul na míňanie peňazí. A tu sa naozaj jedlo veľkou lyžicou,“ hovorí analytik z neziskovky Health Policy Institute (HPI) Tomáš Szalay.

„Nikdy neprebehla odborná diskusia, čo má vlastne eHealth riešiť. Kým nemáme odpoveď, žiadny problém nevyriešime,“ konštatuje Szalay. Celkovo sa na eHealth minulo 47 miliónov eur z eurofondov, to však nebola konečná suma.

Zdravotné poisťovne dostali ako povinnosť zo zákona prispievať percentom z príjmov. „Tak sa minuli aj peniaze z verejného zdravotného poistenia, ktoré nešli na zaplatenie lekárov, sestričiek či liekov, ale na Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Táto štátna rozpočtová organizácia má za úlohu udržiavať prevádzku eHealthu, ktorý však neexistuje a neprevádzkuje sa,“ vysvetľuje Szalay.

Peniaze sa minuli, systém nie je

Pilotnú prevádzku systému mali spustiť už minulý rok v septembri. „Peniaze sa minuli, systém nie je. Teda, aby sme boli presnejší, niečo predsa len je. Servery sú nakúpené. Hromada programátorskej práce je v pozadí, ale programátori programovali len to, čo im zadali úradníci. Tí však nevedia, čo potrebuje lekár v teréne, ani systém nebudú používať,“ hovorí Szalay.

Celý projekt eHealth mal mať tri fázy, malo sa minúť podstatne viac peňazí. O to, čo sa stalo s peniazmi z eurofondov, sa intenzívne zaujíma Európska komisia (EK). „EK mala možnosť oboznámiť sa s konkrétnymi projektmi v rámci eHealth 17. apríla 2015. Ministerstvo zdravotníctva pripustilo, že došlo k zdržaniu v rámci implementácie projektu,“ informoval Andrej Králik zo Zastúpenia EK na Slovensku.

„Do systému sú pripojení prví poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a budú pribúdať ďalší. Po tom, ako boli v decembri minulého roka úspešne ukončené projekty elektronizácie zdravotníctva, začalo Národné centrum zdravotníckych informácií v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR s vydávaním elektronických preukazov zdravotníckych pracovníkov, overovaním zhody informačných systémov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pripájaním poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do Národného zdravotníckeho informačného systému (teda do eHealth). Ako prvú sme pripojili nemocnicu v Malackách a jedno z najväčších laboratórií na Slovensku Medirex, pretože ako prví požiadali o certifikovanie svojho informačného systému,“ informoval Peter Bubla z Ministerstva zdravotníctva SR.

Znie to dobre až do momentu, keď sa dozvieme, že pilotný hráč Medirex, ktorý je majiteľom siete laboratórií aj nemocnice v Malackách, už mal vlastný informačný systém a online prepojené ambulancie.

Nestalo sa tak pre štátny eHealth, ale z jeho iniciatívy. Ambulancie dokázali prepojiť s vlastnými laboratóriami. S troškou irónie si povzdychneme, že problém je len v tom, že celé Slovensko nepatrí Medirexu.

Príliš veľa zajacov

IT projekty bývajú často „prekliate“, občas aj v súkromnej sfére. Vo vládnej sfére je problém, že každé štyri roky sa mení vláda a politické krytie. Projekty sú príliš ambiciózne, chcú chytiť veľa zajacov a nechytia ani jedného. Tomáš Szalay má jasno v tom, čo ďalej s eHealthom.

„Po voľbách treba urobiť audit a zistiť, či to vôbec má zmysel. Nie je hanba označiť to za ,utopenú‘ investíciu a neprehlbovať stratu. Sú krajiny, ktoré to urobili. Napríklad Veľká Británia - pred 15 rokmi chceli eHealth formou ,veľkého brata‘ s centrálou, kde je všetko. Po desiatich rokoch to vyhodnotili ako neuskutočniteľné a vytiahli systém zo zástrčky. Čistá strata 11 miliárd libier.“

Otázka strát je otvorená aj na Slovensku. Ak by sa zistilo, že prostriedky z fondov EÚ neboli vynaložené efektívne, Európska komisia môže uplatniť korekcie až do výšky sto percent. A peniaze budeme musieť vrátiť.

Ak by však išlo o závažnú systémovú chybu, EK môže pozastaviť aj ostatné platby v dotknutých operačných programoch.