Tip na článok
Krv sa nedá vyprať: Tieto nohavice mal Robert Rybár oblečené počas policajného zásahu.

Zbili tých, čo sa snažia, hovorí o zásahu policajtov v osade sociálna pracovníčka

Situácia v Moldave nad Bodvou je napätá. Predstavitelia štátu vnášajú medzi obyvateľov ešte väčšiu nenávisť.

Galéria k článku (6 fotografií )
Aj po mesiacoch: Následky policajného výprasku z vlaňajšieho júna vidno na chrbte Roberta Rybára dodnes. Priznáva, že má skúsenosti z väzení, preto počas zásahu kládol najviac otázok.
Irma Horváthová: Dlhé roky pracuje ako terénna pracovníčka v rómskej osade v Moldave nad Bodvou.
Krv sa nedá vyprať: Tieto nohavice mal Robert Rybár oblečené počas policajného zásahu.

Netvrdíme, že sa u nás nefetuje, nekradne, ale to si nemôžu dovoliť ani k najväčším zločincom. Lenže vlani v lete sa policajti počas zásahu v osade nezameriavali na tých, s ktorými sú problémy. Zbití boli tí, čo sa snažia, - povzdychne si Irma Horváthová, dlhoročná pracovníčka komunitného centra v rómskej osade v Moldave nad Bodvou.

Dve strany mince

Pri spomienkach na udalosti z 19. júna minulého roku sa jej tisnú slzy do očí. Brutalitu v podaní polície vtedy na vlastnej koži pocítili aj jej najbližší. Pomôcť im nemohla - bola v bytovke v meste. Že sa v ten večer niečo chystá, vytušila, keď z okna zbadala kolónu asi dvadsiatich policajných áut smerujúcu k osade.

Zatelefonovala bratovi, ktorý tam žije s rodinou. Neskôr sa už nedovolala, telefóny nefungovali. O niekoľko hodín videla, ako na miestne obvodné oddelenie predvádzajú zakrvavených mužov z osady. Medzi nimi aj jej brata. Irma Horváthová pozná všetkých obyvateľov rómskej osady. Vie, na koho zvýšiť hlas, koho pochváliť. Otvorene hovorí o úspechoch i problémoch.

„Po škole doučujeme, založili sme Divadlo z chatrče, s ktorým sme vystupovali v Bratislave aj v Bruseli,“ hovorí s hrdosťou. No netají, že situácia je ťažká. Kým pred desiatimi rokmi bolo v osade päť-šesť chatrčí, aktuálne ich je vyše sedemdesiat.

„Ľudia z osady kradnú drevo, niektorí aj fetujú, občas sa pobijú, no nemyslím si, že policajné zásahy podobné tomu, aký tu zažili vlani v lete, niečo vyriešia. Napokon, policajti nerobili poriadky s problémovými obyvateľmi. Odniesli si to napríklad aj členovia nášho divadla,“ krúti hlavou.

Ako sa to začalo

Zásah, o ktorom hovorí celé Slovensko už niekoľko mesiacov, odštartovala rómska zábava. Konala sa 16. júna. Ešte pred polnocou prišli do osady príslušníci mestskej polície, aby upozornili na hlasnú hudbu. O čosi neskôr sa zastavili aj štátni policajti. Prvý raz sa cez osadu previezli. Druhý raz, asi okolo tretej hodiny ráno, keď už Rómovia balili aparatúru, vystúpili zo služobného vozidla.

„Niektorí na policajtov vykrikovali, keď boli ešte v aute. Keď zastavili a vystúpili, zakričal som na nich, aby boli teraz frajeri. Lenže policajti to pochopili tak, že kričím na nich. Jeden z hliadky ku mne prišiel a už mi zakladal putá,“ opisuje situáciu Leonard Horváth, vtedy sedemnásťročný.

Reakcia na seba nenechala čakať. Podgurážení Rómovia začali policajtom nadávať a hádzať kamene, poškodili služobné auto. Leonard pripúšťa, že po tom, ako mu nasadili putá, sa správal agresívnejšie. „V žiadnom prípade som ich však nenapadol. Veď s putami som ani nemohol.“ Zvyšok noci strávil v cele predbežného zadržania.

Policajti ho obvinili z útoku na verejného činiteľa. Prepustili ho po sedemdesiatich dvoch hodinách. Obvinenie napokon prekvalifikovali na priestupok za možný slovný útok na policajtov.

Prokurátor celú vec odstúpil na okresný úrad s nasledujúcim konštatovaním: „Zhrnutím vykonaných dôkazov možno konštatovať, že nebolo jednoznačne preukázané, aby obvinený sám aktívne použil násilie smerujúce do telesnej integrity príslušníkov Policajného zboru, svedkovia, nakoniec i poškodení (policajti - poznámka redakcie) skôr pripúšťajú, že obvinený sa bránil naloženiu do auta.

Poškodení nevedeli určiť, či im zranenia spôsobila osoba, alebo napríklad hodený kameň. Preukázané bolo, že kamene hádzala iná osoba, nie Horváth... Poukázať treba i na fakt, že obvinený bol v tom čase mladistvá osoba a proti nemu zasiahla vycvičená a ozbrojená hliadka, ktorá proti nemu (dôvodne) použila donucovacie prostriedky, a to hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany i putá.“

Zásah

„Keď Lea prepustili z cely, bola som po neho. V aute mi celý vystrašený povedal, že policajti mu na rozlúčku zakričali, že do večera celá osada zhorí. Upokojovala som ho, že to nemysleli vážne,“ opisuje Irma Horváthová. Devätnásteho júna večer nabehli do osady desiatky policajtov. A začali robiť „poriadky“.

Domáci opisujú zásah ako brutálny - poriadnu bitku vraj dostalo približne desať tunajších mužov. Každého si podalo šesť až sedem kukláčov. Ranu obuškom utŕžili i ženy. Muži zákona podľa všetkého usúdili, že Rómovia by si mali svoje príbytky upratať - v niektorých porozhadzovali všetko, čo im prišlo pod ruky.

Použili vraj aj slzotvorný plyn, a to v miestnosti, kde sa nachádzalo niekoľkomesačné dieťa. Miestnym zničili mobilné telefóny. Deväť mužov odviezli na policajnú stanicu, vraj boli agresívni a neuposlúchli výzvy na predloženie dokladu totožnosti. Išlo prevažne o tých, čo pomáhali v komunitnom centre či pôsobili v rómskej hliadke.

Opätovne predvedený bol aj Leonard. „Na nič sa nepýtali, žiadny občiansky nechceli. Okamžite nás vytiahli z domu a bili hlava-nehlava. Koho majú ťahať, im ukazoval jeden z moldavských policajtov,“ zhodujú sa muži, ktorých zbili. Na stanici strávili niekoľko hodín, údajne im zhabali osobné veci ako hodinky, peniaze či retiazku s krížikom. Doteraz im ich vraj nevrátili.

Všetko v poriadku

Vedenie polície i minister vnútra Robert Kaliňák akciu obhajujú. Vylučujú, že zo strany polície by šlo o pomstu za napadnutie hliadky. Bol to zásah zameraný na pátranie po hľadaných osobách a odcudzených veciach. Zaujímavé je, že desiatky policajtov sa vybrali do osady pátrať po hľadaných osobách bez povolenia súdu na vstup do obydlí.

Muži zákona sa zrejme domnievali, že ak slušne zaklopú, hľadané osoby sa dobrovoľne vydajú do rúk spravodlivosti. O udalostiach z 19. júna sme chceli hovoriť aj s vedením tunajšej polície. Odkázali nám, že do skončenia vyšetrovania nebudú nič komentovať. Mysleli tým vyšetrovanie, ktoré sa začalo na pokyn prokuratúry.

Tá policajnej inšpekcii nariadila celý prípad ešte raz prešetriť. Poverený príslušník už začal konať vo veci zločinu aj prečinu zneužívania právomocí verejného činiteľa, prečinu porušovania domovej slobody, prečinu ublíženia na zdraví, ale tiež zločinu mučenia a iného neľudského zaobchádzania.

Objektívne a nezávislé vyšetrovanie zrejme nedalo spať premiérovi Robertovi Ficovi a jeho straníckemu kolegovi, ministrovi vnútra Kaliňákovi. V rovnakom čase, ako o začatom konaní v uvedených skutkoch oboznamoval zainteresované strany poverený vyšetrovateľ, sa vybrali do Moldavy nad Bodvou podporiť policajtov v boji proti neprispôsobivým občanom.

Svorne odobrili zásah z 19. júna. V tejto súvislosti by bolo zaujímavé opýtať sa vyšetrovateľa na to, akú silnú podporu cíti zo strany svojho nadriadeného a predsedu vlády.

Nenávisť

Fico s Kaliňákom sa v Moldave nad Bodvou nerozpakovali použiť slovník, hodný azda len nového banskobystrického župana Mariana Kotlebu. Nemožno sa im čudovať - prezidentské voľby sa blížia a úspešný súper smeráckeho kandidáta na župana Kotleba im jasne ukázal, čo chcú voliči počuť. Dopustiť na premiéra a ministra vnútra nedá ani väčšina obyvateľov Moldavy nad Bodvou.

„Viete, aké sú s nimi problémy! A hlavne pár dní po tom, ako dostanú sociálne dávky. Človek sa bojí vyjsť na ulicu,“ rozhorčuje sa skupina ľudí stojaca pri nákupnom centre. Osobne vraj nemajú s Rómami žiadne zlé skúsenosti, no stačí, čo sa o nich hovorí po meste. Zmierlivejší tón volí učiteľka zo základnej školy. Myslí si, že policajné bitky toho veľa nevyriešia.

„Situácia je zlá. Ak sa však nezačne pracovať najmä s rómskymi deťmi, dopredu sa nepohneme.“ Problémy v spolunažívaní s Rómami potvrdzuje aj primátor Moldavy nad Bodvou István Zachariaš.

„Kriminalita sa zvyšuje, aj vandalizmus,“ ťažká si. Medzi obyvateľmi rastie napätie, od samosprávy žiadajú riešenie. „Kým však nedostaneme pomocnú ruku od štátu, tlak medzi majoritou a minoritou bude čoraz väčší a jedného dňa to praskne,“ prorokuje.

Stratégia v šuplíku

Martin Vavrinčík z neziskovej organizácie ETP Slovensko, ktorá od roku 2009 zastrešuje činnosť komunitného centra v Moldave nad Bodvou, tvrdí, že situácia sa nevymyká z bežnej reality rómskych osád. „So životom v takom sociálnom vylúčení a takej beznádeji sú spojené negatívne javy. V tejto osade sme však nezažili nejakú formu konfliktu, napadnutia, násilia, nikdy nás pre prípadné problémy nekontaktovali policajti.“

Vavrinčík priznáva, že tunajší Rómovia majú problém s fetovaním. „To znamená, že ľudia v takom stave sú agresívni a môžu robiť veci, ktoré by inak nerobili. Čo sa tam určite deje, je drobná kriminalita.“ No zdôrazňuje, že brutálne policajné zásahy situáciu nevyriešia. „Ak sa chceme pohnúť dopredu, musíme pracovať s Rómami i s majoritou.

Keby sme hneď zajtra otočili Arabeliným prsteňom a všetci Rómovia by boli vzdelaní a pripravení nastúpiť do práce, nemajú do akej,“ pripomína Vavrinčík. Narodiť sa na Slovensku v osade podľa neho znamená správať sa od desiatich rokov rovnako ako všetci ostatní. „Nikto neprelomí to, čo vidí okolo seba,“ uzatvára.

VIDEO Plus 7 Dní