Malé nenápadné miesto, a predsa naháňa hrôzu! K osade, ktorá patrí k obci Lehota v Nitrianskom okrese, sa viaže azda najviac strašidelných príbehov na Slovensku. V prístavnom hostinci, ktorý dal osade meno, sa vraždilo a unášali dievčatá na uspokojenie chúťok krvavej grófky Alžbety Báthoryovej. V nedávnej minulosti si zlodeji v jednom z domov delili peniaze z najväčšej bankovej lúpeže v dejinách Slovenska.

A keď pred vyše desiatimi rokmi požiadal bývalý starosta Lehoty Ondrej Práznovský (68) vychýreného slovenského prútikára Andreja Sándora, aby preskúmal v Krvavých Šenkoch geopatogénnu zónu, odborník na problematiku elektromagnetickej kompatibility potvrdil jeho podozrenia. „Má vysoký, až piaty stupeň geopatogenizmu,“ upresňuje. V údajoch, ktoré si vtedy vyžiadal od dopravného inšpektorátu, sa uvádzalo, že od roku 1999 do roku 2004 sa na sotva dvojkilometrovom úseku stalo 217 dopravných nehôd s desiatkou mŕtvych. Ešte si trúfate vkročiť?

Rytier bez hlavy

Urbexer Marcelito Rečinský zo Sládkovičova, ktorý skúmal opustené domy v Krvavých Šenkoch, priznal, že tu mal zimomriavky a zaujalo ho, že práve v týchto miestach mizne signál na mobile. Slovenskí lovci duchov si zase spomínajú: „Počuli sme o nejakej stopárke, ktorá tam zomrela, a straší tam, čo sa nám čiastočne potvrdilo, lebo sme zachytili nejaký pohyb v bývalých stajniach. Na tom istom mieste sa dosť jasne ozý­val duch nejakého dieťaťa,“ opisuje Matej Cich zo skupiny Slovak Ghost Hunters - Slovenskí lovci duchov.  Navonok pritom pôsobí cesta so zopár domami nenápadne. Ani sa nenazdáte a ste vonku z osady. Kedysi tu žilo 27 ľudí, dnes len dvaja. Opustené domy pôsobia zanedbane a zväčša ich zakrýva bujný zelený porast.

Možno však budete mať šťastie a stretnete rytiera bez hlavy. „Viacerí spomínali, že ho tu pred osadou videli. Ja nie, takže neviem, či to bol nejaký človek s vrecom na hlave alebo fatamorgána,“ zamýšľa sa Ondrej Práznovský.

Zíva prázdnotou: Ľudia začali osadu opúšťať, keď skončila na majeri výroba a s ňou majitelia vypli elektrinu a kúrenie.
Zíva prázdnotou: Ľudia začali osadu opúšťať, keď skončila na majeri výroba a s ňou majitelia vypli elektrinu a kúrenie.
Zdroj: MATEJ KALINA

Krvavé Šenky sa kedysi volali Huszár majer. V priebehu 20. storočia menila osada vlastníkov a po­dľa toho tam žilo a pracovalo viac či menej ľudí. Napríklad v 30. rokoch minulého storočia vlastnil majer vojnový legionár Vladimír Zitka a jeho brat Otto. V histórii osady má svoje miesto aj rodina Pánisovcov, ktorá tu pôsobila od roku 1934, venovala sa pestovaniu tabaku a zamestnávala veľa ľudí. V roku 1958 však vlastnícke práva na majer prešli pod správu štátneho majetku v Hlohovci a potom pod správu štátneho majetku Alekšince.

Zbojníci a vraždy

„Prvá správa o existencii krčmy je z roku 1772, za dlhé desaťročia sa názvy zariadenia menili, napríklad Krčma medzi lesmi a iné,“upresňuje Petra Petríková z Obecného úradu v Lehote, pod ktorý Krvavé Šenky patria. Hororové príbehy, ktoré sa postarali o zmenu názvu osady, sa odohrávali približne okolo roku 1848. „Bol to vlastne prístavný hostinec - keď sa zatvárali brány v Nitre aj v Hlohovci, kupci, ktorí nemali kde prespať, sa tu ubytovali,“ vysvetľuje bývalý starosta. Lenže - nie každý nocľah prináša úľavu, iba ak trvalú. Po­dľa legiend v krčme na pocestných striehli zbojníci. Po výdatnom jedle kupcov zabili a olúpili. 

V jednom z tradovaných príbehov sa hovorí o pánovi, ktorému sa zapáčila slúžka z hostinca. Bola však hluchonemá, tak mu aspoň napísala na lístok, ktorý mu potajme podala, aby víno nepil, lebo je otrávené. „Pán sa radšej vína nedotkol a šiel si ľahnúť. V izbe však našiel krvavú plachtu, a tak dvere zabarikádoval. V noci sa mu do izby začali dobíjať zbojníci so sekerami. Našťastie, vtedy dorazil do krčmy aj jeho sluha, ktorý sa zdržal so svojím koňom v Hlohovci. Svojho pána s pomocou ďalších sluhov zachránil a šéfa zbojníkov zadržali. Potom celú krčmu prehľadali a v pivnici našli tri mŕtve dievčatá,“rozpráva Práznovský. „Hovorí sa, že zbojníci posielali mladé dievčatá Alžbete Báthoryovej,“dodáva.

Jedna žena zase skončila v studni, lebo bola manželovi neverná. „Tak ju tam hodil. Ale ľudia z osady ju vytiahli a zachránili. Lenže keď ju muž zbadal, aká je z tej vody napuchnutá, povedal, že takú ženu nechce, a sotil ju tam späť,“pridáva ďalší mrazivý príbeh. 

Pozrite si video, v ktorom Ondrej Práznovský hovorí o tajnej chodbe z bývalého prístavného hostinca. 

 

Ďalší prst v huspenine

Nuž, môže byť nuda v obci, ktorá má v erbe marihuanu? Presnejšie - technické konope. „Predtým to zamietli, ale nakoniec to prešlo. Keď skúmali starý erb, tvrdili, že sú to tri klasy, ale nie, žiadne klasy, konope to sú,“ trvá na svojom bývalý starosta. V Krvavých Šenkoch skrátka o krvavé príbehy nikdy nebola núdza. V 50. rokoch minulého storočia zase kronikár do veľkej knihy, ktorá je stále uložená na Obecnom úrade v Lehote, napísal: „Istí cestovatelia prenocovali v tomto hostinci, pýtali si tu večeru a dostali napríklad huspeninu, v ktorej bol človečí prst s prsteňom.“

Krvavé miesto: Kedysi tu stála krčma, v ktorej podľa legiend zbojníci prepadávali a vraždili pocestných a unášali dievčatá.
Krvavé miesto: Kedysi tu stála krčma, v ktorej podľa legiend zbojníci prepadávali a vraždili pocestných a unášali dievčatá.
Zdroj: MATEJ KALINA

Do krvavej histórie malej osady prispel aj bývalý starosta Práznovský. Už niekoľko desaťročí sa venuje rezbárstvu, obec Lehotu, a nielen ju, zdobí mnoho zaujímavých drevených skvostov z jeho dielne. Okrem toho zbiera všetky príbehy a udalosti, ktoré sa viažu k tomuto miestu. „Raz aj o mne jedny noviny napísali článok s názvom Ďalší prst v huspenine. Lebo jednému som odhryzol prst ja,“ prizná s pokojnou tvárou. Jedna z obyvateliek obce najprv nechcela, aby jej zaviedli plyn.

Neskôr si to rozmyslela, ale Práznovský už nemal čas odznova všetko vybavovať. „V jeden večer ku mne prišiel jej syn Peter. Dal som mu papiere a povedal, čo má robiť. Lenže on sa naštval, chytil ma odzadu a začal ma škrtiť. Zabudol však na malíček, ten mu trčal, tak som mu ho odhryzol. Išiel hore do baru, krvácal, aj som ho chcel zaviesť k lekárovi, ale nechcel,“ hovorí. „Len som sa bránil. Potom vyšiel von, nahneval sa, chytil visiaci prst, hodil ho do trávy a na druhý deň sa oň psi bili,“dodáva.

Zlá geopatogénna zóna

V háji kúsok za osadou našli pred pár rokmi zakopanú mŕtvolu muža. Ako sme už písali v úvode, ani o dopravné nehody na krátkom úseku medzi Nitrou a Hlohovcom nie je núdza. Medializovaná bola najmä nehoda vo februári 2008, pri ktorej zahynul podpredseda fanklubu hokejového klubu ARDO Nitra Ľuboš Gregor. Dvadsaťjedenročný mladík z nevysvetliteľných príčin prešiel na svojom Citroëne do protismeru a zrazil sa s nákladným autom. „Vodiči si tu musia dávať väčší pozor. Možno to spôsobuje tá zlá geopatogénna zóna. Potom stačí, ak sú unavení alebo majú vypité, a dôjde k havárii,“ pripomína Práznovský.

Mnohí tvrdia, že toto miesto je prekliate. Akoby nestačili reálne tragédie, pribúdajú príbehy plné záhad. Pred pár rokmi vraj legendárnou časťou Lehoty prechádzal taxikár, ktorý v daždi zastavil žene v tmavom oblečení. „Celý čas bola ticho a keď sa taxikár pozrel do spätného zrkadla, zadné sedadlo bolo prázdne. Bezpečnostný pás bol zapnutý a pod sedadlom mláka,“ hovorí Práznovský.

Lúpež a mafiáni

„Nie, my sa tam nebojíme, je to dosť od ruky, veľmi tam nechodíme,“ nerobí si ťažkú hlavu z krvavých príbehov zamestnankyňa Obecného úradu v Lehote Petra Petríková. Krčma vo vyľudnenej osade už nie je. Práznovský nám ukazuje len miesto, kde kedysi stála. Teraz je tam schátraný dom s pivnicou, ktorá kedysi patrila ku krvavému hostincu a podľa legiend z nej viedla podzemná cesta niekoľko stoviek metrov. Už roky je však chodba zavalená.  Povyše stojí aj opustený dom, v ktorom si zlodeji delili státisíce korún z trezoru nitrianskej pobočky Všeobecnej úverovej banky. V januári 1996 ukradli vyše 173 miliónov korún (5,7 milióna eur) a odniesli ich v štyroch taškách. Aktéri najväčšej bankovej krádeže v histórii Slovenska spoločne vyrazili do osady Krvavé Šenky, kde si chceli deliť lup. Tu ich však vyrušili dvaja ozbrojenci zo skupiny Miroslava Sýkoru, označovaného za bosa bratislavského podsvetia, a zobrali im polovicu koristi. Rozsudok padol až po 17 rokoch. Trezor podľa obžaloby otvoril Gustáv Iker s Pavlom Kováčom.

Záhrada k domu, kde sa delili milióny, má zvalený plot, príbytok je otvorený a plný neporiadku. Ulúpené peniaze sa nikdy nenašli. Práznovský tvrdí, že sa občas nájdu dobrodruhovia, ktorí po nich v osade pátrajú. Tie sú však s najväčšou pravdepodobnosťou už niekde inde.

Bývalý starosta: Ondrej Práznovský sa už niekoľko desaťročí venuje rezbárstvu.
Bývalý starosta: Ondrej Práznovský sa už niekoľko desaťročí venuje rezbárstvu.
Zdroj: MATEJ KALINA

Nelegálne smetisko

Krvavé Šenky posledné roky pútajú čoraz väčšiu pozornosť. Aj keď tam vlastne okrem schátraných domov, buriny a odpadkov nič nenájdete. Ľudia začali osadu opúšťať, keď sa skončila na majeri výroba a s ňou majitelia vypli elektrinu a kúrenie. „Našej obci je táto osada skôr na príťaž. Je od nás trochu ďalej a máme tam problém s neporiadkom. Celé Krvavé Šenky v podstate patria dvom ľuďom a my môžeme odtiaľ vyvážať nákladné autá neporiadku, stále to nestačí,“sťažuje sa starosta Radoslav Kriváček. „Všetky dediny v okolí majú vlastné zberové dvory, ale ľudia radšej vynesú odpad do chotára. Posledného, ktorého policajti chytili, bol z Lužianok. Štyri autá vyviezol na zberný dvor, piate nestihol a keďže bol večer, vysypal to v Krvavých Šenkoch,“hovorí hlava obce. Nelegálne smetisko si ľudia urobili najmä z okolia bývalého majera, neskôr Agrokomplexu.

Nepomohli ani fotopasce. „Minulý rok poslanci odsúhlasili zmenu územného plánu a dúfam, že ak sa tam začne niečo stavať, tak to zmení fazónu. Na druhej strane to však bude aj komplikované, keďže je to od ruky, a mali by sme zabezpečovať odvoz smetí a podobne. Aj keď my domáci chodíme skratkou, ktorá je dlhá asi dva kilometre,“naráža starosta na fakt, že po hlavnej ceste je Obecný úrad v Lehote vzdialený od svojej osady Krvavé Šenky asi osem kilometrov. Osada si teda žije svoj vlastný, tajomný život. Zatiaľ...