Tip na článok
Na muške: Spišský poľovný revír Mlynk za Spišskou Novou
Vsou ovládajú regionálni politici zo Smeru.

Záhada smeráckej poľovníčky: Na východe si ficovci vzali na mušku lukratívne revíry

Spišská Nová Ves nie je pre straníkov Smeru neznáme územie a dokonca sa im podarilo uchmatnúť vrcholové funkcie mesta. Na čele stojí smerácky veterán Ján Volný a jeho pravou rukou je bývalá parlamentná hviezda Lea Grečková. Podľa mestského opozičného poslanca Rastislava Javorského regionálnym smerákom zachutili aj miestne lesy.

Galéria k článku (7 fotografií )
Sivá eminencia: Podľa miestnych pravá ruka primátora Jána Volného má v ruke väčšiu moc, ako priznáva.
Na muške: Spišský poľovný revír Mlynk za Spišskou Novou Vsou ovládajú regionálni politici zo Smeru.
Premiér: Ficovým straníkom zo Spíša padli do oka miestne lesy.

Každý východniar vám povie, že na jazdu spišskými lesmi potrebujete dobrý „motor“. Rozoraná cesta za obcou Hnilec v okrese Spišská Nová Ves, na ktorej konci stojí zrekonštruovaná chalupa smeráckej exposlankyne s pohnutou minulosťou, o dobrý „motor“ doslova kričí. „Hájenka“ uprostred spišsko-gemerskej divočiny obklopuje lukratívny poľovný revír, ktorý podľa všetkého padol do oka regionálnym smeráckym štruktúram.

Na muške smerákov

Spišská Nová Ves nie je pre straníkov Smeru neznáme územie a dokonca sa im podarilo uchmatnúť vrcholové funkcie mesta. Na čele stojí smerácky veterán Ján Volný a jeho pravou rukou je bývalá parlamentná hviezda Lea Grečková. Podľa mestského opozičného poslanca Rastislava Javorského regionálnym smerákom zachutili aj miestne lesy.

„Keď sa dostali k moci, doslova sa na ne vrhli, keďže po Košiciach máme druhé najväčšie lesy na Slovensku,“ myslí si politik. Konkrétne ide o poľovný revír Mlynky, ktorý má pod palcom mestská eseročka Lesy mesta Spišská Nová Ves a už roky ho prenajíma poľovníckemu združeniu Chov a Lov, ktoré ovláda regionálny smerácky klan.

Konflikt záujmov

Kuriózne je, že Lea Grečková nezastáva len post viceprimátorky mesta, zároveň je členkou spomínaného združenia. Podľa Michala Piška z Transparency International Slovensko Grečkovej sedenie na dvoch stoličkách nie je s kostolným poriadkom. „Okolnosti transakcie môžu vzbudzovať podozrenia z malej domov, keďže zástupcovia mesta ako prenajímateľa a poľovníckeho združenia ako nájomcu sú prepojení svojimi funkciami v strane Smer a dokonca osobne,“ podčiarkol odborník. Zároveň naráža na fakt, že šéfom poľovníckeho združenia je Grečkovej životný partner, takisto veterán v smeráckych radoch, Ján Babič.

Podľa primátora však o konflikt záujmov nejde. „Je zástupkyňa primátora a za hospodárenie na poľovných pozemkoch v poľovnom revíri Mlynky zodpovedajú Lesy mesta Spišská Nová Ves, s. r. o. Pani Grečková nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s týmto subjektom. Z toho vyplýva, že nie je v konflikte záujmov. Poľovnícke združenie nie je podnikateľský subjekt založený s cieľom vytvárania zisku, teda nemôže byť ani súčasťou obchodných vzťahov,“ uvádza Grečkovej šéf Ján Volný.

Ani politička nevidí svoje pôsobenie v meste a zároveň v združení svojho frajera ako problém. „Niekde predsa len musím byť. (Smiech.) Ak sa to takto berie, tak by som už nemohla byť nikde. Združenie prenajíma revír dlho (od roku 2011 - pozn. red.), vtedy som ešte nebola na meste. Okrem iného, konflikt záujmov sa už vidí naozaj vo všetkom. Keď opravia cestu tam, kde bývam, tak aj to už je konflikt záujmov,“ myslí si viceprimátorka.

Konflikt záujmov: Lea Grečková pôsobí v Spišskej Novej Vsi ako viceprimátorka a zároveň so svojím partnerom Jánom Babičom sú členmi poľovníckeho združenia, ktorému mesto prenajíma revír.
Konflikt záujmov: Lea Grečková pôsobí v Spišskej Novej Vsi ako viceprimátorka a zároveň so svojím partnerom Jánom Babičom sú členmi poľovníckeho združenia, ktorému mesto prenajíma revír.
Foto: Internet

Dobrá cena

Za povšimnutie stojí cena prenájmu spomínaného revíru, ktorý má rozlohu 2 244 ha a slúži najmä pre vysokú zver. Jeden hektár v súčasnosti vychádza poľovnícke združenie na 1,90 eura, teda ročne približne 4 263. Napriek tomu, že podľa primátora nájomné za hektár dokonca zvýšili z pôvodných 1,60 eura o tridsať centov, v porovnaní s inými poľovnými revírmi ide o relatívne výhodný „obchod“. „Cena za hektár sa pohybuje v rozmedzí od necelého jedného eura až po niekoľko desiatok eur,“ upozornili z rezortu pôdohospodárstva a dodali, že vyhlásenie súťaže znásobuje zisk. Tú však Spišská Nová Ves nahradila vyhláškou: „V danom prípade bola zverejnená verejná vyhláška, ktorá umožňovala záujemcom zaslať ponuky na užívanie poľovného revíru.“ Prihlásilo sa len združenie Chov a Lov.

Podľa exposlanca Jána Mičovského, ktorý sa dlhodobo venoval tematike prenájmu revírov, je cena prinízka. „Dobrý revír s takouto výmerou by sa dal prenajať určite za viac ako štyri tisícky ročne, pokojne aj za dvadsať- či tridsaťtisíc. Na druhej strane je pravda, že niektorí naši solventní ľudia poľujú síce radi, no už menej radi za to platia...“ podčiarkol aktivista. Podľa ministerstva v roku 2015 vypísali štátne lesy 12 verejných obchodných súťaží, vďaka ktorým sa z pôvodných tri až päť eur za hektár cena vyšplhala v niektorých prípadoch na stovku eur. Prečo túto formu Spišská Nová Ves obišla? „Zákon o poľovníctve ukladá povinnosť vykonať verejnú obchodnú súťaž iba v súvislosti s užívaním poľovného revíru s viac ako dvojtretinovou väčšinou poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu,“ vysvetľuje primátor. Práve Mlynky sú vo vlastníctve mesta a nie štátu.

Zdroj z právnických kruhov uviedol, že za to môže zmena zákonov. „Ak by legislatívci zmenili paragraf, aby sa vyhlásenie súťaže vzťahovalo aj na revíry vo vlastníctve mesta, tak by museli vyhlásiť súťaž. Prečo sa to vzťahuje len na majetok štátu, vôbec netuším,“ upozorňuje. Zároveň dodáva, že mesto mohlo vyhlásiť súťaž aj z vlastnej iniciatívy. „Áno, teoreticky to mohli urobiť, nikto to nezakazuje,“ vysvetlil. Podľa Piška z Transparency International verejná obchodná súťaž by vniesla do kšeftu viac transparentnosti. Či samotná vyhláška stačila, je otázne. „Ako si môže byť mesto isté, že revír prenajalo za skutočne výhodných podmienok, ak suma za hektár za rok dosahuje výšku 1,9 eura? Je možné, že ak by mesto súťaž vyhlásilo, revír by dokázalo prenajať za výhodnejších podmienok,“ polemizuje expert.

Sivá eminencia

Lea Grečková sa v poľovníckom klane smerákov pohybuje naozaj v prominentnej spoločnosti. Okrem majetného podnikateľa Jaroslava Šutaríka je členom napríklad známy sudca Ján Slovinský. Ten pôsobí v Súdnej rade SR, kde ho nominoval Smer, a zároveň šéfuje Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi. Grečková okrem viceprimátorského kresla sedí na predsedníckom poste predstavenstva mestskej eseročky Emkobel, ktorá mestu dodáva teplo. Podľa niektorých ľudí z mesta je Grečková jedna z najmocnejších ľudí v Spišskej Novej Vsi. „U nás sa hovorí, že Spišskú Novú Ves neriadi primátor, ale Grečková,“ prezradil pre PLUS 7 DNÍ zdroj z mestského úradu.

Svojský názor na šéfovanie v meste má aj opozičný poslanec Javorský. „Vo veľa veciach jej primátor necháva voľnú ruku a obrovskú právomoc. Podľa mojich informácií si dosadzuje na úrad ľudí, akých tam chce ona. Ľudia sa boja hovoriť o nej v zlom, pretože môžu ľahko prísť o svoje miesto,“ myslí si poslanec.

Chata v lese

Exposlankyňa za Smer, ktorá doúradovala v parlamente minulý rok, doslova využíva „plody“ revíru plnými dúškami. V roku 2013 s partnerom Jánom Babičom odkúpili od štátnych lesov chalupu za 6 859 eur ako prebytočný majetok štátu. Aj „hájenka“ uprostred spišskej divočiny vyvoláva u niektorých obyvateľov vlnu kontroverzie.

„Vraj majú od chaty kŕmidlá len nejakých sto metrov a na zver poľujú rovno z okna,“ krúti hlavou jeden z obyvateľov mesta, ktorý sa s podobnou historkou stretol viackrát. Grečková, ktorá priznala, že je vášnivá poľovníčka, tuší, odkiaľ historka pochádza. „Raz som žartovala, že zvieratká máme tak blízko, že by sme ich aj z okna mohli strieľať, a viem, komu som to hovorila. No ak by sme išli k podstate, tak jediný zakázaný spôsob lovu je z auta. Či si sadnete na posed, či pred chatu, to je vaša vec,“ priblížila.

Chatrč: Grečková s frajerom Jánom Babičom kúpili „hájenku“ uprostred lukratívneho revíru a zrekonštruovali ju.
Chatrč: Grečková s frajerom Jánom Babičom kúpili „hájenku“ uprostred lukratívneho revíru a zrekonštruovali ju.
Foto: Július Dubravay

Temná minulosť

Grečková si so sebou nesie kríž minulosti. V roku 1998 prišla o syna, ktorého mala s vtedajším manželom Vladom Grečkom, v minulosti známym hokejistom. Syna Dávida takmer pred dvadsiatimi rokmi za doteraz nevyjasnených okolností zavraždil neznámy páchateľ dávkou zo samopalu. Pre otrasný čin bol dokonca vyšetrovaný Grečkovej exmanžel. V roku 2008 pre PLUS 7 DNÍ podrobne opísal detaily osudnej noci, keď ho kontaktoval muž, ktorý sa s Grečkom dohodol, že mu prinesie nejaké dokumenty. Jeho žena na ne čakala. V tom čase bola na pracovnej ceste v Česku.

„Po pol hodine zvonil pri bránke. Nikoho iného som nečakal, preto som otvoril bzučiakom. Držiac Dávidka za ruku vošiel som do predizby a otvoril vchodové dvere. V tej chvíli ma zamrazilo. Pod schodami stál muž so samopalom v ruke. Čo chceš? Ja nič nemám - povedal som. Prikázal mi, aby sme šli dnu. Keď zrúkol, že napočíta do troch a strelí, začal som v chodbičke plakať. V tom okamihu som sa zohol a zobral Dávidka na ruky. Myslel som, že do dieťaťa nebude strieľať, no prerátal som sa. Muž vystrelil a ja som na okamih odpadol. Keď som sa prebral, videl som steny postriekané krvou a Dávidko ležal s prestrelenou hlavou vonku na podeste. Kričal som - Pomoc, zabili mi Dávidka!“ zaspomínal na otrasnú noc Grečko.

V tom čase do prípadu množstvo otáznikov vniesol Alexej Lešník, šéf detektívnej kancelárie Helios, ktorej služby v polovici 90. rokov využívala aj Grečková pri vymáhaní miliónovej dlžoby od jedného zo svojich obchodných partnerov. „Je zarážajúce, že po zavraždení autistického chlapca si už peniaze od Milana S. nenárokovala a zrazu nestála ani o naše služby. Keď sme od nej vymáhali peniaze za naše úkony, bola arogantná,“ konštatoval pred deviatimi rokmi Alexej Lešník.

Téma vraždy chlapčeka je tŕňom v oku Spišanov dodnes a nechcú o nej na verejnosti hovoriť. Ani takmer po dvadsiatich rokoch sa do prípadu nepodarilo vniesť viac svetla. „Rozprával som sa s policajtmi, ktorí boli na mieste činu v roku 1998 a ich názory sa úplne odlišovali od druhotného vyšetrovania. Podľa mojich informácií sa na súde akceptovali len druhotné nálezy kriminalistov,“ prezradil jeden z obyvateľov mesta, ktorý sa rozhodol zostať v anonymite.

VIDEO Plus 7 Dní