Tip na článok
Skanzen Pribylina: Zobrazuje život všetkých spoločenských vrstiev na Liptove v devätnástom storočí a na začiatku dvadsiateho.

Vysúvacie postele i drevený mangeľ: Liptovčania si poradili so všetkým

Každý dom v pribylinskom skanzene má svoj príbeh.

Galéria k článku (5 fotografií )

Stodola je plná kolies zo starého dreveného voza. Na stole špinavom od pilín sa povaľujú starobylé vŕtačky a píly, akoby si kolesár iba odbehol od nedokončenej roboty. V neďalekej kováčskej dielni sú pripravené veľké mechy na rozdúchavanie ohňa. V ďalšom dome by mohli ženy niečo utkať na drevených krosnách.

U obuvníka visia na šnúre novučičké čierne kapce. V obchode chýba len predavač a ženičky, ktoré si doň chodievali dopĺňať zásoby do domácnosti. Oproti v krčme akoby už chlapi všetko vypili a krčmár musel zavrieť. Do tridsať bohato vybavených obytných i hospodárskych budov v Múzeu liptovskej dediny Pribylina dokonale kopíruje život dedinského ľudu na Liptove v devätnástom storočí a na začiatku dvadsiateho.

Anna Kolkusová: Ukazuje, ako sa v minulosti piekol chlieb. Foto: Norbert Grosz

Mangľovali s kameňmi

Usporiadanie dediny a vybavenie domov verne zobrazuje aj sociálne a kultúrne rozdiely života rôznych spoločenských vrstiev. Najchudobnejší bezzemkovia obývali okrajové časti dediny, prehliadka skanzenu sa preto začína v dome želiara Jozefa Mandiaka. Skromný príbytok prestavali zo sýpky a od stredu dediny je ďalej ako humno, ktoré sa pre prípad požiaru zámerne stavalo ďaleko od obydlí. Rodina si pôdu prenajímala od bohatého sedliaka, otec pracoval ako obecný pastier.

Smerom do stredu dediny sú stavby honosnejšie. V rade za sebou stoja drevené domy roľníkov a remeselníkov, v centre zemiansky aj richtársky dom. Kým tí chudobnejší si ukladali šatstvo ešte do truhiel, zámožnejší mali nielen skrine, ale aj príručný sekretár. Rodina kolesára Lovicha si mohla dovoliť aj samostatnú izbu pre slobodnú dcéru, čo bolo v tých časoch výnimočné.

V jednej obytnej izbe spávali bežne na jednom slamníku štyria ľudia, dvaja hore, dvaja pri nohách. Občas nestačilo ani to. Manželia Trungvalterovci mali jedenásť detí. Gazda, ktorý sa živil výrobou nábytku, vyriešil problém s priestorom na spanie dômyselne vyrobenou posteľou. Na noc sa spodná časť vysunula spod vrchnej.

Ak bol gazda šikovný, v domácnosti nechýbalo takmer nič. Zemiaky sa nepučili pučidlom, ako ho poznáme dnes. Nástroj v tvare koníka vyrobený z dreva mal nad dutým bruchom rúčku, ktorá sa stláčala a vložené zemiaky sa cez sitko pretláčali do pripravenej nádoby pri nohách. Aby bolo čerstvo utkané a vybielené plátno aj rovné, zruční dedinčania si zhotovili ručný drevený mangeľ.

„Dosku na veľkej debne zaťažili navrchu kamením, plátno natiahli a na studeno ho šúchali,“ ukazuje na pozoruhodný archetyp vedúca národopisného oddelenia múzea Anna Kolkusová.

V každom dome sa nájde niekoľko svojráznych pomôcok a nástrojov do domácnosti i dielne. Na odkladanie dieťaťa slúžila malá okrúhla ohrádka, akýsi predchodca dnešných chodúľok. Textil sa vyváral v drevenom sude na kameňoch zaliatych horúcou vodou.

Aj liptovské ženy mali obratné prsty. A hoci boli vynikajúce tkáčky, urobiť z nite presnú osnovu na mohutné krosná vedeli v dedine asi len dve z nich. Tajomstvo výmery osnovy ostávalo v rodine a dedilo sa. „Najprv museli ľan namočiť, zmäkčiť, nalámať na trepačke, sčesať a nite napriasť na vretienko alebo priamo na cievku. Najdôležitejšie však bolo rovnomerne ich natiahnuť na osnovu. Žena presne vedela, koľko nite potrebuje a kde má akú dávať, aby dosiahla určitý vzor,“ vysvetľuje Kolkusová.

Žili v komore

Každý dom v pribylinskom skanzene má svoj príbeh. Napríklad bratia Bačkorovci sa museli o jednu obytnú izbu, komoru a pitvor deliť so svojimi dvoma rodinami. Dom zdedili po otcovi a zrejme nedostatok priestoru spôsoboval medzi nimi neustále konflikty. Obaja boli chudobní bezzemkovia. Jeden sa živil ako námezdný robotník, druhý bol obecný sluha, zvonár, hrobár aj bubeník.

V jedinej obytnej izbe s pecou sa po roku striedali. Zatiaľ čo jedna rodina bola tam, druhá sa musela uspokojiť s komorou. V nasledujúcom roku sa vymenili. Asi po desiatich rokoch tvrdého a nepohodlného života rozdelili dom na dva dvojpriestorové byty, no ani to už nenapravilo naštrbené vzťahy. Pre neustále škriepky sa mladší Ondrej rozhodol svoju časť domu prenajať a sám si inde v dedine našiel strechu nad hlavou. V jeho časti bola dlhé roky krčma a obchod.

Aj dnes si vďaka pôvodnému vybaveniu vieme predstaviť, ako sa pri malom zamrežovanom výčapnom pulte chlapi bavili o statku i úrode alebo si dohadovali prácu. V obchode s veľkými zásuvkami zas ženy nakupovali základné potraviny, od strukovín cez múku a korenie až po mliečne výrobky. V centre dediny sa nedá prehliadnuť richtársky dom. Patrí k najväčším.

„Stavali sa s krytými dvormi, ktoré mali dvojaký význam. Gazda si v úkryte pred snehom a zimou mohol pohodlne pripraviť náradie na jar. Keďže v pohraničí sa často kradli a pašovali kone, mal ich pod jednou strechou. Pôvodné richtárske maštale využívame dodnes pre zvieratá v skanzene,“ hovorí naša sprievodkyňa.

Barok i gotika

Vyššiu spoločenskú vrstvu zastupuje župný úradník, ktorý býval v zemianskom dome, kúrii. Rodina mala k dispozícii až štyri priestranné izby a samostatné hospodárske budovy. Staviteľskou zvláštnosťou je sýpka s dvojitou strechou.

Spodná hlinená strecha mala izolačnú funkciu, udržiavala chlad, keďže v sýpke sa skladovali potraviny aj sezónne oblečenie. Vrchná drevená vrstva bola protipožiarnou ochranou. Keď začalo horieť, dala sa strhnúť kovovými hákmi a tak sa zabránilo šíreniu ohňa.

Najstarším zachovaným zemianskym sídlom Liptova je však goticko-renesančný kaštieľ z obce Parížovce, zatopenej v sedemdesiatych rokoch minulého storočia pri stavbe vodného diela Liptovská Mara. Žila v ňom rodina Parisa. Najstaršie gotické jadro možno datovať do štrnásteho storočia.

Najstarší kus nábytku je baroková skriňa. Všetok nábytok, či už zo spálne, z jedálne, viacerých salónov alebo rytierskej sály, je posťahovaný z rôznych kútov Liptova. Súčasnú podobu dostal kaštieľ po poslednej prestavbe v sedemnástom storočí.

Zo zatopených trinástich liptovských obcí pochádza väčšina objektov skanzenu, medzi nimi aj jeden z najstarších a najvýznamnejších sakrálnych objektov - ranogotický Kostol Panny Márie z Liptovskej Mary z trinásteho storočia. Je presnou kópiou originálu.

„Aj keď je postavený nanovo, kamenné piliere a oblúky sú z pôvodného kostola a zakomponované do stavby. Originálne sú aj nástenné maľby zobrazujúce život Ježiša Krista a vybavenie kostola, čiže ručne vyrezávaná kazateľnica a vedľajší oltár, ktoré pochádzajú z barokového obdobia. Rovnako kamenná krstiteľnica a drevené lavice z obdobia renesancie,“ ukazuje lektorka múzea.

Ukážku minulého života na Liptove dopĺňa dedinská škola z roku 1755 z Valaskej Dubovej. V jednotriedke sedeli za drevenými stolmi s kalamármi všetky deti z dediny, najmladšie vpredu. Učiteľ, ktorý mal v škole k dispozícii aj obytnú izbu s komorou, sa im venoval individuálne. V triede nechýbal kríž, Komenského Mravoučné desatoro a trstenica.

V okolí

Liptovský Hrádok: Osemtisícové mesto s prírodnými a kultúrnymi pozoruhodnosťami leží jedenásť kilometrov od skanzenu Pribylina. Pri vstupe upúta na vápencovej skale pri rieke Belá zrúcanina vodného hradu z roku 1341. V historickej budove soľného úradu je zase národopisné múzeum, ktoré približuje dejiny obchodu so soľou a dejiny modrotlačiarstva ako cechového remesla na Liptove. V galérii paličkovej čipky si možno pozrieť vzory čipiek. Úrad prefekta likavsko- hrádockého komorského panstva s dobovým nábytkom približuje obdobie konca 18. a začiatku 19. storočia.

Expozícia baníctva a hutníctva Liptova Maša - Liptovský Hrádok: Nachádza sa v pôvodných budovách vážnice a klopačky, ktoré tvorili súčasť hrádockého železiarskeho podniku z konca 18. storočia.

Jánska dolina: Symbolom Liptova je Poludnica, podľa slovanskej mytológie bytosť chrániaca posvätnosť poludnia. Z rovnomenného vrchu nad Liptovským Jánom, na ktorom kedysi stálo opevnené hradisko, je panoramatický výhľad na celý Liptov. Jánska dolina ponúka okrem piatich turisticky označených trás aj jaskyne, termálne pramene a vodopády a kúpalisko.

Svätý Kríž: V dedine pri Liptovskom Mikuláši stojí drevený artikulárny kostol, ktorý patrí k najväčším dreveným stavbám v strednej Európe.

Račkova dolina: Práve Pribylina je východiskovým bodom do tejto turisticky zaujímavej, deväť kilometrov dlhej doliny v Západných Tatrách. Ústie má spoločné s Jamnickou dolinou, končí sa plesami ľadovcového pôvodu.

Demänovská dolina a Jasná: V blízkosti známeho turistického strediska sa nachádzajú aj unikátne jaskyne - Demänovská ľadová jaskyňa a Demänovská jaskyňa slobody.

Pribylina

Otváracie hodiny: denne od 9 do 19.30 (1. 7. - 31. 8.)

Vstupné: dospelí - 3, deti nad 6 rokov - 1,50, deti do 6 rokov v sprievode rodičov - 0,01, organizované skupiny detí do 6 rokov - 0,10, dôchodcovia, ZŤP - 1,50, študenti - 1,50, s regionálnou kartou Liptov - zľava 20 percent

Fotoaparát: 1

Videokamera: 2

Parkovanie: osobné auto (mimo LM, RK) - 2/deň, EČV LM, RK - 1/deň, autobus - 7/deň, motocykel - 1/deň, bicykel - 0,50/ deň

Bezplatné služby: prehliadka troch objektov so sprievodcom - vždy o celej hodine, informačné centrum, utorkové tvorivé dielne, ukážky remesiel, výstava TANAP-u, histórie turizmu, expozícia erbov liptovských obcí a sošky zobrazujúce spracovanie ľanu, Múzeum historickej úzkorozchodnej železničky s parnými a dieselovými motormi, detské ihrisko Maťka a Kubka, kultúrne programy.

Platené služby: jazda na koni - 1

Recept na meterník

Asi do pol kilogramu polohrubej múky pridáme soľ, rascu, prášok do pečiva a trochu mlieka. Dve väčšie hrste vyžmýkanej kyslej kapusty nakrájame na malé kúsky a spolu s lyžicou bravčovej masti vmiešame do cesta.

Dobre vypracované mäkšie cesto rozvaľkáme na veľkosť plechu a upečieme v rúre. Po upečení sa vrch meteníka potieral bravčovou masťou. Recept je z knihy Ivety Zuskinovej Kuchyňa starých materí Liptova.

VIDEO Plus 7 Dní