Tip na článok

Vyhrali podnikatelia: Fasáda Mozartovho domu sa zmenila na nepoznanie

Podnikatelia proti vôli Pamiatkového úradu zmenili fasádu legendárneho Mozartovho domu.

Galéria k článku (6 fotografií )

Zmenu na legendárnom Pálffyho paláci na Ventúrskej ulici 10 v srdci bratislavského Starého Mesta pocítil zrejme každý Bratislavčan, ktorý centrálnym ťahom pešej zóny prejde aspoň pár ráz ročne.

Národná kultúrna pamiatka z roku 1747, ktorej základný kameň položili už v 14. storočí, sa po zásahu hrubej sily zmenila na nepoznanie. A to v ostrom rozpore s podmienkami, ktoré stavebníkovi určili pamiatkari a stavebný úrad. Barokový palác, známy aj ako Mozartov dom, prišiel o uličné okná na prízemí, ktoré po novom nahradili sklenené výklady.

„Nie je to v poriadku. Nepovolili sme to my, nepovolil to pamiatkový ani krajský pamiatkový úrad. Nie je to spravené v súlade s naším rozhodnutím. My sme napísali, že tam výklady nemajú byť a oni tam výklady spravili,“ hovorí Eva Falbová z krajského pamiatkového úradu.

Snaha odborníkov o čo najvernejšie zachovanie historickej podobizne paláca, pri ktorom sa zastaví azda každá skupinka turistov so sprievodcom, zatiaľ stroskotala.

Stavebník nerešpektoval nariadenie pamiatkových inštitúcií, a teda ani stavebného úradu, ktorý mal podmienky pamiatkarov do stavebného rozhodnutia zakomponovať. „Dali sme podnet na stavebný úrad, konáme v tom, čo nám zákon povoľuje,“ dodáva Falbová.

Majú vlastný výskum

Budovu kúpili v roku 2009 od ministerstva vnútra Michal Lazar a Alexej Beljajev. Viaceré médiá opakovane zaradili bohatých podnikateľov medzi najvplyvnejších ľudí na Slovensku. Spolu či samostatne vlastnia mnohé firmy, asi najzaujímavejšia v ich portfóliu je Tatravagónka Poprad. Kaliňákov rezort im palác z čias Márie Terézie predal za 4,3 milióna eur.

Dnes ho vlastní ich firma Optifin Invest. Do rekonštrukcie podľa slov Michala Lazara vrazili niekoľko miliónov eur. Dali si vypracovať aj architektonicko-historický výskum, ktorý poukazuje na ešte dávnejšiu históriu zničených častí stavby.

„Určite budeme proti tomu namietať, lebo pôvodný stav tej budovy bol taký, že tam v minulosti boli takéto dvere a nie tie zamrežované okná, ktorými z toho za socializmu v sedemdesiatych rokoch nejaký barbar urobil to, čo urobil, a vyzeralo to ako vo väzení Sing Sing.

A teraz je diskusia o tom, čo je správna verzia. Z vlastných zdrojov sme zaplatili kopu archeológov a máme k tomu štúdie, ktoré sme predložili a z ktorých vyplýva, že pôvodný stav bol taký, aký je teraz. Budeme argumentovať a uvidíme, kde sa to celé skončí,“ tvrdí Lazar.

Čítajte viac:

Mozart v Bratislave nikdy nehral. Pamätná tabuľa tvrdí opak

„Lazarov“ výskum, ktorý viedol Ivan Gojdič z Katedry dejín a teórie umenia Trnavskej univerzity a naša redakcia ho má k dispozícii, skutočne uvádza, že na prelome 19. a 20. storočia prišlo ku komerčným zmenám a k vybudovaniu výkladov takmer až po zem. No ten istý výskum zároveň prezrádza to, že ešte koncom 18. storočia boli okná na uličných fasádach približne také, ako sa urobili v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.

„Socialistické“ mreže boli ponáškou na neskorobarokové mreže spred dvesto rokov. Z pohľadu biznismenov je jasné, že zamrežované okienka potenciálnych klientov pripravovanej reštaurácie a pekárne príliš lákať nemôžu.

„Stačí, keď sa pozriete na Kärtner Strasse, kde majú všetky historické budovy riešené spodné časti tak, aby boli atraktívne, aby ľudia nestáli pred nimi, ale išli dovnútra. Myslím si, že pre dobro všetkých, aj Bratislavčanov, aj nás, je, aby to vyzeralo tak, ako to v minulosti naozaj bolo,“ dodáva Michal Lazar.

Budú žiadať pôvodný stav

Napriek polemike a dokazovaniu stavebníkovi hrozia sankcie. „Môžeme im dať pokutu my aj stavebný úrad, lebo sú to dve rôzne rozhodnutia a dve rozhodnutia nedodržali,“ dozvedáme sa od bratislavských pamiatkarov.

No aj keď pôjde o sumy v tisícoch až desaťtisícoch eur, začína sa beh na dlhú trať. „Priestupkové konanie môže trvať veľmi, veľmi dlho. Záleží na tom, či sa dostavia, či sa nedostavia, či sa budú odkladať termíny, či budú žiadať nejaké dokazovanie. Rozhodne to nie sú dni a týždne, ale mesiace.“

Ešte otáznejšie je, v akom stave nakoniec Palác generála Leopolda Pálffyho skončí. Pamiatkový úrad nemá právomoci žiadať o navrátenie pôvodného stavu. To môže len stavebný úrad Starého Mesta, ktorý má dohliadať na dodržiavanie podmienok vydaných k projektovej dokumentácii.

„Bude prebiehať kolaudácia a vypýtajú si od nás stanovisko. Tak napíšeme, že nesúhlasíme, aby tam boli výklady. A na základe toho stavebný úrad môže žiadať nápravu. Niekedy sa nám to podarí, niekedy, bohužiaľ, nie. Záleží na tom, s kým máme do činenia, ako je právnicky podkutý,“ uzatvára pamiatkarka Eva Falbová.

VIDEO Plus 7 Dní