Nešťastná udalosť sa stala ešte počas veľkonočného pondelka. Dvadsaťjedenročný Erik išiel s priateľkou po koľajach na železničnej stanici v Galante. Zrazu dostal zvláštny nápad - po rebríku vyliezol na odstavený nákladný vozeň. Zasiahlo ho vysoké napätie a zo strechy ho odhodilo na zem už mŕtveho. „Na miesto boli okamžite vyslaní železniční policajti aj záchranári, ktorí už nedokázali mladému mužovi pomôcť,“ informovala polícia.
Ochrancovia zákona po udalosti pracovali s verziou, že Erik si išiel na strechu dopravného koľajového vozidla urobiť fotku na sociálnu sieť. „Ani lajky, ani bizar fotky za to nestoja. Upozorňujeme tínedžerov, mládežníkov, ale aj iné osoby, aby nevstupovali do koľajiska a neliezli na odstavené vagóny, najmä nákladné vagóny," apelovali na verejnosť. Neskôr sa ozval brat Erika a tvrdil, že na vozeň neliezol kvôli fotke. Polícia prekvapivo svoju pôvodnú verziu upravila a dokonca sa rodine za pôvodné vyjadrenie ospravedlnila.
Nefotil sa
Verziu o tom, že si mladík išiel robiť selfie, popiera aj jeho priateľka Katka. V nešťastný deň sa vracali z prechádzky v parku na ubytovňu pri stanici, kde spolu bývali. Cestu si ako zvyčajne skracovali cez koľajisko.
„Nešlo tam vôbec o fotku, nechcel sa fotiť,“ spomína na nepríjemné chvíle. Doteraz nechápe, prečo sa jej priateľ rozhodol štverať na vozeň. „Nič mi nepovedal, len mi podal kofolu. Ako začal liezť, snažila som sa ho zadržať, ale nenechal sa a odsotil mi ruku,“ opisuje Katka posledné chvíle s Erikom. Za celý deň nebadala na ňom nič zvláštne. „Ani náznak toho, že by chcel alebo plánoval niečo takéto spraviť.“
FOTO k článku si pozrite v GALÉRII ► ► ► TU
Aj keď polícia tvrdí, že bezprostredne pred výstupom na vagón, podal Erik svoj telefón priateľke, tá tvrdí, že všetko je inak. Mobil si podľa nej nechal v rifliach. Po zásahu prúdom a páde z výšky sa mu ihneď snažila poskytnúť prvú pomoc a zavolala sanitku aj policajtov. „Mal iba trošku spálené oblečenie pod pravou pazuchou i na bruchu. A opuchnutú tvár, keďže padol najskôr na druhý schodík nákladného vagóna a až potom na zem.“
Keď ho otočila, zbadala ešte ďalšie poškodenia. „Deravú mal len pravú časť džínsov. Bunda a tričko boli v podstate celé,“ vracia sa v spomienkach. Vtedy na stanici bola v obrovskom šoku. „Snažila som sa poskytnúť prvú pomoc, lenže ako som sa neskôr dozvedela, on bol na mieste mŕtvy.“
Bitka na ubytovni
Podľa Katky nebol jej priateľ v posledných dňoch v najlepšom psychickom stave. Trápili ho podmienky na ubytovni, kde mal problémy s ostatnými nájomníkmi. Desať dní predtým, ako vyliezol na vagón, ho poriadne zbili.
„Bol na pohotovosti a mal pomliaždené rameno, rebro aj hlavu. Odvtedy mával nočné mory. Hocikedy sa budil s plačom alebo s výkrikmi: ,Nebite ma‘ plus skoro nonstop sa triasol ako osika,“ približuje Erikova priateľka. Keď chceli bitku nahlásiť na polícii, majiteľ ubytovne im to podľa nej zatrhol z obavy, že aj on bude mať problémy. Dokonca sa im vyhrážal, že ich vyhodí na ulicu.
Po priateľovej smrti sa Erika z ubytovne odsťahovala. Teraz jej ostal iba smútok v duši. „Stále ťa budem milovať, aj keď už nie si pri mne. Navždy ťa budem nosiť vo svojom srdci. Odpočívaj, láska, v pokoji,“ poslala mu odkaz hore.
