Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Vlastník tohto niekdajšieho panského sídla sa s citom pohral s množstvom detailov a zároveň sa snažil využiť každý historický artefakt, ktorý ku kaštieľu patril. Osemmiliónová investícia sa architektovi Jaroslavovi Kachlíkovi najbližšie desaťročia nevráti. Ale, ako hovorí, aspoň tu niečo zanechá pre ďalšie generácie.

Bernolákovo sa pred rokom 1948 nazývalo po nemecky Lanschütz, po maďarsky Cseklész a po slovensky Čeklís. V trinástom storočí tu stával hrad, ale zostali po ňom nepatrné stopy. Zato panské sídlo, ktoré v Čeklísi vyrástlo v osemnástom storočí, otváralo brány tým najvznešenejším návštevám. Areál kaštieľa v Bernolákove sa veľmi rýchlo stal centrom kultúrneho a politického života. Nie div, keď patril jednému z najvýznamnejších uhorských rodov. Gróf Jozef Esterházy, vnuk krajinského palatína Mikuláša Esterházyho, pomáhal Habsburgovcom vo vojnách proti Turkom.

Po uzavretí Satmárskeho mieru v roku 1711 ho cisár štedro odmenil. Gróf si teda postavil v rokoch 1714 - 1722 v Čeklísi rodinné sídlo podľa plánov Johanna Bernharda Fischera z Erlachu, najvýznamnejšieho architekta svojej doby. Sídlo Esterházyovcov navštevovali príslušníci viedenského dvora. Napríklad v roku 1766 tam Mária Terézia oslávila svoje narodeniny.

„O desať rokov sa tam konala ,čínska slávnosť‘ tiež s kráľovskou účasťou, v čínskych odevoch, s čínskymi drakmi. Potrebovali niečo špeciálne, čo bežne nevidia,“ opisuje Jaroslav Kachlík. Keďže František Esterházy sa stal uhorským kancelárom, mal prístup k najvplyvnejším ľuďom, aj k dvorným umelcom. Dokonca vraj v Čeklískom kaštieli držal osemčlennú kapelu, ktorá hrávala aj v iných panských rezidenciách a brával ju so sebou do Bratislavy i do Viedne.

„Sochársku výzdobu na viedenskom zámku Schönbrunn robil nemecký sochár a záhradný architekt Johann Wilhelm Beyer. Aj tieto sochy sú jeho dielom,“ ukazuje náš sprievodca na umelecké diela, ktoré stoja pred vchodom do kaštieľa. Z pôvodného zariadenia kaštieľa sa však zachovali nepatrné zvyšky. Zničené sú zrejme dve súsošia Samsona bojujúceho levom a Herkula zabíjajúceho Hydru, ktoré podľa opisu z roku 1754 stáli pri južnej strane zámku, na moste, ktorý viedol k liečivému prameňu v areáli kaštieľa.

Oveľa menej sa hovorí o tom, že Čeklísky kaštieľ v roku 1910 navštívil dokonca americký prezident Theodor Roosewelt, ktorý tu bol na súkromnej návšteve. „Na stanici mal krátky prejav pred novinármi, keď sa vyhotovila známa fotografia s Čeklísanmi,“ ukazuje nám zachovanú novinovú snímku majiteľ kaštieľa. Vtedajšie médiá označili Rooseweltov prejav ako jedno z prvých väčších vyjadrení k formovaniu novej zahraničnej politiky Spojených štátov voči Európe. V tom čase mal však kaštieľ v Bernolákove najväčšiu slávu za sebou.

Rok po Rooseweltovej návšteve ho čakala ďalšia pohroma v podobe požiaru. Následné reštaurovanie však už v mnohom potlačilo historického ducha tohto krásneho miesta. Ďalším poškodením budovy a jej vyplienenním v roku 1945 odštartovala potom postupná devastácia kaštieľa, ktorý opustili jeho pôvodní majitelia. „Na základe Benešových dekrétov ho majiteľom odobrali. Nejaký čas tu bol ústav mechanizácie a stavebníctva,“ hovorí Jaroslav Kachlík.

O chvíľu nám už púšťa archívne video, na ktorom socialistickí nadšenci sedia na stovkách zoradených traktorov pri kaštieli a potom svorne odchádzajú veľkolepo odovzdať motorového pomocníka nejakému súdruhovi predsedovi z roľníckeho družstva. „To bolo v 50. rokoch. Krása,“ usmieva sa architekt. Devastáciu kaštieľa dokončila jeho premena na učňovský internát. Dlhé roky čakal na svoje vzkriesenie. To sa v plnej kráse udialo až tento rok.

Komplexná rekonštrukcia zabezpečila obnovenie najmä historickej a spoločenskej funkcie kaštieľa. Lenže areál upútal už pred rokmi, keď sa jeho rozľahlý park zmenil na veľkolepé golfové ihrisko. „V roku 1995 som si prenajal celý areál. Pôvodne tu mali Angličania stavať hotely, ale padlo to. Uvažoval som, čo ďalej. Vytvoril som najudržiavanejší park na Slovensku - práve vďaka golfovému ihrisku. Milujem stromy, radšej nebudem jesť, ale kúpim a zasadím strom,“ priznáva.

Už v roku 1995 teda otárali prvé golfové ihrisko na Slovensku a o sedem rokov sa spoločnosti podarilo celý areál kúpiť. Ubehol dlhý čas, kým sa pustili aj do rekonštrukcie barokového kaštieľa. Ten pomaly chátral, ale pred troma rokmi sa začali prvé práce a dnes je honosnou pýchou obce neďaleko Bratislavy.

Jaroslav Kachlík o svojom rozľahlom a nákladnom dieťati rozpráva s nadšením. Len čo vojdeme, vo foyer nás upúta nezvyčajný barový pult. Je totiž zhotovený a zdobený rôznymi kamennými kúskami, ktoré sa našli v kaštieli alebo k nemu patria. „Komunisti to tu v päťdesiatych rokoch rekonštruovali a prestavali na internát. Všetko povylupovali alebo rozkradli. Veľa kusov nahádzali na kopu do pivnice. Začal som to triediť a našiel zaujímavé artefakty - napríklad tri kozuby,“ ukazuje na spodok pultu, ktorý zdobí vrchná časť kozuba.

Napravo je do kamenného pultu zakomponovaný kúsok sochy, z ktorej sa zachovala len noha. „Kedysi boli v parku umiestnené štyri Beyerove sochy. Tri sa zachovali a jedna skončila neblaho,“ naznačí majiteľ. „Videl som starý novinový článok, v ktorom sa písalo, že pani učiteľka s deťmi rozbili tú sochu na malé kúsky a z kamienkov vyložili v záhone nápis - Nech žije Vladimir Iljič Lenin,“ krúti hlavou. Odvtedy zachovanému úlomku sochy hovorí Lenin. Našťastie, podarilo sa im vyrobiť vernú kópiu aj štvrtej sochy, a tak môžu návštevníci bernolákovského kaštieľa v areáli obdivovať kvarteto týchto umeleckých skvostov.

Na slávnostnom otvorení kaštieľa vo štvrtok 7. apríla potvrdil účasť prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska. Dokonca si obed pre desať ľudí objednal aj generálny riaditeľ Organizácie Spojených národov pre priemyselný rozvoj (UNIDO) Li Young. Prestížne priestory bývalého aristokratického sídla sú veľké lákadlo. Prechádzame cez reštauráciu Maria Theresia. Akoby sme sa ocitli vo francúzskom Versailles za čias Ľudovíta XIV.! „Trápili sme sa roky, kým sme to precítili a zariadili týmto barokovým nábytkom. Sú to dokonalé repliky,“ ukazuje na pozlátené stoly s mramorovou doskou.

„Váži až dvesto kilogramov,“ dodá náš sprievodca. A cena? Vďaka tomu, že ich vyrobila nemecká firma v Číne, zaplatili za jeden stôl len dvetisíc eur. „To viete, v Číne je všetko za polovicu. A vyrábajú sa tam svetové značky,“ usmeje sa. Súkromná spoločnosť investovala do kaštieľa osem miliónov eur. „Návratnosť je sto rokov,“ pripomenie.

„Išlo nám o záchranu pamiatky. Je to hodnota, ale nenávratná. V iných štátoch dostanete od štátu dotácie až do výšky 60 percent, aby ste vôbec do kultúrnej pamiatky investovali. Aj vtedy je návratnosť asi 20-30 rokov,“ dodá. Celý kaštieľ rekonštruoval zo svojich súkromných peňazí a jediné, čo mu prinesie nejaký zisk, sú svadby v exkluzívnych priestoroch, ktorým na Slovensku zrejme nič nekonkuruje. „Už máme objednávky asi na pätnásť svadieb a nejaké eventy,“ teší sa majiteľ.

Rozhodne nechcel byť hotelier - v tom mal jasno. Ale zopár izieb zariaďuje aj v kaštieli. Aj pre novomanželov. S obrovskou posteľou a so štýlovým nábytkom, ako sa na panské sídlo patrí. Architekt nás vedie po schodoch do svojej kancelárie, ktorú má v bývalej kaplnke. „Pôvodná kaplnka bola dolu, ale keď kaštieľ začiatkom 20. storočia vyhorel, urobili druhú v týchto priestoroch,“ ukazuje na dobovo zariadenú miestnosť, v ktorej úraduje.

„Keďže som sem nemal čo dať, obetoval som sa,“ smeje sa. „Vždy som mal malú kanceláriu, tak teraz som si doprial väčšiu,“ dodáva muž, ktorý má vraj najväčšiu radosť, keď niečo vzniká. Nielen veľkolepá budova ako kaštieľ. „Napríklad sadenie stromov, budovanie jazierka... Keď som staval golfové ihrisko, posadil som 1 800 stromov. Viete, čo to je?“ zaspomína.