Zrúcanina Lietavského hradu sa nachádza neďaleko Žiliny v blízkosti vrchu Cibuľník na východnom okraji Súľovských vrchov. Opevnenie z 13. storočia sa dostalo do centra záujmu Emílie Vášáryovej. Za všetkým je jej syn Tomáš, ktorého má z prvého manželstva s lekárom Ivanom Horským. „Na Lietavský hrad ma zobral asi pred siedmimi rokmi. Boli sme sa pozrieť bližšie a videli sme, v akom je stave. Bola to zrúcanina a visela tam taká zhrdzavená schránka. Z nej sme vyčítali, že sú ľudia, ktorí sa snažia s pamiatkou niečo spraviť,“ opísala nám Emília, ako sa to všetko začalo.

Tajomné hradisko

Prostredie jej ihneď učarovalo a od tej chvíle sa veci dali do pohybu. „Nepoznala som Lietavu, keď som tam vtedy prišla, ale je to naozaj krásne miesto. Môj syn sa však o to zaujímal a aj mňa zrúcanina oslovila. Tak som si povedala, že by som sa aspoň malou mierou mohla zapojiť do záchrany,“ približuje prvá dáma slovenského divadla. Tu už veci zobral do rúk jej potomok a so Združením na záchranu Lietavského hradu začal intenzívne komunikovať.

„V tom čase som ešte nevedela, o koho ide. No postupne sme sa začali zbližovať a dá sa povedať, že pán Tomáš aj s pani manželkou Hankou sú už naši rodinní priatelia,“ prezradila projektová manažérka združenia Jana Chobotová. Dodáva, že prvotná myšlienka spolupráce prišla práve od herečkinho syna. „Veľmi sa zaujímal nielen o históriu hradu, ale aj o proces obnovy, chcel nejakým spôsobom pomôcť a zapojiť do toho aj svoju mamu,“ doplnila.

Tomáš žije aj s rodinou v Česku, a keďže aj legendárna herečka je u našich západných susedov mimoriadne populárna, zrodil sa nápad vyhlásiť medzinárodnú zbierku na obnovu ruiny. Emília ju celú zastrešila a stala sa patrónkou projektu, ktorý počíta s výstavbou padacieho mosta medzi stredným a horným hradom, takzvaným Thurzovým palácom. „Lietavský hrad je historický skvost a dedičstvo, ktoré nám tu zanechali naši predkovia. Opravujú ho dobrovoľníci nielen zo Slovenska, ale aj z Moravy a Čiech. Sú to úžasní obetaví ľudia a taká veľká česko-slovenská rodina,“ približuje umelkyňa s tým, že aj aspekt spájania ľudí pri rekonštrukcii ju veľmi potešil.

Združenie dobrovoľníkov
Lietavský hrad je pod ochrannými krídlami Združenia na záchranu Lietavského hradu od roku 1999. Už viac ako dvadsať rokov členovia združenia úspešne realizujú jeho postupnú konzerváciu a čiastočnú obnovu. Hrad Lietava patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky a historické objekty na Slovensku a je mimoriadne známy a obľúbený aj u našich českých susedov

Neskutočná práca

Miesto si občas zájde osobne pozrieť a to, čo videla naposledy, jej vyrazilo dych. Dobrovoľníci totiž okrem konzervovania stredovekej pevnosti dokázali medzičasom vykonať poriadny kus práce. „Neverila som vlastným očiam, aká je to krása a čo všetko sa tam urobilo. Zišli sa všetci z tých hradov a mali sme tam jeden krásny spoločný deň,“ rozplýva sa nad zručnosťou dobrovoľníkov. „Prispela som nejakou osvetou a som veľmi šťastná, že stále sú ľudia, ktorí napriek tomu, že sa málo prispieva na obnovu pamiatok, robia neskutočnú prácu, aby zachovali niečo z histórie. Takže klobúk dole pred nimi,“ vystrúhala ďalšiu poklonu.

Zaslúžilá herečka sama seba vníma ako amatérsku obdivovateľku histórie, no počas návštevy hradu ju prekvapilo, čo sa dozvedela o Thurzovcoch. „Mali tam vystavené oblečenie, ktoré vtedy nosili. Človek by si pomyslel, akí veľkí chlapi to boli, ale tie šaty boli také malinké,“ zasmeje sa pani Vášáryová.

FOTO herečky na Lietavskom hrade nájdete v GALÉRII

Nedobytná pevnosť
Hrad Lietava postavili na skalnatom hrebeni na východnom výbežku Súľovských vrchov v poslednej štvrtine 13. storočia. Jeho vý­znam v priebehu piatich storočí postupne narastal. Od jednej obytnej veže až po majestátnu a nedobytnú renesančnú pevnosť. Na vrchole slávy vyzeral areál hradu ako mestečko s 21 plnohodnotnými objektmi. Po smrti palatína Juraja Thurza (1616) začal význam hradu postupne upadať a pre komplikované majetkové pomery bol od polovice 18. storočia opustený. Na konci 20. storočia boli všetky objekty slávnej historickej pevnosti veľmi poškodené. Dnes po viac ako dvadsiatich rokoch trpezlivej a vytrvalej práce sú takmer všetky hradné konštrukcie preskúmané a spevnené formou konzervácie.