Riaditeľka Tatranskej galérie v Poprade Anna Ondrušeková išla vlani pred Vianocami do práce a všimla si igelitku opretú o múr galérie pri okne. Na svoje obrovské prekvapenie z nej vybrala obraz Jana Hálu Chalupa ve Škvořeticích v Blatné. Spolu s ďalšími dielami českého maliara, ktorému Važec učaroval tak, že sa tam presťahoval, ho ukradli v roku 2005. Dodnes ide o najväčšiu krádež umeleckých predmetov na Slovensku. Polícii sa ju nepodarilo objasniť. Obraz prezrela reštaurátorka. Zistila, že oň bolo dobre postarané. Nebol vysušený ani zaprášený. Ako keby celý čas visel niekde v obývačke.
Lúpež za milión
Hálovo dielo sa vrátilo Galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Momentálne tam je aj vystavené. Kurátorka galérie Zuzana Janečková si nemyslí, že sa v niekom pohlo svedomie a obraz po rokoch vrátil. „Mohol ho skôr zdediť a takto anonymne odovzdať, aby jeho meno nebolo spájané s tou krádežou,“ mieni.
Obrazy dlho viseli v Dome Jana Hálu vo Važci len tak. No zhodou okolností zmizli práve vtedy, keď tam nainštalovali alarm. Pán Šípka, ktorý sa o expozíciu staral, išiel na stretnutie protifašistických bojovníkov a poprosil manželku, aby ho v ten deň zastúpila. Ona však s alarmom nevedela pracovať. Obaja sprevádzali dlhé roky v galérii aj vo Važeckej jaskyni. Boli zapálení pre obec aj pre Hálovo dielo.
Dva najväčšie obrazy zlodeji v budove nechali. Zrejme sa nezmestili cez malý otvor, ktorými diela vynášali. Aj samotný vlamač musel byť veľmi chudý alebo zneužiť na krádež dieťa, aby sa cez okienko prepchal. Polícia však nič viac nezistila. Obyvatelia Važca mali na to dlho ťažké srdce. Brali to tak, že krádež sa nikdy poriadne nevyšetrila. Krivdu cítili aj preto, že Hálov dom chátral a dlho sa doň neinvestovalo. Kým predtým lákala expozícia do dediny návštevníkov, teraz maliar upadal do zabudnutia.
Podľa Zuzany Janečkovej boli Hálove diela na medzinárodnom trhu nepredajné. „Majú lokálnu hodnotu pre Slovákov a Čechov, prípadne pre krajanov žijúcich v zahraničí. Lenže zberatelia na Slovensku vedeli, že tie diela boli kradnuté. Mohli by ich mať iba potajomky doma.“ Zlodeji niekedy diela z lúpeží zničia, keď zistia, že s nimi neurobili lukratívny kšeft. To sa, našťastie, minimálne s jedným obrazom od Hálu nestalo.
Znovuobjavený obraz ohodnotili na tridsaťtisíc eur. Hodnota celého súboru v čase krádeže bola v prepočte milión eur.
Zázrakom nedotknutá
Jan Hála prišiel do Važca v roku 1923 a slovenská podhorská dedina mu tak učarovala, že sa sem presťahoval. Vtedy tu ešte stáli drevenice a ľudia bežne chodili v krojoch. „Hálove diela majú aj etnografický význam,“ vysvetľuje Zuzana Janečková. „Zaznamenal faktické veci týkajúce sa krojov a tradícií.“
V roku 1931 postihla Važec tragédia. V dedine sa rozšíril požiar. Za šesť hodín zhorelo 461 domov a približne toľko hospodárskych budov. Zomrelo štvorročné dievčatko a ďalšie dieťa skonalo neskôr na následky popálenín. O tejto tragédii vtedy vznikla ľudová pieseň. Zahynulo aj veľa hospodárskych zvierat. Važecké domy boli vtedy z dreva. Preto sa požiar šíril tak rýchlo. Dvetisíc obyvateľov zostalo bez prístrešia. Drevenica, v ktorej býval maliar, zostala akoby zázrakom nedotknutá. Keď dedinu obnovovali, ľudia už nechceli drevené domy. Báli sa, že by sa požiar mohol zopakovať.
„Hála však aj vo svojej ďalšej tvorbe pokračoval v romantizujúcej predstave o Važci. Stále ho maľoval v pôvodnom stave,“ upozorňuje Zuzana Janečková. „Tak sa snažil ľuďom robiť radosť. Potrétoval veľa obyvateľov Važca. Vážil si ich a oni ho mali radi, lebo cítili jeho podporu. Aj preto je význam Hálu pre Važec obrovský.“ Umelec maľoval nielen obrazy, ale ilustroval aj knihy. Niekoľko ich sám napísal. Dokonca sa snažil písať po slovensky.
Je nám to ukradnuté
V roku 2020 urobila Zuzana Janečková vo Važci sympózium s názvom Dom. „Chceli sme očistiť tento priestor od všetkých udalostí, čo sa tam stali. Teda od krádeže v roku 2005 a požiaru v roku 1931. Na workshope maľovali účastníci ukradnuté obrazy, urobili sme performanciu Nový život,“ rozpráva. V dedinskom rozhlase vtedy vyhlásili súťaž na tému Je nám to ukradnuté. Ktokoľvek z obyvateľov sa mohol zapojiť básňou alebo poviedkou o Hálových obrazoch. „Nikto na výzvu nezareagoval, ale myslím si, že ľudia vo Važci tou krádežou stále žijú, premýšľajú o nej, trápi ich a dúfajú, že raz sa tam tie obrazy vrátia.“
Rozkrádanie
Podľa štatistík ministerstva vnútra vyšetruje polícia ročne priemerne tridsaťdva krádeží umeleckých diel. Objasniť sa podarí deväť. To predstavuje 28-percentnú úspešnosť. Ročne tak na Slovensku ukradnú priemerne 242 kusov rôznych predmetov kultúrnej hodnoty, z toho 89 obrazov. Terčom zlodejov sú kostoly, múzeá, galérie, antikvariáty, predajne umeleckých diel a záložne, ale v posledných desiatich rokoch dominujú krádeže zo súkromných domov a bytov. Po celom svete ročne odcudzia 50-tisíc až 100-tisíc umeleckých diel.
FOTO V GALÉRII
Medzi najväčšie krádeže umeleckých predmetov na Slovensku patrí odcudzenie deviatich olejomalieb v hodnote 600-tisíc eur zo Slovenskej národnej galérie v Bratislave v roku 1991. Diela sa vypátrať nepodarilo, no páchateľov usvedčili a odsúdili. Z Tekovského múzea v Leviciach ukradli v roku 2006 za tri minúty päť obrazov v hodnote 180-tisíc eur. Najväčšia muzeálna krádež Európy sa niekoľko rokov diala v Západoslovenskom múzeu v Trnave. Zmizlo viac ako tisíc exponátov v celkovej hodnote 300-tisíc eur. Vypátrali iba tri z ukradnutých predmetov a nikto doteraz nechápe, ako to celé mohlo zostávať roky bez povšimnutia.
