Britský časopis Euromoney vyhlásil Brigitu Schmögnerovú v roku 2000 ako prvú ženu v histórii za najlepšiu ministerku financií sveta. Stala sa najvyššie postavenou ženou zo Slovenskej republiky v štruktúrach medzinárodných inštitúcií, keď viedla Európsku hospodársku komisiu OSN v Ženeve. Bola aj viceprezidentkou Európskej banky pre obnovu a rozvoj v Londýne. Hoci je na dôchodku, je naďalej pracovne aktívna. Zastihli sme ju pri príprave odbornej konferencie. Na stretnutie ju priviezol manžel, ktorého si, ako doteraz celé súkromie, starostlivo ochraňuje pred verejnosťou.
Minister financií nemá byť ministrom „nedám“. Zdroje, ktoré sa prerozdeľujú cez rozpočet, vznikajú v hospodárstve a aby vznikali, vyžaduje si to investície a vedomosť, do čoho investovať.
Dáte si čaj?
Poďme najskôr urobiť to, prečo som prišla. Potom si dám šálku.
Zdá sa, že s časom narábate veľmi efektívne. Ste na dôchodku, ale naďalej ste pracovne zaneprázdnená, chystáte vedeckú konferenciu, cez občianske združenie vydávate publikácie.
Priznávam, že som vorkoholička, no s ministerskými časmi sa to nedá porovnať. Kým však budem vládať, sotva sa to zmení. Okrem roboty sa snažím ako-‑tak v zdraví prežiť.
Aby sme to však trochu upresnili, nežijete iba prácou. Zo zahraničia ste sa vrátili hlavne kvôli rodine, či nie?
Tu sme doma, tu máme rodinu, vnuka, vnučku. Z poverčivosti však o najbližšej rodine pomlčím.
Keby ste mali porovnať mestá, v ktorých ste žili, čo a kde vás najviac oslovilo?
Každé mesto Ženeva, Londýn niečím iným. Londýn kultúrnymi pamiatkami a architektúrou. Zadarmo, aspoň v čase, keď sme tam boli, bol vstup do desiatok múzeí a galérií. V londýnskej Národnej galérii bolo možné si každý deň pozrieť inú sálu, bez platenia. A múzeá a galérie boli napchaté. Odporučila by som aj u nás zaviesť vstup zdarma do verejných múzeí a galérií, samozrejme, s adekvátnou náhradou z verejných zdrojov. Som zvedavá, čo ponúkne konečne zrekonštruovaná Slovenská národná galéria. V Ženeve sa mi páčili prírodné krásy okolia. Napríklad jazero Leman, blízkosť Álp a okrem toho fungujúce Švajčiarsko.
Pôsobíte veľmi pokojným dojmom. Ako ste reagovali na prezývky Železná lady či Brutálna Brigita?
Tú druhú vymyslel Rasťo Piško podľa francúzsko-talianskeho trileru zo začiatku 90. rokov s názvom Brutálna Nikita. Druhá mala pripomínať Margaret Thatcherovú, železnú britskú premiérku. Uznáte, že ani jedna nebola primeraná. Ale iná „výsada“, ktorá sa nepritrafí každému, je, že dnes už neexistujúci topoľčiansky pivovar Topvar po mne pomenoval pivo Brigita a mali s ním úspech. Exportovali ho aj do Švédska.
Hovorí sa, že citlivo vnímate, ako sa vyzdvihuje Ivan Mikloš, ktorý viedol ministerstvo financií počas druhej Dzurindovej vlády. Vy ste ho viedli počas prvej Dzurindovej vlády. Prečo sa vás to dotýka?
Najdôležitejšie reformy vo verejných financiách a kľúčové vo finančnom sektore sa odohrali v rokoch 1998 až 2002 pred vstupom do Európskej únie. Všetku robotu pri záchrane finančného sektora odviedlo ministerstvo financií a konkrétne traja ľudia: štátny tajomník, môj poradca a ministerka. Ivan Mikloš bol autorom daňovej reformy, inými slovami, zaviedol rovnú daň. Pre veľké podniky to znamenalo zníženie daňového zaťaženia, preto ju toľko ospevovali. Živnostníci však prišli o nižšiu paušálnu daň. Rovná daň navyše priniesla nižšie príjmy do rozpočtu a aby sa dodržal deficit, bolo treba znižovať výdavky do sociálnej sféry. To vytvorilo predpolie na to, aby Robert Fico vyhral voľby. Po vláde Ivety Radičovej, v ktorej bol Ivan Mikloš opäť ministrom financií, ich vyhral výrazne.
Ktorého slovenského ministra financií si vážite?
Pomôžem si historkou s bývalým rakúskym kancelárom Franzom Vranitzkým, ktorý mi hovoril: Pozerám sa po tých ministroch financií v Európskej únii. To nie sú ministri, ale účtovníci, zaujíma ich len má dať a dal. To nestačí.
Takže žiadny vás neoslovil?
Minister financií nemá byť ministrom „nedám“. Zdroje, ktoré sa prerozdeľujú cez rozpočet, vznikajú v hospodárstve a aby vznikali, vyžaduje si to investície a vedomosť, do čoho investovať. Možno Gordon Brown, britský minister financií labouristickej vlády Spojeného kráľovstva.
Jediným vhodným riešením sú predčasné voľby.
Čo aktuálny politický vývoj, ďalšia odvolaná vláda, znamená pre celú krajinu a spoločnosť?
Nestabilitu a neschopnosť presadzovať zásadnejšie riešenia. Politická nestabilita, obávam sa, sa môže odraziť i v tom, že po negatívnom výhľade bude náš rating znížený. Odrazilo by sa to v ďalšom zdražení úverov, ktoré si štát požičiava.
Aké by bolo najlepšie riešenie - rekonštrukcia, predčasné voľby alebo úradnícka vláda?
Jediným vhodným riešením sú predčasné voľby a rýchle zostavenie kompetentnej vlády. Vládnu moc, ktorá koná tak nekompetentne ako táto, sme tu ešte nemali. V hospodárskej sfére nepriniesla žiadnu predstavu, kam máme smerovať. Pokračuje v intenciách toho, čo sme tu mali tridsať rokov. O tom, že tento starý model sa už vyčerpal, ani nevie, niežeby ešte uvažovala, ako uskutočniť prechod na takzvaný nový model rozvoja. Má to za následok zastavenie konvergencie Slovenska k západným štátom Európskej únie.
Obrovskú príležitosť dostalo Slovensko cez plán obnovy. Ako sme si s ňou poradili?
Aj tie míľniky, ktoré už vládna moc akože splnila, vyvolávajú v spoločnosti nespokojnosť až pobúrenie. Či už ide o optimalizáciu siete nemocníc, ktorá vznikala za úradníckym stolom bez tých, ktorých sa to týka, alebo o súdnu mapu, o grafikon vlakovej dopravy a podobne. Otázka je, aké nové mechanizmy zaviedla vláda v boji s korupciou. Žiadne, napriek tomu, že o potláčaní korupcie stále hovorí. Je úroveň demokracie a právneho štátu vyššia dnes, než bola pred pár rokmi? Sotva. Zlepšila sa disciplína a kvalita prijímania zákonov? Niečo sa dá zhodiť na vrub kovidu, no neospravedlňuje to množstvo zákonov prijímaných v skrátenom legislatívnom konaní. O trestnoprávnej rovine sa nechcem zmieňovať, lebo nie som na ňu odborníčkou, ale nevzniká aj tu mnoho otáznikov?
Prejdime k tomu, čo riešia aktuálne ekonómovia najviac: infláciu, vojnu na Ukrajine a energie. Vysoká inflácia - to je to, čoho sa Slováci podľa prieskumov najviac obávajú. Ekonómovia označujú tento rok za rok chudoby. Je to desivé, ak sa pozrieme na údaje Štatistického úradu SR, podľa ktorého už teraz každý ôsmy Slovák žije na hranici chudoby. Ako to vidíte?
Žiaľ, veľká väčšina ľudí ešte zrejme schudobnie. V závislosti od vývoja inflácie, hlavne cien energií a vývoja štátneho rozpočtu môže byť však rok 2024 ešte horší.
Ešte horší? Takže to zdražovanie nemá konca nielenže celý tento rok, ale nesúhlasíte ani s prognózami, že od budúceho roka by sa mala inflácia začať znižovať a ekonomika sa začne zviechať?
Podľa odhadov do konca roka by inflácia mala byť už jednociferná, ale ceny, s výnimkou niektorých, sa nevrátia na starú úroveň. Pozrime sa do minulého roka, čo sa malo urobiť a neurobilo. Napríklad opatrenia v úspore energií, opatrenia v sociálnej sfére. Ich nerealizovaním v roku 2022 vznikli horšie podmienky na tento rok a bude ťažšie sa s nimi vyrovnávať.
To je veľmi široký pojem, mierite zrejme na vládne opatrenia pomoci.
Vládna pomoc pre najzraniteľnejšie skupiny bola nedostatočná, prichádzala neskoro a bola jednorazová. Nemuselo to tak byť. Podľa zákona sa každoročne od júla zvyšuje životné minimum. Ak by sa bolo zvýšilo výraznejšie, sociálne dávky, ktoré sú naň nadviazané, by vzrástli výraznejšie. A tieto nie sú jednorazové. Rovnako bolo možné zvýšiť dôchodky povedzme o polovicu z dôchodcovskej inflácie už vlani. Už vlani by sa tým vytvorili aké-také rezervy aj v skupinách obyvateľov, ktoré sú na tom najhoršie. Časť riešenia chudoby z minulého roka sa tak presunula do tohto roku.
Matovičov prorodinný balíček je diskriminačný. Čudujem sa, že ho prezidentka podpísala.
Problémom je aj nárast podielu takzvanej pracujúcej chudoby, teda ľudí, ktorí sú na hranici biedy napriek tomu, že pracujú. Najohrozenejšie sú v týchto prípadoch matky samoživiteľky a viacpočetné rodiny. Vláda sa chváli Matovičovým rodinným balíčkom, ale ten nie je nijako atraktívny pre nízkopríjmové rodiny.
Matovičov prorodinný balíček je diskriminačný. Čudujem sa, že ho prezidentka podpísala. Osobne by som ako hlava štátu nástojila na oveľa vyššom zvýšení detského prídavku a nie daňového bonusu. Daňový bonus diskriminuje deti nezamestnaných rodičov, ktorí neplatia daň z príjmov. Nemôžu teda získať ani úľavu na dani. Okrem toho nižšie príjmové skupiny získajú nižší daňový bonus ako vyššie príjmové skupiny - na sľubovaných dvesto eur nedosiahnu. Ako pri rovnej dani - podporujeme viac lepšie zarábajúcich ako menej zarábajúcich. Jánošík naruby.
Spotrebitelia medzi sebou radi šíria názory, že obchodníci nadsadzujú ceny viac, než je nevyhnutné na zachovanie primeranej ziskovosti. Ako to vnímate?
Nedá sa to vylúčiť. Vláda by sa mala usilovať získavať podrobné údaje o tom, ako dochádza k nárastu cien. Tvorba cien má predsa svoje pravidlá. Energie sa podarilo ako-tak zastropovať, i keď niektoré zálohové platby to akoby ignorovali. Pri cenách väčšiny potravín žasneme.
Ak by sa potvrdilo, že naozaj niekto nafukuje ceny, tak čo s tým?
Napríklad začať uvažovať o progresívnej dani pre podnikateľský sektor, teda o vyššej dani v prípade, ak by niektoré podnikateľské subjekty dosahovali nadpriemerný zisk.
Zhrňme si to - prečo môže byť rok 2024 ešte horší?
Treba si uvedomiť jednu vec - i keď prírastok cien už nebude taký vysoký, cenová úroveň sa nikdy nevráti na hladinu pred kovidom. Najvyšší podiel na inflácii majú ceny energií. Otázka preto stojí, aký bude vývoj ich cien. V tomto roku sa vyčleňujú miliardy na sanovanie vysokých cien pre podnikateľský sektor, domácnosti a pre verejný sektor. To je jeden z dôvodov, prečo tak výrazne narastá štátny deficit. V nasledujúcich rokoch si však vláda nebude môcť dovoliť vyčleniť také vysoké prostriedky na sanáciu cien energií. Kľúčové teda budú ceny energií.
Plyn a ropa majú veľmi pohyblivú cenu.
Áno, ceny plynu a ropy značne kolíšu. A Európska komisia už mesiace hovorí, že pripravuje reformu trhu s elektrickou energiou. Pomohla by znížiť jej cenu. Španielsku sa podarilo regulovať trh s elektrickou energiou už vlani. Španielsko dosahuje najnižšiu infláciu, nízka je i vo Francúzsku a na Malte. Naopak, najvyššia v pobaltských štátoch. Rozdiel medzi najvyššou a najnižšou infláciou v eurozóne je až pätnásť percentuálnych bodov.
Slovensko je teda niekde v strede. Prečo je ten rozdiel taký výrazný?
Štáty s najnižšou infláciou začali stropovať ceny energií oveľa skôr. Dokonca v Španielsku cena elektrickej energie klesla o pätnásť až dvadsať percent.
Ak by Slovensko vyriešilo situáciu skôr, inflácia by bola nižšia?
Určite áno. Cena elektrickej energie bude závisieť aj od toho, ako sa bude regulovať trh s elektrickou energiou v Európskej únii.
Zlyhal teda podľa vás minister hospodárstva Sulík?
Zlyhal v niečom, o čom sa u nás vôbec nehovorí. O tom o chvíľu. Sulík pripravil dohodu so Slovenskými elektrárňami ešte vo februári, no dodnes toto memorandum v úvodzovkách nie je ratifikované. Vlastne ani nevieme, či sa bude dodržiavať. Hoci s ním súhlasila už aj Európska komisia, ani jedna, ani druhá strana ho nepodpísala.
A o čom sa nehovorí?
SaS v opozícii vehementne kritizovala nadužívanie zákona o investičných stimuloch. Keď sa však Sulík stal ministrom hospodárstva, presadil zákon o významných investíciách a v dotovaní predovšetkým zahraničných investorov pokračoval. Na priemyselný park vo Valalikoch pre Volvo, ktoré chce preinvestovať jednu miliardu, vláda na jeho návrh schválila viac ako 200 miliónov eur. Piatou automobilkou sa ešte zväčší orientácia slovenského hospodárstva na automobilový priemysel. Otázka je, či všetky automobilky prežijú. Volkswagen už teraz hovorí, že ak sa udrží vysoká cena elektrickej energie ako dnes, je otázne, či zostane. Okrem toho z ekologického hľadiska je kľúčové orientovať sa na verejnú hromadnú dopravu.
Ako vnímate dôsledky sankcií Európskej únie proti Rusku pre spoločné hospodárstvo?
Európska únia dodnes nezverejnila analýzu vplyvov sankcií na Rusko a na EÚ. Považujem to za neospravedlniteľné. V Európskej komisii je pravidlom robiť takzvanú dopadovú štúdiu pri každom závažnom rozhodnutí. Jedinú analýzu sankcií, ktorú som čítala, urobilo Centrum pre medzinárodný rozvoj na Harvarde. Jej autori vysvetľujú, prečo sankcie proti Rusku neboli účinné v rozsahu, ako sa predpokladalo. Čakalo sa, že obchodné sankcie a finančné „atómové zbrane“ Rusku podrazia nohy. No podľa Medzinárodného menového fondu ruský HDP za vlaňajší rok poklesne iba asi o 3,4 percenta a rubeľ je o dvadsať percent silnejší ako pred vojnou. Vedci z Harvardu navrhujú kritérium, ktoré by pomohlo zostaviť sankčný zoznam exportných produktov, ktorý by mal za následok mnohonásobne väčší dosah na ruský HDP ako na HDP sankcionujúcich štátov.
Tam, kde niekto stráca, zvyčajne iný zarába. Sankcie nebudú výnimkou. Len tak pre zaujímavosť, vie sa, kto z nich profituje?
Samozrejme, že na sankciách sa dá aj profitovať. Mimoriadny zisk vlani dosiahli ropné spoločnosti ExxonMobil či Chevron, ale i britsko-holandský Shell, britské BP, francúzska spoločnosť TotalEnergies, talianske ENI, ale i rakúske OMV. V treťom štvrťroku sa ich zisky oproti rovnakému obdobiu minulého roka zdvoj- až strojnásobili.
Zvykne sa hovoriť, že história sa opakuje - vidíte paralely toho, čo teraz zažívame, s minulosťou?
Z hľadiska ekonomickej histórie sa najčastejšie dnešok prirovnáva k 70. rokom minulého storočia, keď prebehli dva ropné šoky, a k takzvanej stagflácii, čo je kombinácia vysokej inflácie a nulového rastu. Tu by som ešte podotkla, že vojna na Ukrajine pomaly premieňa mierovú ekonomiku na vojnovú, v ktorej to, o čom sa nediskutuje, sú výdavky na obranu. U nás prekročili dve percentá, Poľsko už uvažuje až o piatich percentách. Žalostné.
