Časy, keď bol nástupný plat vo väčšine firiem tabu a takzvaným "predmetom osobnej dohody" sú, zdá sa, minulosťou. Spoločnosti na Slovensku síce stále potenciálnych pracovníkov zahlcujú informáciami o "mladom dynamickom kolektíve", "kariérnom raste", "priateľskej atmosfére", "ovocnom dni", či dokonca "kancelárii s pekným výhľadom", konečne nám však ponúkajú aj to najpodstatnejšie. Koľko na konci mesiaca uvidíme na výplatnej páske.

Najlepšia motivácia

Ako píše portál profesia.sk, práve výška ponúkanej mzdy je najdôležitejšou časťou pracovnej ponuky a z nedávnej analýzy vyplynulo, že väčšina zamestnávateľov preto tieto sumy počas posledného roka zvyšovala. Zatiaľ čo sa inzerovaný priemerný plat od mája do októbra pohyboval na úrovni 1047 eur, v období od novembra do apríla dosiahol 1106 eur.

"Ide o jeden z najefektívnejších spôsobov, ako prilákať viac uchádzačov," konštatuje PR manažérka Profesie Nikola Richterová.

Zamestnávatelia dokonca začali vo svojich ponukách zverejňovať mzdy aj v prípadoch, keď im to zákon nenariaďuje. Teda ak firma hľadá ľudí na živnosť, v inzerátoch ponúkajúcich prácu v štátnej a verejnej správe, či v zahraničí.

Informačný chaos

"Motiváciou zamestnávateľov zverejňovať mzdy je najmä získanie vyššieho počtu uchádzačov. Na jednu pracovnú ponuku s informáciou o plate zareaguje v priemere šestnásť uchádzačov. V prípade, že plat v inzeráte chýba, zareaguje naň v priemere dvanásť ľudí,"pokračuje manažérka pracovného portálu.

Ako však dodáva informácie nie sú jednotné. Približne polovica ponúk uvádza základný plat a k tomu text o odmenách, príplatkoch, či províziách. Druhým najčastejším spôsobom je mzdové rozmedzie napríklad od 700 do 1000 eur. V približne desiatich percentách ponúk zase nájdeme hodinovú mzdu a v piatich percentách je len jedno číslo bez sprievodného textu. "Porovnávanie informácií v pracovných ponukách teda nie je vždy jednoduché," uzatvára Nikola Richterová.

Vychádzali z rakúskeho modelu

S návrhom povinného zverejňovania platov v inzerátoch prišlo už v roku 2016 občianske združenie Pracujúca chudoba. "Inšpiráciou nám bolo Rakúsko. V ich pracovných inzerátoch bolo jasne napísané, o akú firmu ide, čo presne hľadajú a koľko ponúkajú. Bez všetkých tých kvetnatých rečí o dynamickom kolektíve," spomína šéf združenia Milan Kuruc. "Okrem toho, že táto forma dávala logiku, lebo každého zamestnanca zaujíma, čo za svoju prácu dostane, jej pozitívne dopady u našich západných susedov potvrdila aj štúdia spoločnosti Deloitte."

Ako pokračuje, nový model nepresadzovali ľahko. Oslovovali politikov, odborárov, vládnych činiteľov. Nakoniec sa podarilo, ale protestné hlasy neutíchali. "Pred zavedením do praxe sa viedli nekonečné diskusie so zamestnávateľmi, ktorí argumentovali zásahom do podnikateľského prostredia, zvýšenou administratívou a zbytočnosťou tohto opatrenia. My sme však vedeli, že zatajovanie mzdy zo strany zamestnávateľa slúži predovšetkým na to, aby záujemcov o prácu na pohovore dotlačili k čo najnižšej sume."

Myslí si, že jednoduchý, ale efektívny systém priniesol pozitívne zmeny aj u nás. "Na mzdy v inzerátoch si zvykli podnikatelia i zamestnanci. Pomohol obom stranám, rozhýbal sa pracovný trh a príjmy sa posunuli nahor,"konštatuje Kuruc. Zároveň pripomína, že ich iniciatívy nekončia. "Do tejto skladačky sa nám podarilo presadiť aj slobodu hovoriť o svojom plate a pracujeme na legislatívnej úprave, ktorou sa zrušia súdne poplatky v pracovnoprávnych sporoch."