Tip na článok
Renesančný objekt v Moravanoch nad Váhom chátra.

Zahraniční podnikatelia kúpili funkčný kaštieľ, po siedmich rokoch schátral

Ako na Slovensku býva zvykom, zákon je jedna vec, prax druhá. Prípad kaštieľa v Moravanoch nad Váhom ukázal, že proces vyvlastnenia nie je jednoduchý.

Galéria k článku (3 fotografie )
Radikálna zmena: Na snímke vpravo jedna z miestností kaštieľa dnes. Na snímke vľavo rovnaká izba v roku 2007.
Kaplnka: Súčasťou kaštieľa je aj kaplnka, na snímke vľavo v roku 2006. Dnes v dezolátnom stave.
Na snímke kaštieľ v roku 2007.

Renesančný kaštieľ v Moravanoch nad Váhom bol kedysi pýchou obce. Dnes sa pri pohľade naň tisnú slzy do očí. Človeka pri vstupe prepadne pocit zúfalstva a hnevu. S ťažobou na srdci prechádza priestormi, ktoré boli ešte pred pár rokmi takmer v reprezentatívnom stave. Slúžili ako ubytovacie či reštauračné zariadenie, v okolitom parku sa organizovali kultúrne podujatia.

Teraz sú najčastejšími hosťami kaštieľa bezdomovci, ktorí si noblesné sídlo prispôsobili na svoj obraz. Všade panuje neporiadok a špina - na zemi výkaly, perie roztrúsené po chodbách, cigaretové ohorky, zvyšky jedál, prázdne konzervy, zničený nábytok. Všetko, čo sa dalo speňažiť, je rozkradnuté, odmontované a povytrhávané.

Pri pohľade na tú skazu sa nechce veriť, že stojíme v objekte zapísanom v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky. V objekte, ktorý má štát zo zákona chrániť.

Čudný predaj

Moravany nad Váhom sa nachádzajú blízko Piešťan. Obec približne s dvoma tisíckami obyvateľov preslávil nález Moravianskej venuše - sošky ženy vyrezanej z mamutieho kla starej takmer 25-tisíc rokov.

Artefakt nájdený v roku 1938 považujú odborníci za najstarší doklad výtvarného prejavu na Slovensku, jeho finančnú hodnotu vraj nemožno vyčísliť. Obec sa okrem venuše pýšila aj kaštieľom zo šestnásteho storočia, označovaným za stavebný klenot vidieckej šľachtickej architektúry u nás.

Slávne časy sú však minulosť. Ako priblížil Miloš Marek z občianskeho združenia Comitatus, po druhej svetovej vojne kaštieľ skonfiškovali vtedajším vlastníkom - nemeckej rodine Zedtwitzovcov - a stal sa majetkom Štátnych lesov. V roku 1962 prevzal objekt Slovenský fond výtvarných umení, ktorý v ňom postupne do roku 1970 uskutočnil rozsiahlu rekonštrukciu.

Nasledujúce obdobie slúžil predovšetkým pre umelcov - výtvarníkov. Vo februári 2006 sa fond rozhodol kaštieľ z doteraz nie celkom jasných dôvodov predať. Urobil tak so súhlasom vtedajšieho ministra kultúry Rudolfa Chmela. Takmer za päťdesiat miliónov korún (asi 1,66 milióna eur - pozn. redakcie) ho kúpila firma ART Hotel, s. r. o., ktorá mala historický objekt dovtedy v prenájme.

Podľa dostupných informácií bol v tom čase majiteľom firmy bývalý primátor Piešťan Ivan Mrázik, ktorý vraj deklaroval záujem prevádzkovať v kaštieli ubytovacie a reštauračné služby. Zhruba po mesiaci však bola národná kultúrna pamiatka opäť na predaj a spoločnosti ART Hotel sa podaril husársky kúsok.

Objekt obratom predala za 67 miliónov korún (zhruba 2,22 milióna eur - pozn. redakcie). Samozrejme, s vedomím ministerstva kultúrny ako garanta ochrany historických pamiatok na Slovensku, čo potvrdil aj terajší rezortný hovorca Jozef Bednár.

„K predaju národnej kultúrnej pamiatky sa nevyžaduje súhlas ministerstva. Ten, kto ju zamýšľa predať, je povinný prednostne ju ponúknuť štátu. Ak štát ponuku neprijme, môže ju následne predať. Štát v tomto prípade predkupné právo nevyužil.“

Zaujímavé je, že hoci šlo o národnú kultúrnu pamiatku, štát nemal potrebu pozrieť sa bližšie na jej opakovaný predaj v rozpätí niekoľkých týždňov.

Zahraniční majitelia

V apríli 2006 tak kaštieľ získali noví majitelia. A nie ledajakí! Stali sa nimi dvaja zahraniční „investori“ zo Slovinska. Tahir Ametaj a Andrej Plešivčnik mali podľa domácich veľkolepé plány. Pamiatku zveľadiť a prilákať viac hostí, aj z cudziny. Potenciál tu bol - skvostný kaštieľ a najznámejšie slovenské kúpele v susedstve. Realita však bola oveľa trpkejšia.

„Keď zahraniční vlastníci kaštieľ kúpili, chvíľu tam ešte fungoval hotel. Postupne sa však ukázalo, že neplatili zamestnancom ani za energie. Prvú informáciu sme dostali od vtedajšieho riaditeľa hotela, že kaštieľ bude v roku 2007 odpojený od energií. Začali sme konať, pretože to bol signál, že s objektom sa môže stať niečo negatívne,“ opisuje začiatok blížiacej sa pohromy Marek Zelina z Krajského pamiatkového úradu v Trnave.

Pamiatkari vlastníkom nariadili, aby objekt zabezpečili, predovšetkým pred vstupom nepovolaných osôb, aby ho temperovali a zakonzervovali. Nič z toho však nesplnili ani nekomunikovali. V roku 2009 preto pamiatkari vyrubili pokutu, každému vo výške 3 300 eur, čo bola najvyššia možná sankcia uložená fyzickej osobe podľa vtedy platného pamiatkového zákona.

Dotyční nezaplatili a cesta exekúcie bola problematická, keďže ide o zahraničných štátnych príslušníkov. Situácia sa však vyhrotila natoľko, že začiatkom roka 2010 pristúpili trnavskí pamiatkari k riešeniu, v našich končinách doteraz neprebádanému, a to k podaniu návrhu na vyvlastnenie pamiatky vo verejnom záujme.

Problémy

Ako však na Slovensku býva zvykom, zákon je jedna vec, prax druhá. Prípad kaštieľa v Moravanoch nad Váhom ukázal, že proces vyvlastnenia nie je taký jednoduchý. Celý zostal v podstate na pleciach obce, pre ktorú to znamená množstvo legislatívnych, odborných, finančných a praktických problémov. Navyše, bez pomoci kompetentných úradov.

„Pamiatkari síce navrhli nehnuteľnosť vyvlastniť, ale my momentálne nemáme finančné prostriedky na to, aby sa zaplatili právne služby, ktoré sú s tým spojené. Peniaze nemáme ani na to, aby sme vyplatili náhradu vlastníkom, pretože vyvlastňovať sa môže len za určitú náhradu. Posledná hodnota znaleckého posudku bola 1,24 milióna eur, a to už znalec zhodnotil aj výšku spoločenskej škody, čo bolo asi 580-tisíc eur,“ ťažká si starosta obce Peter Hulman.

O pomoc žiadal aj ministerstvo kultúry. Úrad platený z peňazí daňových poplatníkov pomohol vskutku brilantne. Dal starostovi vedieť, že návrh na vyvlastnenie síce upravuje zákon o ochrane pamiatkového fondu, samotné vydanie rozhodnutia však spadá pod stavebný zákon.

Povedané múdrymi hlavami ministerských úradníkov: „V kontexte citovaných právnych noriem je zrejmé, že ministerstvo kultúry nedisponuje kompetenciou usmerňovať obec ako orgán príslušný viesť vyvlastňovacie konanie.“ Starosta Hulman si však myslí, že by to mohol byť práve rezort kultúry, ktorý usmerní aj ostatné obce zápasiace s podobným problémom.

„Máme tu nejaký zákon, ktorý pamiatku umožňuje vyvlastniť, ale v praxi nikto nevie, ako zákon použiť,“ krúti hlavou. Budúcnosť moravianskeho kaštieľa vidí v čiernych farbách. Upozorňuje, že situáciu komplikujú aj vyhrotené vzťahy medzi slovinskými majiteľmi, z ktorých je už iba jeden vlastníkom kaštieľa. K tomu sa pridružilo dianie v slovinskej spoločnosti, od ktorej si dotyční zobrali úver. Medzičasom vysvitlo, že šlo o nebankovú spoločnosť vedenú katolíckou cirkvou v Maribore, ktorá krachla.

V Slovinsku bol z toho škandál, padlo niekoľko hláv tamojších cirkevných hodnostárov. Aktuálne je spoločnosť v likvidácii a v rámci vyrovnania dlhov uvalila na kaštieľ záložné právo.

„Právny stav okolo kaštieľa je asi najkomplikovanejší, aký môže byť,“ sumarizuje Marek Zelina z pamiatkového úradu. Aby toho nebolo málo, situáciu zamotáva i fakt, že majiteľ kaštieľa a majiteľ pozemkov okolo neho a pod ním nie je tá istá osoba. Vlastníkom parciel pod kaštieľom a v parku je súkromná spoločnosť z Bratislavy, ktorá pozemky s výmerou vyše 46-tisíc štvorcových metrov kúpila v roku 2010 za 219-tisíc eur od Obvodného úradu v Piešťanoch.

Trestné stíhanie

Ťažkú hlavu z kaštieľa v Moravanoch nad Váhom nemá len starosta či trnavskí pamiatkari. Prípadom sa na podnet pamiatkovej inšpekcie ministerstva kultúry zaoberá aj polícia a prokuratúra. Vo veci začali 31. júla 2010 trestné stíhanie pre zločin zneužívania vlastníctva týkajúceho sa národnej kultúrnej pamiatky.

Stíhanie sa podľa hovorcu Krajskej prokuratúry v Trnave Mojmíra Hunu začalo preto, „že vlastníci sa o kultúrnu pamiatku riadne nestarali, následkom čoho došlo k jej devastácii a celkovému znehodnoteniu“. Keďže majiteľom kaštieľa je občan Slovinska, vlani v decembri požiadali slovenské orgány o odovzdanie trestného oznámenia do Slovinska. Ako prípad pokračuje v tejto krajine, u nás nikto netuší.

VIDEO Plus 7 Dní