Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

V poli neďaleko obce Kopčany v&nbsp;Skalickom okrese stojí jedna z&nbsp;najstarších a&nbsp;najmalebnejších sakrálnych pamiatok na Slovensku - Kostol svätej Margity Antiochijskej. Postavili ho v&nbsp;priebehu deviateho storočia a&nbsp;spoločnosť mu robí len dvestoročná lipa veľkolistá, ktorej nadácia Ekopolis udelila titul Strom roka 2018.

Magický obraz, ktorý sa návštevníkom miesta pri slovensko-českej hranici blízko veľkomoravského sídla Mikulčice-Valy naskytol, dlho dotvárala aj neďaleká ruina starej hájovne, známej pod názvom kačenáreň. Dal ju vybudovať manžel Márie Terézie František Štefan I. Lotrinský a&nbsp;bola jediná svojho druhu v&nbsp;celom Uhorsku. Už niekoľko mesiacov však na mieste zrúcaniny stojí zrekonštruovaný objekt, ktorý získal nový vzhľad a&nbsp;o&nbsp;chvíľu sa doň vráti aj život. Hlavným architektom obnovy je Michal Hučko, ktorý je podpísaný aj pod kopčiansky žrebčín.

VIDEO: Unikátny projekt manžela Márie Terézie

Kopčany ležia päť kilometrov južne od Holíča, kde mala svoje panstvo cisárovná Mária Terézia so svojím manželom Františkom Štefanom I. Lotrinským. Bol skúseným podnikateľom, ktorý na svojich panstvách zakladal významné manufaktúry, aj nadšeným podporovateľom inovácií. Neďaleko cisárskeho sídla v&nbsp;Holíči vybudoval nielen žrebčín, ale aj unikátny objekt, ľudovo nazývaný kačenáreň. O&nbsp;zhotovenie technických plánov požiadal skúseného holandského odborníka Jacoba Bodena, ktorý podobný areál vytvoril v&nbsp;celkom iných podmienkach aj vo svojej rodnej krajine. „Bol to technologicky výnimočný projekt na našom území, jediný svojho druhu v&nbsp;Uhorsku,“ hovorí Radoslav Ragač, generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR.

Išlo o&nbsp;metódu lovu, ktorej základom bolo vábenie divých kačíc na umelú vodnú plochu. Niekedy využívali maľované drevené atrapy vtákov, ktoré umiestnili na vodnú hladinu. „Odchyt bol sezónnou záležitosťou. Vtáci si potrebovali počas migrácie oddýchnuť a&nbsp;nalákali ich práve do kopčianskeho rybníka. Niekedy využívali na vábenie aj domestikované kačice, aby si ostatné mysleli, že tam môžu pokojne pristáť. Nahnali ich do špeciálne skonštruovaných pascí, na konci ich lovec vybral a&nbsp;vykrútil im krk alebo ich vybral živé. Takto dokázali uloviť tri- až päťtisíc kusov ročne, čo bolo naozaj veľa,“ opisuje odborník z&nbsp;ministerstva.

Radovan Ragač sa s&nbsp;informáciami o&nbsp;kopčianskej kačenárni stretol ešte počas svojho pôsobenia v&nbsp;Slovenskom národnom archíve. Dostali sa mu do rúk mnohé písomnosti z&nbsp;toho obdobia a&nbsp;nadchla ho špeciálna technológia, ktorá sa vďaka manželovi Márie Terézie a&nbsp;šikovnému Holanďanovi dostala aj do našich končín.

Pôvodne na niekdajšom území Veľkej Moravy žiadny rybník nebol, vybudovali umelý a&nbsp;využili vodu z&nbsp;neďalekej rieky Moravy. „V&nbsp;devätnástom storočí to bolo zaujímavé miesto pre ornitológov, pretože sa tam zdržiavali rôzne druhy vtáctva,“ spomenie Ragač.

Ulovené kačice zväčša putovali na cisársky dvor do Viedne, neskôr ich vozili aj do zámku Schönbrunn. „Tie na ostrovčeku v&nbsp;zámockej záhrade boli z&nbsp;Kopčian,“ dodá.

Jacob Boden navrhol plány kopčianskej kačenárne v&nbsp;roku 1753, ale budovu, v&nbsp;ktorej sídlil správca, postavili až okolo roku 1760. Rôzne archeologické výskumy potvrdili, že stojí na mieste bývalého veľkomoravského pohrebiska a&nbsp;pri prieskume tam našli viacero hrobov. Ďalšia okolnosť, ktorá umocňuje atmosféru tohto pokojného miesta za dedinou.

Areál kačenárne bol funkčný aj v&nbsp;devätnástom storočí. Sídlil v&nbsp;ňom správca, pribudli priestory na chov domestikovaných divých kačíc, ktoré slúžili ako návnada. Na začiatku dvadsiateho storočia, keď postupne lov kačíc ustal, budovu označovali ako hájovňa. Po roku 1918 sa totiž holíčske panstvo stalo súčasťou štátnych majetkov a&nbsp;lov kačíc pozastavili. O&nbsp;desať rokov sa ho riaditeľstvo pokúšalo obnoviť, ale veľmi sa im nedarilo.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/zachranena-ruina-kedysi-kopcian-vozili-ulovene-dive-kacice-zamku-schonbrunn">FOTO v GALÉRII</a>

Z&nbsp;roka na rok však prichádza do okolia bývalej kačenárne čoraz viac turistov. A&nbsp;nielen ich. Moravskú obec Mikulčice a&nbsp;slovenské Kopčany spája nová cyklotrasa, ďalšia zase Kopčany s&nbsp;Holíčom, takže tu denne prejdú stovky milovníkov jazdy na dvoch kolesách. Oblasť horného Záhoria im má čo ponúknuť, a&nbsp;tak zainteresované obce robia, čo môžu.

„Nápad obnovy vznikol v&nbsp;roku 2006. Od roku 2010 sme začali zachraňovať žrebčín,“ spomenie starosta obce Kopčany Dušan Dubecký. „Vymenili sme celú strechu, okolo 950 štvorcových metrov strešnej krytiny. Zachránili sme kaštieľ, kde sú reprezentatívne priestory.“

Kráľovský žrebčín v&nbsp;Kopčanoch založil František Štefan I. Lotrinský v&nbsp;roku 1736. O&nbsp;necelých tridsať rokov ho Mária Terézia povýšila na dvorný - cisársky a&nbsp;kráľovský žrebčín.

Neskôr doň presunuli kone z&nbsp;Těšína. Stádo tvorili väčšinou vraníky a&nbsp;beluše z&nbsp;kladrubského chovu. V&nbsp;roku 1826 chov plnokrvníkov v&nbsp;Kopčanoch zrušili a&nbsp;o&nbsp;dva roky tátoše previezli do Kladrúb nad Labem.

V&nbsp;dvadsiatom storočí objekt žrebčína využívali na rôzne účely. Sídlil tu liehovar aj holíčsky semenársky štátny majetok.

Areál bol zaujímavý aj pre filmárov. V&nbsp;roku 1967 sa tu natáčala československá dráma Tri dcéry, v&nbsp;roku 2015 rozprávka Johankino tajomstvo.

Za posledné roky sa o&nbsp;zatraktívnenie oblasti a&nbsp;rozvoj cestovného ruchu pričinili aj ďalšie projekty. V&nbsp;roku 2019 postavili oceľovú Lávku Veľkej Moravy, ktorá je pre peších aj cyklistov. Uprostred nej je zelená čiara, ktorá naznačuje, kedy prechádzate k&nbsp;našim moravským susedom.

V&nbsp;roku 2021 sa nového šatu dočkal aj Kostol svätej Margity Antiochijskej - pribudla mu biela fasáda. „Dúfam, že sa otvorením kačenárne pre verejnosť podarí zabrániť vandalizmu na takej významnej historickej pamiatke. Všeličo tu návštevníci stvárali. Nechcem byť nechutný, ale páni veľmi radi močili na fasádu kostola. Ničili pamiatku, ktorá má 1&nbsp;200 rokov. Veď v&nbsp;jej okolí je šíre pole, mohli vykonať potrebu kdekoľvek inde,“ rozhorčuje sa Ragač.

Návštevníkov z&nbsp;oboch strán rieky Moravy pribúda. Keď sa pokochajú pohľadom na drobnú sakrálnu stavbu v&nbsp;poli, môžu si pozrieť pripravované archeologické múzeum v&nbsp;bývalej kačenárni a&nbsp;občerstviť sa.

Na obnovu vlani otvorených priestorov prispelo ministerstvo kultúry čiastkou 371-tisíc eur. Vonia tu novotou, v&nbsp;múzeu ešte pripravujú exponáty. Na nádvorí stojí historická studňa. „Voda obsahovala veľa mangánu a&nbsp;železa,“ spomenie starosta.

„Kačenáreň v&nbsp;Kopčanoch aj Kostol svätej Margity Antiochijskej sú príkladom, keď zafungovala spolupráca štátu, ministerstva kultúry, obce a&nbsp;VÚC,“ pripomína Ragač. Kiež by takých bolo viac. Mnohé historické objekty nám postupne miznú pred očami.

„Poslednou pamiatkou, tentoraz technickou, ktorú chceme obnoviť, je spomínaný rybník, v&nbsp;ktorom lovili kačice,“ spomenie Dušan Dubovský. Dnes je bez vody, plný hliny a&nbsp;porastu. Medzi stromami, ďaleko od obce, sa vraj stal miestom milencov.