Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Zanedbali diagnostiku, zvolili nesprávnu liečbu, do zdravotnej dokumentácie dopisovali údaje dodatočne a o stave dieťatka matku nedostatočne informovali. Takéto zdrvujúce kon­štatovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) si pred Vianocami prečítala mamička dvojročného chlapca, ktorý pred dvomi rokmi zomrel v&nbsp;opatere lekárov. Niežeby Dagmar Kompanová zdravotníkov nepodozrievala, že neurobili všetko, ako mali, ale aj tak jej čítanie podrobností o&nbsp;tom, ako Jakubko zomrel, zmrazilo krv.

Možno si na jej príbeh spomínate. Mladá mamička prišla 20. novembra 2017 do dolnokubínskej nemocnice so synčekom, ktorý mal veľké problémy so stolicou. O&nbsp;dva dni z&nbsp;nej odišla s&nbsp;dieťatkom, ktoré vracalo vlastné výkaly. Nebola to Kubkova prvá hospitalizácia, problémy s&nbsp;črievkom mal aj predtým. Lekári však neskúmali, prečo je to tak, malému rovno naordinovali päť klystírov. A&nbsp;keď už bolo najhoršie, poslali rodinu ku kolegom do&nbsp;Martina.

Lenže ani tí Kubkovi nepomohli. Len čo sanitka s&nbsp;chlapčekom a&nbsp;jeho mamou zaparkovala, lekári nedokázali vymyslieť nič lepšie, ako zaviesť ďalší klystír. Pri jeho podávaní dieťa zomrelo, priamo v&nbsp;matkinom náručí. Dagmar vôbec nerozumela, ako sa to všetko mohlo stať. Veď prišla po pomoc tam, kde jej ju mali dať. K&nbsp;profesionálom do nemocnice. Na zápchu sa predsa nezomiera, problémy s&nbsp;črievkom sa predsa dajú riešiť, opakovala si. Kričala, bojovala, bála sa, hľadala odpovede, písala podnety.

Prípad zobral do rúk úrad, ktorý má pozerať na prsty lekárom. Pod dozorom očnej lekárky vyšetrovali traja ďalší zamestnanci. Keď si Dagmar prečítala závery martinskej pobočky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), neverila vlastným očiam! Všetci vraj urobili všetko, čo mali. Žiadne pochybenia zo strany zdravotníkov nezistili. A&nbsp;že pacient zomrel? To sa predsa občas stáva.

Mamičku však takéto závery nepresvedčili. Ba práve naopak. Bola ešte viac odhodlaná dopátrať sa pravdy. Voči rozhodnutiu sa odvolala a&nbsp;riaditeľ úradu pre dohľad podpísal nové vyšetrovanie Jakubkovej smrti. Tentoraz vzala postupy lekárov do parády pobočka Košice. Nuž a&nbsp;to, čo zistili, sa radikálne líši od záverov spísaných pobočkou úradu z&nbsp;mesta, kde Jakubko Puvák pred Vianocami 2017 zomrel.

Čo všetko lekári domrvili podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou si prečítajte na ďalšej strane.

„Stav pacienta nebol vyhodnotený správne, diagnóza nebola stanovená včas, v&nbsp;dôsledku čoho nebol zvolený správny liečebný postup a&nbsp;pacient nebol včas konzultovaný a&nbsp;preložený na vyššie špecializované pracovisko detskej chirurgie,“ konštatovalo šesť odborníkov úradu pre dohľad na margo hospitalizácie Jakubka Puváka. Našli aj „nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie, ako napríklad absencia písomných údajov o&nbsp;vitálnych parametroch, dodatočné dopisovanie údajov“, ktoré zistili počas prevozu posádkou rýchlej lekárskej pomoci z&nbsp;nemocnice v&nbsp;Dolnom Kubíne do Martina.

Univerzitná nemocnica v&nbsp;Martine dostala chlapčeka už v&nbsp;stave, ktorý mu ohrozoval život. Podľa kolegov z&nbsp;odborov detská chirurgia, pediatria, pediatrická gastroenterológia, hepatológia a&nbsp;výživa, rádiológia či pediatrická intenzívna medicína majú aj martinskí lekári maslo na hlave.

„Pri danom klinickom a&nbsp;röntgenovom náleze nebola ich liečba správna,“ konštatuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, podľa ktorého mal byť zvolený iný liečebný postup a&nbsp;predovšetkým sa malo pristúpiť k&nbsp;akútnej operácii. „Zistené boli aj nedostatky pri informovaní zákonného zástupcu maloletého pacienta a&nbsp;pri vedení zdravotnej dokumentácie (absencia záznamov a&nbsp;informovaných súhlasov). Uvedené nedostatky budú odstúpené Ministerstvu zdravotníctva SR, ktoré je kompetentné vo veci konať,“ napísala hovorkyňa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Radoslava Muchová.

Lekárky z&nbsp;Dolného Kubína pritom obviňovali matku. V&nbsp;zápisnici z&nbsp;prvého vyšetrovania úradu je napríklad výpoveď jednej z&nbsp;nich. Matke vyčítala, že počas synovej hospitalizácie chodila fajčiť. Iná doktorka sa Dagmar pýtala, čo urobila, že jej synček nemá stolicu. Jakubkova mamička sa hnevala na prístup lekárov, ale zároveň si vyčítala, že im dôverovala. Išla hľadať pomoc a&nbsp;správali sa k&nbsp;nej ako k&nbsp;hlupani, ktorá nič nevie a&nbsp;všetko robí zle. Ukázalo sa, že to nebol len jej osobný dojem. Nedostatočné informovanie zákonnej zástupkyne chlapčeka potvrdil aj úrad pre dohľad.

Dva roky bojovala Dagmar Kompanová za to, aby sa niekto dôkladne pozrel na maniere lekárov detskej nemocnice v&nbsp;Kubíne a&nbsp;v&nbsp;Martine. Na najbližšiu nemocnicu, do ktorej sa z&nbsp;jej dediny mohla dostať, mala ťažké srdce. Zlý dojem v&nbsp;nej zanechala nekompetentnosť lekárov i&nbsp;správanie personálu. Na nemocnicu v&nbsp;Martine taká prísna nebola, lebo vedela, že pri prevoze už bolo zle. Zistenie úradu, že vážne pochybili aj tam, bolo pre mamičku ďalšou fackou.

Keď Dagmar doručili protokoly z&nbsp;kontroly, najskôr pocítila hnev, neskôr zlosť a&nbsp;nakoniec prišiel plač. „Je to zlý sen. Stále nerozumiem, ako mohli lekári tak laxne a neodborne postupovať. Načo študovali?! Prišli sme po pomoc so zápchou a&nbsp;prevážali nás už s&nbsp;opuchom mozgu,“ hovorí.

Namiesto toho, aby správa úradu uhasila vulkán otázok, ktoré v&nbsp;matke soptia, má ich ešte viac ako pred dvomi rokmi. „Neskutočne veľa otázok, na ktoré niet odpovedí, lebo personál nemocníc si myslí, že je nedotknuteľný. Nemajú ani štipku úcty, etiky, empatie, aby sa so mnou stretli,“ hnevá sa Dagmar Kompanová.

Ako reagovala na závery kolegov nemocnica v Dolnom Kubíne a v Martine si prečítajte na ďalšej strane.

Paragrafy a&nbsp;„občas sa to stáva“

Lekári bez etiky a&nbsp;empatie? Ťažké uveriť, hoci po tom, ako od nemocnice v&nbsp;Dolnom Kubíne prišli odpovede na naše otázky… Nemocnica už vyťahuje paragrafy a&nbsp;advokáta, ktorý odpovedá novinárom namiesto riaditeľa. Na zdrvujúci aktuálny výsledok vyšetrovania reagoval vyjadrením, že nový dohľad bol podľa nich „vykonaný v&nbsp;rozpore so zákonom“.

„Navyše, so závermi ÚDZS Košice nesúhlasíme, preto využijeme všetky dostupné právne prostriedky na preukázanie, že Dolnooravská nemocnica MUDr. L. Nádaši-Jégého pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti Jakubovi Puvákovi nepochybila,“ stojí si za svojím zariadenie v&nbsp;Dolnom Kubíne.

Prostredníctvom právnika sa zároveň odvolalo na to, že „zdravotná starostlivosť Jakubovi Puvákovi bola zo strany nemocnice poskytnutá v&nbsp;súlade s&nbsp;§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.“, potvrdil vo svojom protokole o&nbsp;vykonanom dohľade aj ÚDZS Martin. Takže vyšetrovanie troch odborníkov je podľa nemocnice v&nbsp;Dolnom Kubíne výpovednejšie ako to, ktoré vykonali šiesti špecialisti z&nbsp;odborov detského lekárstva.

So závermi košickej pobočky úradu pre dohľad nesúhlasí ani vedenie Univerzitnej nemocnice v&nbsp;Martine. Prostredníctvom svojej hovorkyne však vyjadrili aspoň náznak empatie. „Univerzitná nemocnica trvá na tom, že u&nbsp;pacienta Jakuba Puváka sme postupovali správne. Napriek obrovskému pokroku, ktorý medicína za posledné roky dosiahla, sa však niekedy stretávame so situáciou, keď pacientovi nedokážeme pomôcť. A&nbsp;Kubko bol, žiaľ, jedným z&nbsp;nich,“ napísala Katarína Kapustová.

Zavolali si primári zdravotníkov, ktorí sa pri Jakubovi Puvákovi vystriedali? Mali o&nbsp;postupe internú poradu? Pýtali sa riaditelia nemocníc konkrétnych zamestnancov na chyby, ktoré im vyčíta úrad? Zmenia niečo vo svojich postupoch, aby sa podobným zlyhaniam v&nbsp;budúcnosti vyhli? Na tieto otázky ani jedna z&nbsp;dotknutých nemocníc neodpovedala.

Ako vysvetlil Úrad pre dohľad, že raz jeho "vyšetrovatelia", čiže konzultanti a renomovaní odborníci, povedia "chyby sa nestali" a na druhýkrát zistia závažné pochybenia? Čítajte na ďalšej strane.

Zhrnuté a&nbsp;podčiarknuté, ak úrad pre dohľad skonštatoval, že k&nbsp;žiadnemu pochybeniu nedošlo, nemocnice jeho závery uznali, no keď ten istý úrad pri opakovanom vyšetrení dospel k&nbsp;záverom, že zdravotnícke zariadenia zásadne pochybili a&nbsp;jeho odborníci dokonca v&nbsp;protokoloch uviedli, ako mali lekári pri Jakubkovej záchrane postupovať, nemocnice sa búria a&nbsp;oháňajú zákonmi.

Na jazyk sa pritom tlačí niekoľko otázok, ktoré súvisia aj s&nbsp;tým, ako je vôbec možné, že dozorný orgán práce lekárov a&nbsp;sestier si takým zásadným spôsobom protirečí. Mali vari zamestnanci martinskej pobočky úradu pre dohľad, ktorí vykonali prvú kontrolu, pričom nič zásadné nezistili, nejaké pracovné, kamarátske či príbuzenské vzťahy so zdravotníkmi, ktorých prácu preverovali? Nechali sa nemocnicami „ukecať“? Alebo len neodviedli svoju prácu poriadne? Robili ich kolegovia z&nbsp;Košíc svoju robotu dôkladnejšie? Majú jedni a&nbsp;druhí študovaní doktori iné predstavy o&nbsp;správnej liečbe?

Odpovede z ústredia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prišli vágne. „Vylučujeme akúkoľvek pochybnosť o&nbsp;nezaujatosti a&nbsp;nestrannosti,“ ubezpečuje hovorkyňa úradu Radoslava Muchová. Nesúlad medzi verziami vysvetľuje aj slovami, že stanovisko konzultanta je ovplyvnené jeho skúsenosťami z praxe aj odbornými zvyklosťami jeho domovského pracoviska. „Definovanie pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nie je vždy jednoznačné, pretože nie na všetky diagnosticko-terapeu­tické postupy existujú definované štandardné postupy, preto v medicíne nie je nikdy úplne vylúčený neidentický pohľad na podobné postupy v rámci dia­gnostiky a liečby,“ tvrdí Radoslava Muchová. Podľa jej vyjadrenia nie je hranica medzi neštandardným, re­spektíve málo štandardným postupom a&nbsp;chybným postupom vždy jednoznačná.

Nemocniciam hrozí maximálna pokuta necelých 10-tisíc eur, lekári, ktorí podľa opakovanej kontroly úradu pre dohľad nepostupovali správne, sa postihu obávať ani nemusia. Dag­mar Kompanová neskrýva rozčarovanie nad tým, že za smrť jej dieťaťa nie je nikto braný na zodpovednosť. Nešťastná matka tvrdí, že svoj boj ešte neskončila. Tresty pre lekárov bude žiadať v&nbsp;súdnom procese. Veď ako je možné, že robotníkov, ktorí kopali plyn v&nbsp;Prešove, dokázali obviniť do niekoľkých hodín a&nbsp;lekári sú nepostihnuteľní? Sú vari bohovia? Oni za svoje chyby pykať nemusia? Nemajú mať zodpovednosť za svoje rozhodnutia?

„Keby chceli, môj Kubko mohol žiť. Nemal smrteľnú chorobu. Prišli sme do nemocnice po vlastných a&nbsp;odišli sme v&nbsp;truhle po dvoch dňoch. Každý, kto ublíži človeku a&nbsp;zabije ho, má ísť do basy. Netreba robiť rozdiely, či je to zdravotník, alebo niekto iný,“ myslí si Dagmar Kompanová.

Aký bude pre ňu a&nbsp;jej rodinu rok 2020? „Pre nás bude taký istý ako ten, čo sa skončil a&nbsp;ten pred ním. Akosi ideme ďalej, žijeme. Jakubko nám dáva silu z&nbsp;nebíčka. Dúfam tiež, že sa tento štát rozhýbe,“ verí Dagmar. Ktovie, možno štát naozaj začne zaujímať, kto a ako nás lieči. No možno aj nie, veď už nemáme ani riadneho ministra zdravotníctva. Politici neboli schopní schváliť zákon, ktorý by znížil počet nemocníc a zvýšil ich kvalitu. Boj za to, aby na Slovensku neumierali ľudia, ktorí zomrieť nemusia, je beh na dlhšie trate, ako je maratónska.&nbsp;

Zo zápchy opuch mozgu a smrť v matkinom náručí: Konečne spravodlivosť pre Jakubka?

Výber pre vás

Zo zápchy opuch mozgu a smrť v matkinom náručí: Konečne spravodlivosť pre Jakubka?

Súvisiace články

Spomínate si na krásnu slovenčinu hlásateliek: Janka Zvalová vysvetľuje, kde sa to pokazilo

Spotený chrbátik pred recitovaním básničky: Učiteľka prváčikov o tom, čo sa v škole robí zle

Zvolili sme ju do europarlamentu, zatiaľ maká s Američanmi: Miriam Lexmann o loby aj o súkromí

Trubanovo eso nechce byť vnímané v politike ako hlas Rómov: Rasistická struna ma nebavila

Výber pre vás