Tri dni po Štedrom dni v roku 1944 sa dedinou Stará Kremnička niesol rachot a výbuchy, zakrátko z kopca, kde je trať, šľahali plamene. Nemecký vojenský transport s 37 vagónmi plnými vojakov, streliva a vojenskej techniky, vypravený z Vrútok, narazil do skaly a niekoľko vagónov sa zrútilo. S dymom sa miešali výkriky stoviek nemeckých vojakov, ktorí pri havárii zhoreli. Napriek obrovskému počtu mŕtvych o tejto vlakovej nehode nie sú takmer žiadne informácie. Historická záhada však nedá spávať Občianskemu združeniu Kamenica, ktoré už niekoľko rokov márne pátra po záznamoch a objasnení jednej z najväčších vlakových havárií v druhej svetovej vojne.

Bez dôkazov

„Nikto nemá o túto udalosť záujem,“ povzdychnú si pamätníci zo Starej Kremničky. Obecná kronikárka Alica Vankuličová mala v čase havárie sedem rokov, ale pamätá sa, ako mŕtvych vojakov balili do vriec a nakladali do auta. Dobové záznamy však niekde zmizli a udalosť vyvoláva veľa otáznikov.

„Naše občianske združenie sa snaží získať akékoľvek dokumenty o tejto tragédii, zatiaľ sme však natrafili len na články z tlače, oficiálne dokumenty z archívov sa nám doteraz nepodarilo nájsť. Železnice nemajú z tohto obdobia žiadny archívny dokument. Cez veľvyslanectvo sme skúšali zistiť, či sa niečo nenájde v Nemecku. V odpovedi prišla aj poznámka, že ak by sa to podarilo oficiálne dokázať, tak by to bola najväčšia železničná tragédia Nemcov počas 2. svetovej vojny,“ hovorí František Kovár z OZ Kamenica v Starej Kremničke.

Pôvodom Bratislavčan sa v malej obci v južnej časti Kremnických vrchov usadil pred pätnástimi rokmi. Po príchode ho čoraz viac fascinovala nielen okolitá príroda, ale aj tragická udalosť nemeckej armády, ktorá sa odohrala 27. decembra 1944. Už od detstva sa zaujímal o vlaky a keď zistil, že cez vojnu sa práve nad Starou Kremničkou zrútil vojenský transport, začal pátranie. „Som vláčikár už od malička,“usmieva sa.  Jeho hľadaniu dôkazov však predchádzali iné aktivity. Predovšetkým chcel so zopár nadšencami zachrániť stanicu v Starej Kremničke. A tak v roku 2011 vzniklo OZ Kamenica.

Na fotkách je chátrajúca stanica Stará Kremnička, ktorú sa nepodarilo zachrániť.
Na fotkách je chátrajúca stanica Stará Kremnička, ktorú sa nepodarilo zachrániť.
Zdroj: MIROSLAV MIKLAS

Záchrana stanice

Ak sa k nej chcete dostať, musíte prejsť cez rýchlostnú cestu a šliapať asi kilometer do kopca. Napriek zníženej dostupnosti má svoje čaro aj význam. „Naposledy tu zastavil vlak v roku 2012. Predtým starostovia skúšali dohodnúť opravu stanice so ŽSR, ale bezúspešne. Lenže v roku 2011 sme sa dozvedeli, že úrady vydali búracie povolenie,“ krúti hlavou Kovár.

Trať, ktorá spájala Kremnicu a Zvolen, postavili v roku 1872, stanicu v roku 1915. Patrili k nej aj ďalšie zaujímavé historické budovy. „Od roku 1995 sa o stanicu nikto nestaral, zatvorili ju, nič tam nefungovalo, ale vlak na nej zastavoval. S predsedom Klubu historickej techniky vo Zvolene Petrom Oravcom aj s bývalým starostom sme sa snažili zistiť, v akom stave je celé konanie. Dostali sme informáciu, že všetko je zastavené, teda búrať sa nebude. A jedného dňa vidím, keďže bývam neďaleko, že pri železnici sú bagre a niečo sa tam robí. Zvalili priľahlé budovy, na ďalší rok vytrhali vedľajšiu koľaj. Boli sme šokovaní,“ priznáva.

So stanicou malo združenie veľké plány, ale hlavne bojovali o jej záchranu. Neveľká budova z čias Rakúsko-Uhorska sa mala stať súčasťou náučného chodníka. Chceli v nej zriadiť múzeum, ktoré by pripomínalo tragédiu z roku 1944 a návštevníci by sa mali aj kde občerstviť. Lenže človek mieni a úrady menia.

„Povedali nám, že najprv si musíme budovu prenajať, aby sme mali predkupné právo. Tak sme sa o ňu starali, kosili trávu, čistili okolie, opravili strechu. Veľa sme tam zasahovať nemohli. Prešlo zopár rokov a stále nič,“opisuje nadšenec.
Po dlhom čase sa veci konečne pohli, úrady združenie informovali, že majú peniaze na zameranie objektu aj na odhadcu. „Lenže koncom roka 2017 prišla ponuka na odpredaj budovy stanice pre obec, nie pre nás. Určili sumu skoro desaťtisíc eur, potom sa to po rokovaniach okresalo na sedem a pol tisíca. Ale poslanci v obci kúpu zamietli. Viete, ľudia sú takí, nemajú záujem. Aj keď sme sa o to starali, pýtali sa, načo to robíme, čo z toho máme,“ krúti hlavou František Kovár.

Žiadny predaj sa nekonal. Rozkošná historická budova v Kremnických lesoch sa mení na ruinu. Prišla o väčšiu časť strechy, rozbité okná a dvere z nej urobili bezbrannú starenku, na ktorej sa môže ktokoľvek vyvŕšiť. A tak sú jej steny počarbané grafitmi a v miestnostiach sa hromadia odpadky. „Dnes je v takom stave, že už ani ja o to nemám záujem. Pred siedmimi-ôsmimi rokmi to bolo iné a boli aj možnosti, rôzne fondy, projekty. Takže takto neslávne to dopadlo,“povzdychne si člen združenia Kamenica. „Aspoň informácie o tej havárii sa snažíme dať dokopy,“dodáva.

Peklo nad dedinou

Čo sa teda Františkovi Kovárovi podarilo zistiť o záhadnej havárii vojenského transportu? Vlak s 37 vozňami sa pohol z Vrútok krátko pred polnocou 26. decembra. Nemecký rušeň tu nahradili iným so slovenskými rušňovodičmi. „Na základe rôznych indícií mi vyšlo, že v ňom išlo o jednotky SS Dirlewanger, ktoré bojovali v tom čase na južnej hranici,“ zamýšľa sa Kovár. Technika a vojaci mali byť umiestnení na územie medzi Hronom a Ipľom.

„Údajne šiel rýchlosťou sto kilometrov za hodinu. Mnohí si myslia, že na vlaku niekto vykonal sabotáž a poškodil brzdy. Ale nie je to isté,“myslí si bádateľ a pridáva vlastnú verziu. „Trať ide dolu kopcom a treba brzdiť. V stanici Stará Kremnička už stál jeden vlak opačným smerom, tak tento vojenský odklonili na vedľajšiu slepú koľaj. Nemusel mať poškodené brzdy, len jednoducho nedokázal zabrzdiť a nabúral do skalnej steny,“ opisuje náš spoločník. Nie je to totiž prvý raz, čo na tomto mieste došlo k havárii. František Kovár spomína roky 1923 aj 1927. „Preto si myslím, že k havárii došlo vinou prudkého klesania trate. Už sa stalo, že vlak nedokázal zabrzdiť, najmä ak bol veľmi naložený. Myslím, že keby to bola sabotáž proti Nemcom, iste by sa k nej niekto prihlásil, rád sa ňou pochválil,“ dodáva člen združenia, ktoré uvíta akúkoľvek informáciu a záznam o tejto udalosti.

Havária v roku 1927.
Havária v roku 1927.
Zdroj: ARCHÍV F.K.

Informačné ticho

Neuveriteľné, že o takejto tragédii nie sú nikde žiadne záznamy. Nie, nikomu sa neprisnila, svedkovia sú, aj niekoľko neskorších poznámok haváriu spomína. Napríklad zápis v pamätnej knihe stanice Hronská Dúbrava z roku 1945: „Vlak 576 mal v stanici zastaviť, avšak následkom zlyhania priebežnej brzdy na rušni 455 108 sa tento vlak rútil do stanice rýchlosťou 80-100 km/hod. a vbehol do slepej koľaje II/a a narazil na konci tejto koľaje na vypínajúcu sa skalu, čo malo za následok, že rušeň a 17 vozňov sa zrútilo dolu z 8 metrov vysokého múru na trať až k portálu tunela...“

Chýbajú však dobové záznamy z miest a inštitúcií, ktoré bežne evidenciu viedli. „Železnice nemajú žiadne informácie ani v ich staničných knihách sa z toho obdobia nič nezachovalo. Starí ľudia spomínali, že to vyšetrovalo gestapo, tak mohli záznamy zhabať. Ale oficiálne sa nič nezistilo ani neboli nejaké postihy pre našich železničiarov,“ spresňuje.

Záhadou zostáva aj masový hrob uhorených nemeckých vojakov. Svedkovia videli, ako ich nakladajú do auta. „Jeden muž z Trnavej Hory, ktorý bol pri tom, spomínal, že v ich dedine boli staré zákopy a tam tých vojakov pochovali. Bol pri tom aj slovenský farár, ale na fare sme sa nič nedozvedeli,“ dodáva Kovár.

Kopať v susednej obci neskúšali? Domnelé hroby sú hneď pri ceste, kúsok pri cintoríne a kostole v obci Trnavá Hora, pár kilometrov od Starej Kremničky. „Ja nie, ale iní kopali,“ priznáva. „Ozval sa mi jeden zberateľ.  Tieto veci našiel blízko miesta, ktoré spomínal aj ten svedok. Nevedel si vysvetliť, prečo tam bolo toľko vojakov, keď sa tam nebojovalo,“opisuje. Vzápätí nám ukáže fotografiu, na ktorej sú zachytené rôzne kovové gombíky, mnohé roztavené ohňom, aj železné pracky z opaskov. Škoda, že oficiálne inštitúcie sa do pátrania nehrnú a amatérski bádatelia majú zviazané ruky. 

Duchovia tam stále číhajú

Na pozvanie Františka Kovára prišli na miesto havárie do Starej Kremničky Slovak Ghost Hunters (SGH) - Slovenskí lovci duchov. Ideálne miesto pre nadšencov paranormálnych javov, ktorí sa snažia nadviazať kontakt s entitami z iného sveta. „Pamätám sa, ako nám niečo povedalo: ‚Sme tu dole!‘ V tuneli sme mali zo spirit boxu nejaké hlasy, ale nedalo sa tomu rozumieť. Potom sme mali pocit, ako keby nás stále niekto sledoval,“ spomína jedna z členiek SGH Barbora Vachálková.
„Je zaujímavé, že sa nám ozval práve Slovák, ktorý pri havárii tiež zahynul,“hovorí Matej Cich. Spolu s ostatnými členmi je presvedčený, že v okolí stanice, ktorá je zahalená rúškom tajomstva a ponorená do ponurej atmosféry, zostalo veľa duchov. „Také zlo, ako bola garda SS, neodíde z tohto sveta len tak. A veríme, že vojaci sú stále tam. Len číhajú a čakajú na nás v skrytom lese, ktorý celú trať obklopuje,“ dodáva.