Tip na článok
Život Peťa Pepuchu sa náhle skončil počas návštevy u Karcolovcov. Jeho otec a sestra sa ani po rokoch nevedia spamätať.

Zastrelil Peťa úmyselne najlepší kamarát? Rodina stále nepozná pravdu

Rodina chlapca zastreleného pred štyrmi rokmi sa ani na súdnom pojednávaní v Martine zatiaľ nedozvedela, ako presne k tragédii došlo.

Galéria k článku (6 fotografií )
Karcolovci na súde: Otec, vzadu v čiernej košeli, nechal nelegálne zaobstaranú zbraň v obývačke. Syn ňou nechtiac zastrelil najlepšieho kamaráta.
Ani po rokoch sa nevedia spamätať: Otec Peťa Pepuchu a jeho sestra.
Mal iba pätnásť rokov: Život Peťa Pepuchu sa náhle skončil počas návštevy u Karcolovcov.

Policajti, ktorých privolali do rodinného domu Karcolovcov vo Vrútkach, zažili službu, na akú dlho nezabudnú. V obývačke na zemi s prestreleným bruchom ležal pätnásťročný chlapec.

Jeho rovnako starý kamarát ich chladnokrvne presviedčal, že mŕtvemu Petrovi Pepuchovi iba ukázal otcovu novú zbraň a ten s ňou manipuloval tak hlúpo, až vystrelila. Teda, že si dlhou guľovou zbraňou do brucha strelil sám.

Nezmyselnosť tohto tvrdenia bola neudržateľná a Peter Karcol bol vo veľmi krátkom čase prinútený vyjsť s pravdou von. To on držal v ruke smrtiacu zbraň, on si zabil kamaráta. Ibaže ani desivé priznanie nijako nenarušilo aroganciu chlapcovho prejavu. Podľa policajtov vystupoval suverénne, chladno a neprejavil ani štipku ľútosti.

Karcolovci na súde: Otec, vzadu v čiernejkošeli, nechal nelegálne zaobstaranú zbraň v obývačke. Syn ňou nechtiac zastrelil najlepšieho kamaráta. Foto: Vlado Kollár

Horšie ako basa

Tragédia, ktorá nezvratne zasiahla dve rodiny vo Vrútkach, sa stala v októbri 2009. Teraz sa členovia týchto rodín stretli na Okresnom súde v Martine a ani po štyroch rokoch si nedokázali navzájom pozrieť do tváre.

Mladý Karcol spolu s otcom bez slova zasadli na lavicu obžalovaných a ani jeden jediný raz sa nepozreli dozadu, kde sa na miestach určených pre verejnosť usadilo početné príbuzenstvo zastreleného Peťa Pepuchu. Keď pred sudcu predstúpil ako svedok otec mŕtveho chlapca, začalo byť v malej súdnej sieni akosi ťaživo.

„Že sa synovi u Karcolovcov niečo stalo, som sa dozvedel telefonicky. Povedali mi, že k nemu volali záchranku. Myslel som, že si zlomil ruku, nohu, niečo bežné. S manželkou sme rýchlo nasadli do auta. Práve sme videli ísť po ceste sanitku, tak sme šli za ňou až do nemocnice. Lenže v tejto sanitke bol úplne cudzí človek. Zavolal som na rýchlu zdravotnú pomoc a tam mi povedali, že môj syn bol zastrelený. Lekári sa ho snažili zachrániť, ale pomôcť sa mu už nedalo,“ lámal sa hlas pánovi Pepuchovi.

To už jeho dcéra a sestra zastreleného chlapca v súdnej sieni srdcervúco plakala, ďalší príbuzní rýchlo vyťahovali z tašiek fľaše s vodou a podávali ich starcom, ktorí sťažka dýchali.

„Keď moja manželka videla, ako plačem a pozerám do neba, pýtala sa, čo sa stalo. Musel som jej tú tragickú správu oznámiť. Zapchala si uši, utekala predo mnou a kričala, aby nášho syna priviezli do nemocnice, nech ho tam zachránia... S mojím synom som mal perfektný vzťah. Bol šikovný, chodil na matematické olympiády, po večeroch sme hrávali šachy. Cez prázdniny som ho brával na služobné cesty, rozprávali sme sa spolu o všetkom...“

Spomienky na syna premohli pána Pepuchu až natoľko, že chvíľu nebol schopný povedať ani slovo. Smútok ochromil celú súdnu sieň, chápavo mlčal i sudca. Obžalovaní Karcolovci - otec aj syn - stŕpnuto pozerali do zeme. Akýkoľvek trest vymeraný súdom bude pre nich ľahší ako tieto chvíle.

Ostali len spomienky: Aktívny, veselý chlapec bol pýchou svojho otca. Foto: archív P.P.

Zbraň medzi skriňami

Podľa vyšetrovania stojí za smrťou pätnásťročného Peťa Pepuchu bezbrehá, až arogantná nezodpovednosť. Krátko pred tragédiou bol Peter Karcol starší obvinený z ublíženia na zdraví svojmu bývalému svokrovi a z tohto dôvodu mu boli preventívne odobraté všetky zbrane, ktoré ako poľovník vlastnil.

On sa však poľovačiek nemienil vzdať, a tak si vzápätí jednu opakovaciu guľovnicu zaobstaral. Vôbec sa nezamýšľal nad tým, že v prípade prezradenia mu za nelegálne držanie zbrane hrozí väzenie. Guľovnicu sa ani len nesnažil niekde ukryť. Doma ju oprel v obývačke medzi skrine.

A čo je najhoršie, náboje ponechal v zásobníku! Akoby mu vôbec nedochádzalo, ako ľahko sa v domácnosti s tromi deťmi môžu stať nástrojom strašnej náhody. V tomto zmysle mal vlastne šťastie. Jeho dieťa na cintoríne neleží, aj keď poznačené ostane. Žiť s krvou kamaráta na rukách nebude ľahké.

Podľa učiteľov bol Peter Karcol mladší vždy problémový žiak, ale po tragédii sa agresivita v jeho správaní ešte vystupňovala. Na strednej odbornej škole ho hodnotia ako chlapca so závažnými poruchami správania. Známku zo správania mu znižovali za šikanovanie spolužiaka. To, že mladík v skutočnosti nie je až taký veľký frajer, ale iba maskuje vlastnú neistotu, bolo vidieť aj na súde. Na lavici obžalovaných pôsobil ako dospelý muž uznávajúci svoju vinu. Počas prestávky plakal na chodbe súdu pri svojej matke ako malý chlapec.

Právo vedieť

Možno právnici poradili mladému Karcolovi, aby k okolnostiam tragédie vôbec nevypovedal, a možno je to z hľadiska hroziaceho trestu pre neho naozaj výhodnejšie. Ale pre jeho vlastnú katarziu, pre dlhé desaťročia, keď bude musieť sám so sebou žiť, by určite pomohlo, keby dokázal povedať, čo sa vlastne v osudný deň u nich stalo.

Aj rodine Peťa Pepuchu by sa výrazne uľavilo, pretože zatiaľ sa len trápia strašidelnými a často veľmi nepravdepodobnými predstavami, ako a prečo padol výstrel.

„Rozmýšľal som nad tým, či Karcolovci môjho syna k nim nevylákali. Peťo požičal mladému Karcolovi peniaze, neviem, koľko presne, ale takých dvadsať eur to mohlo byť. Chcel si kúpiť motorku, tak si ich asi šiel pýtať naspäť. Možno došlo k hádke... Možno strieľal starý Karcol, nie mladý... “ povedal pán Pepucha pre našu redakciu a podozrenia tohto typu naznačoval aj na súde.

„Je mi naozaj ľúto, čo sa stalo, a mrzí ma, že Pepuchovci majú takú mienku o našej rodine,“ reagoval na jeho slová Karcol starší. „Keby sme boli takí asociáli, ako o nás pán Pepucha hovorí, asi by nepúšťali svojho syna k nám. Predtým sme spolu nemali nepriateľský vzťah. Požičal mi aj pneumatické kladivo, ktoré nikomu nedával. Vravel, že spravil výnimku len preto, že som to ja. Ale chápem, chápem. Neviem, či by som sa na jeho mieste správal inak.“

Opäť na miesto činu

Postojom Petra Pepuchu, jeho striktnému odporu voči Karcolovcom sa veru nemožno čudovať. Posledné štyri roky rieši len synovu smrť. Stretáva sa s právnikmi, študuje zákony, oslovuje odborníkov na zbrane, kreslí si plániky, v akom postavení jednotlivých aktérov asi mohlo k tragédii dôjsť, v akej vzdialenosti stál strelec od jeho syna, pod akým uhlom držal zbraň.

„Policajti nákres miesta činu nespravili, nezobrali odtlačky prstov zo zbrane ani z nábojov,“ sťažuje sa na vážne pochybenia polície pri vyšetrovaní synovej smrti. „Isté je len jedno - zbraň nemohla náhodne vystreliť sama. Na výstrel pri tomto type nestačí len stlačiť spúšť. Najprv sa uzáver musí dať dopredu a potom ho treba sklopiť. S istotou teda nevieme nič."

"Keby mladý Karcol poprel svoju vinu, tak ho podľa mňa dobrý právnik z toho vyseká. A jeho priznanie? Ktovie, či niekoho nekryje. Teraz sa všetci tvária, že to bola nešťastná nehoda. Mne to tak nevychádza. Tak nech ma presvedčia, že nemám pravdu. Ak sa mýlim, budem len rád.“

Snahu o odstránenie nejasností prejavil po Pepuchovej sugestívnej výpovedi aj prokurátor. Súdu navrhol vykonať priamo na mieste činu aspoň vyšetrovací pokus. Rekonštrukcia nešťastia bez aktívnej účasti mladého Karcola možná nie je.

VIDEO Plus 7 Dní