Volám sa Ľudovít Ódor a som ekonóm. Viem, nie je to bohviečo, ale mňa to baví, týmito slovami sa viceguvernér Národnej banky Slovenska vlani pripomenul verejnosti. Netušil, že o pár mesiacov postúpi na spoločenskom rebríčku. Zatiaľ sa predstavoval ako autor nádejného bestselleru s pomenovaním Rýchlokurz geniality, ktorý uviedol vetou „svet sa dávno nekončí na hranici našej dediny“. Publikácia s podtitulom 42 otázok a odpovedí, ktoré vám pomôžu pochopiť dnešný svet, je dokonalou sondou do Ódorovej duše. Ľahko uveriť, že svoju diplomovú prácu nemohol ukradnúť, i tomu, že v kresle premiéra nesedel u nás podobne rozhľadený človek.
Odhalil sa
Nie je prvým predsedom vlády na svete, ktorý napísal knihu. No Ľudovít Ódor po obsažnej publikácii už veľa neskryje. Pri definícii toho, čo je normálne, odhalil komplex z obočia à la Brežnev, dozvedeli sme sa, že diplomovku písal na tému teórie hier, odpovedá tiež na chúlostivé svetonázorové otázky. Na to, že slovenčina nie je Ódorov materinský jazyk, ľahkým perom dáva na frak mnohým našincom.
Napísať Rýchlokurz, ktorý má zo Slovákov vyrobiť géniov, ho primäla kuriózna skúsenosť. Počas pandémie nedokázal počúvať, čo všetko pedagógovia cez online vyučovanie vtĺkajú do hlavy dcére maturantke. Zistil, že sa neučila nič podstatné, čo by do života potrebovala. Tak si sadol k počítaču a to najdôležitejšie zhrnul do niekoľkých poznámok, až ho kamaráti presvedčili, aby ich rozšíril a vydal knižne. Ako autor nie je Ódor nováčik, v minulosti napísal trilógiu Ekonómia z nadhľadu, Krízonómia z nadhľadu a Investovanie z nadhľadu, lebo vraj, aj keď má voľno, nevie len tak nečinne sedieť a nič nerobiť.
FOTO z Ódorovej knihy nájdete v GALÉRII
Rýchlokurz geniality nemohol vzniknúť za pár večerov. Na viac ako 650 stranách rozoberá súčasný premiér zložité témy ako kvantová mechanika, HDP, klimatické zmeny či fungovanie počítačov tak, aby im každý porozumel. Knihu rozdelil do štyridsiatich dvoch kapitol zo všetkých možných oblastí - od fungovania vesmíru až po technologickú revolúciu. Populárnym spôsobom odpovedá na otázky typu, prečo je takmer všetko vyrobené v Číne, kto bude onedlho za nás pracovať a prečo plynie čas len dopredu. Vysvetľuje, „ako sa nestať ovcou“, či to, že najpresvedčivejší sa stávame s použitím humoru či paradoxu.
Mimochodom, sám sa svojej rady držal v momente, keď ho jeden z jeho predchodcov osočil z prepojenia na miliardára Georgea Sorosa. „Ďakujem pánovi Ficovi, že ma jeho vláda nominovala na funkciu viceguvernéra NBS,“ podotkol s úsmevom na perách. Na autorov „typický autoritatívny nadhľad a rýdzi humor“ upozorňuje aj recenzent, profesor z Chicagskej univerzity Ľuboš Pástor.
Tuší, kto má vládnuť
V jednej z kapitol si budúci predseda úradníckej vlády kládol pozoruhodnú otázku: „Kto má vládnuť?“ Vypomáha si príkladom z eskimáckeho kmeňa Utku, kde už u detí netolerujú hnev, „pretože sa boja, že jedinci, ktorí sa čertia, by mohli mať sklony k autoritatívnemu spôsobu riadenia skupiny“. „Život bol pomerne demokratický dokonca aj na pirátskych lodiach. Priestupky tých, ktorí porušili zákon, trestali oveľa surovejšie, ale zároveň pomerne ľahko vedeli vymeniť kapitána, ak neslúžil záujmom skupiny,“ pokračuje v rozprave.
Aby sa v závere state vrátil k prvotnej otázke. „Ak ste chorí, s veľkou pravdepodobnosťou požiadate o radu lekára a nebudete organizovať v rodine a medzi priateľmi debatu na Facebooku o tom, čo treba robiť,“ rozpráva súčasným jazykom a púšťa sa do analýzy našej krajiny. „Aj život na Slovensku často potvrdzuje to, čo mnohí cynicky tvrdia, teda že všeobecné blaho je somarina a politici sa snažia len o získanie a udržanie moci. Stačí im postupne obsadiť svojimi ľuďmi nezávislé inštitúcie, ovládnuť médiá a prenasledovať názorovú opozíciu a majú vyhraté. Od toho je už len krok k tomu, aby sa voľby stali len formalitou. Či už pomocou machinácie volebného zákona, alebo ovplyvňovaním počítania hlasov. Demokracia preto nie je stav, kde je možné pri prešľapoch vlády len tak sedieť a nič nerobiť. Z času na čas sa treba ozvať,“ radí dcére a vôbec čitateľom.
Zhltla to aj Radičová
Ešte pred uvedením na trh si knihu Ľudovíta Ódora prelistovala expremiérka Iveta Radičová, pre ktorú svojho času pracoval. „Prečítala som na jeden ťah,“ uznala. Prešlo vyše pol roka a v kuloároch sa začalo šepkať, že jej niekdajší ekonomický poradca povedie prvú úradnícku vládu v histórii Slovenska. Knižným trhom informácia zatriasla. O Rýchlokurz geniality bol zrazu väčší záujem ako o škandalóznu biografiu Náhradník britského princa Harryho, o ktorej rozpráva celý svet. Ódorovo dielo sa dnes vo dvoch najznámejších knižných reťazcoch drží v päťke najpredávanejších.
Za zmienku stoja aj čitateľské recenzie ako z ríše snov. V najznámejšom onlinovom kníhkupectve dostal hodnotenie 4,7 bodu z piatich možných. „Za veľké lákadlo Rýchlokurzu geniality považujem, že knihu napísal jeden múdry a inteligentný Slovák. Preto najlepšie vie, ako to tu chodí v oblasti vzdelávania, politiky či finančného sektora. Obsah si nevycucal len tak z prsta. Netrepe dve na tri. Má to hlavu aj pätu,“ posudzuje knihu jeden z mnohých čitateľov.
Apropo, Slovák. Ak nerátame kontroverzného maďaróna Vojtecha Tuku, Ľudovít Ódor je prvým predsedom vlády na Slovensku, ktorý má maďarskú národnosť. Hoci má Ódor v občianskom preukaze uvedené meno Ľudovít, na maturitnom table dodnes visí jeho portrét s menom Lájos. Znamená to, že poriadne po slovensky nemusel vedieť až do vysokej školy.
Pochádza z malej dediny Veľké Kosihy, ležiacej takmer na hraniciach s Maďarskom. „Sme na neho veľmi hrdí. Dúfame len, že si neublíži,“ povedal nám starosta obce Lajos Csóka. Vymenovanie nového predsedu vlády vzbudilo nadšenie aj v Komárne, kde vyštudoval Gymnázium Selyeho Jánosa. „Už vtedy preukazoval neobyčajný talent. Lajos je prvým žiakom maďarskej školy, ktorý sa stal náhradníkom v slovenskom matematickom olympijskom tíme,“ spomínajú si rodáci. Aktuálneho kariérneho postupu sa, bohužiaľ, nedožila Ódorova učiteľka matematiky Gabriella Lovászová, ktorá skonala len pred pár mesiacmi.
Nie je to zadarmo
O prvom „maďarskom premiérovi“ na Slovensku informovali vo veľkom aj médiá za našimi južnými hranicami. Držia si však odstup. „Ani slovenská tlač ho neberie ako maďarského národnostného politika, vo verejnom živote nevystupoval vo farbách maďarských strán na Slovensku, ale ako finančný poradca slovenských politikov,“ upresnil portál 24.
Čo sa týka Ódorovho pohľadu na Maďarsko, nič nie je čierno-biele. V knihe mu prisudzuje „otvorený odklon od liberálnej demokracie“ a pokračuje slovami: „Stratégia autoritárskych režimov je jednoduchá: jasne pomenujme nepriateľa a obsaďme krajinu vlastnou ideológiou a propagandou. Tri témy vždy zaberú: imigranti, úpadok morálnych hodnôt a ohrozenie zahraničnými inštitúciami“. Rovnako vedecky však pristúpil autor aj k dileme, ako sa stať šťastnejším. „Je pozitívne, že až štyridsať percent nášho šťastia máme vo vlastných rukách. To je tá časť, ktorá nie je daná našimi génmi či udalosťami okolo nás. Musíme si však vyhrnúť rukávy. Nie je to totiž zadarmo,“ radil ako pragmatický matematik.
