Tip na článok

Výrub lesov v chránenom Gabčíkove: Drevo vyvážajú v kamiónoch!

Trojnásobne chránené územie pri Gabčíkove sa mení na rúbanisko.

Galéria k článku (5 fotografií )

Ryby plávajú v lese. Znie to síce čudne, ale keď hovoríme o kúsku zeme, akomsi cípe, ktorý vytvára staré koryto Dunaja a jeho nový tok pod Gabčíkovom, kým sa zase nezlejú do jedného Dunaja, stáva sa to pomerne často.

Stačí, aby stúpla hladina rieky a voda sa do lesa dovalí aj s rybami. Koľko? Nuž, niekedy jej je aj pol druha metra. V záplavovom území Dunaja nič nové pod slnkom.

Trikrát chránený

Ešte pred pár desaťročiami to tu vyzeralo celkom inak. Dunaj bol iba jeden, ten starý, pár domov, ktoré dnes tvoria malú osadu Dedinský Ostrov, bolo súčasťou Gabčíkova. Malebnou, ako o tom stále svedčia zachované domce so slamenou strechou, a s úrodnou pôdou - hocikde v lese môžete nájsť jablone, hrušky, ba dokonca vinič. Kedysi patrili k záhradám.

Atmosféru dopĺňali dunajské ramená, riečny systém najväčšej vnútrozemskej delty v Európe. A, samozrejme, pasienky. Keď sa voda rozliala, zase pekne odtiekla, príroda nepotrebuje našu radu. A poradila si aj po tom, čo Dunaj spútalo vodné dielo.

Inak by sa predsa cíp od Hullám csárdy po sútok dvoch Dunajov, dlhý okolo sedem kilometrov, nestal trojnásobne chráneným územím. V roku 1998 ho vyhlásili za Chránenú krajinnú oblasť (CHKO) Dunajské luhy, aby sme zachovali lužné lesy a mokrade pri starom koryte Dunaja.

Kde sú lužné lesy a vodné zákutia, tam sú aj vzácne vtáky - aj také, ako orliak morský, najväčší u nás hniezdiaci dravec, beluša malá, ktorá je síce malá, ale krásna, či volavka purpurová, tej sa na Slovensku zachovalo už len niekoľko desiatok párov.

Preto dunajský cíp zaradili aj medzi medzinárodne významné mokrade chránené podľa Rámsarskej konvencie. A do tretice - je to aj územie európskeho významu Natura 2000. Človek má pocit, že ak sa vyberie na takéto územie na prechádzku, mal by si zrejme obuť baletné špičky a pohybovať sa tam opatrne ako na scéne v Labuťom jazere.

Keď sa však pozriete, ako to tam dnes vyzerá, zrejme by ste skôr volili motorovú pílu a buldozér, aby ste sa dostali až na koniec.

Pne, guľatina a chrastie

„Túto časť pri jazierku vyrúbali koncom minulého roka, v decembri. Bolo tu podstatne viac dreva, už ho zrejme odviezli,“ hovorí Juraj Mráz, ktorý sem často chodí rybárčiť. Hrádza, naľavo tony drevnej hmoty - masa chrastia, ale tiež guľatina z najmenej storočných stromov.

Vpravo rúbanisko pri malom jazierku. Presnejšie, holorub. Kde nič, tu nič, len obrovské pne. Spúšť. Približne po kilometri smerom k sútoku Dunajov ďalšia obrovská kopa spílených stromov a guľatina pekne naukladaná na seba.

Vŕby, topole, jelše, to, čo patrí k lužným lesom. Na konci cesty vás čaká ďalšie prekvapenie. Dopravná zápcha. Dva nákladiaky naložené guľatinou sa nevedia obísť s tretím. Rozbahnená a rozjazdená cesta pripomína tankodróm.

Ňou sa dostanete k časti Foky, kde je tiež malé „jazierko“, zvyšok ramenného systému rieky, a pri ňom ďalšie rúbanisko. Z lesa sa premenilo na mesačnú krajinu údajne iba pred dvoma mesiacmi, ale okrem pňov a triesok tomu nič nenasvedčuje.

„Áno, bol som tam, videl som to, zhováral som sa s pracovníkmi Slovenského vodohospodárskeho podniku. Tvrdili, že zo zákona o vodách, v rámci protipovodňovej ochrany, im vyplýva povinnosť vyčistiť ochranné pásmo. Žiaden zákon im síce neprikazuje, aby svoje zámery vopred prerokovali so štátnou ochranou prírody, ale musia to prerokovať s príslušným odborom životného prostredia spádového okresného úradu,“ hovorí Alexander Fekete, riaditeľ Správy CHKO Dunajské luhy v Dunajskej Strede.

„Napriek tomu bývalo dobrým zvykom, že nás na takéto rokovania pozývali. Tentoraz sa to nestalo,“ dodáva a na hypotetickú otázku, či by boli súhlasili s výrubom starých stromov, odmietavo krúti hlavou. Vysvetľuje, že práve takéto stromy sú útočiskom mnohých živočíchov.

Zákon, ktorý vodohospodárom nariaďuje čistiť ochranné pásmo, však hovorí aj to, že tak majú robiť do vzdialenosti desať metrov - v tomto prípade od hrádze, ktorá vedie celým cípom. Ak sa tam však vyberiete s pásmom a dáte sa do merania, určite dáte vodohospodárom päťku z počtov.

Tých desať metrov skôr pripomína vtip, prečo ženy vždy pri cúvaní narazia do stĺpika...

Zápcha v chránenom území

Trikrát chránené územie a dopravná zápcha. Guľatina na nákladiakoch. Keď sa začnete zaujímať, čo je to vlastne za drevo, dozviete sa, že územie spravuje viacero organizácií, ktoré na ňom vyvíjajú svoju lesohospodársku činnosť.

Nerozumiete? Je to jednoduché, sadia tu jednotné rýchlorastúce stromy, nechajú ich vyrásť, po pár rokoch ich zotnú a zase vysadia nové, aby o pár rokov bolo čo vyrúbať. Nebolo by na tom hádam nič zvláštne, keby o pár metrov ďalej nerúbali lužné lesy s vysvetlením, že čistia ochranné pásmo, aby zabránili potopám.

Máme tomu rozumieť tak, že lužné lesy bránia odtoku vody viac ako vysadené stromy? Že pod vysadenými stromami nerastú kríky a mach, ktoré najviac zabraňujú vode, aby odtiekla späť do koryta rieky? Alebo tu ide o niečo celkom iné?

Ak sa čudujete, budete sa diviť ešte viac, keď povieme, že čoskoro by mali vodohospodári začať rúbať náletové rastliny v starom koryte Dunaja od Dobrohošťa až po koniec nášho cípu. Po tom, čo postavili vodné dielo, voda v starom toku Dunaja klesla o päť až šesť metrov a za štvrťstoročie na niektorých miestach koryta náletové rastliny vytvorili ostrovčeky. Teraz by mali padnúť aj tie.

A s nimi pôjdu nové biotopy a nové živočíšne spoločenstvá, ktoré si tu za to štvrťstročie vytvorili svoj svet. Možno nejaký iný svet túži po ďalšom priestore na lesohospodársku činnosť. Otázok by sa našlo veľa, odpovedí však máme málo.

Hoci sme žiadali o stretnutie s odborníkmi, ktorí by nás mohli lepšie zorientovať v problematike, zo Slovenského vodohospodárskeho podniku aj z Ministerstva životného prostredia SR sme dostali iba písomné odpovede na naše otázky.

V úradnej reči

Náš cíp, teda lokalita medzi starým korytom Dunaja a vyústením odpadového kanála vodného diela pod Gabčíkovom, „je súčasťou projektu Plán povodňových zabezpečovacích prác - Odstraňovanie náletových drevín zo starého koryta Dunaja v úseku rkm 1 840 - 1 811 z decembra 2011,“ napísal nám Pavel Machava, hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku.

„Tento projekt pripravil Slovenský vodohospodársky podnik. Dôvodom je zarastanie koryta a brehov Dunaja. Pri poklese hladiny po prehradení Dunaja boli odhalené štrkové lavice, na ktorých sa zachytávala náletová vegetácia vytvárajúca vegetačné steny brániace prirodzenému odtoku vody pri povodňových stavoch. Staré koryto Dunaja, vzhľadom na minimálny zásobný objem VD Gabčíkovo, preberá so svojou ramennou sústavou na oboch brehoch túto funkciu, preto je potrebné, aby exponované úseky na konvexných brehoch boli prioritne čistené aj opakovane.“

Ďalej píše, že otázkou čistenia sa zaoberala aj komisia pre hraničné vody v júli 2012 a že spomínaný projekt schválil obvodný úrad životného prostredia 6. februára 2013. „Oznámenie o začatí prác na rok 2015 bolo zaslané Okresnému úradu Dunajská Streda, CHKO Dunajské luhy a príslušným obciam 12. mája 2015...“ A to sme sa len pýtali, či pracovníci Slovenského vodohospodárskeho podniku rokovali s Okresným úradom v Dunajskej Strede! A rokovali?

Maroš Stano z odboru komunikácie Ministerstva životného prostredia SR nám napísal, že „v tomto prípade by malo ísť o výrub podľa osobitného predpisu, kde sa nevyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a je potrebné dbať len na to, aby bol tento výrub vopred oznámený okresnému úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie“.

Dodáva, že za nesplnenie tejto povinnosti možno uložiť pokutu do 9 958,17 eura. „Podľa informácií, ktoré má Ministerstvo životného prostredia SR k dispozícii, prípadom sa už zaoberá Slovenská inšpekcia životného prostredia.“

Tak rokovali či nie? Zaujímali sme sa aj o to, koho vodohospodári poverili výrubom stromov a čo sa stalo s drevnou hmotou. „Práce na odstraňovaní náletových drevín v roku 2015 vykonávala firma ER WOOD Malacky, ktorá bola vybraná v zmysle zákona o verejnom obstarávaní... Keďže ide o náletové dreviny, kvalita drevnej hmoty je nízka. Drevo nízkej kvality sa zvyčajne štiepkuje a využíva ako biomasa,“ napísal Pavel Machava a na našu poslednú otázku, či plánujú rúbať aj stromy priamo v starom koryte Dunaja, odpovedal pozitívne.

Jeden čihi, druhý hota

Trikrát chránené územie. Lesné pozemky. Inundačné územie. Asi trochu priveľa na jeden malý cípik medzi dvoma Dunajmi. „Na tomto území sa prekrýva niekoľko záujmov chránených rozličnými zákonmi,“ napísal nám aj Maroš Stano.

A tak to aj vyzerá. Jedni len rúbu, druhí sadia a rúbu a tí poslední - ochraňujú. Otázne je, či po pár rokoch ešte budú mať čo ochraňovať.

VIDEO Plus 7 Dní