Vedie šoubiznisové oddelenie, ale venuje sa aj témam z iných oblastí, ktoré sa dajú čítať. Novinárčinu berie ako životný štýl. V týždenníku PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2006.

Kristína Dugovičová


Špecializuje sa na domácu politiku a jeho druhým domovom je Národná rada. Tá stojaca hneď vedľa 30-metrového stožiara. V médiách pracuje od roku 2014.

Pavel Knapko

Ikonický dopravný prostriedok si vzal do parády biznismen a milionár Alexej Beljajev, ktorý okrem iného stojí za popradskou Tatravagónkou.

Podnikateľ tvrdí, že do vzkriesenia kultového vagóna sa pustila Tatravagónka spolu s Klubom železničných historických vozidiel v Poprade. „Našou spoločnou víziou je vrátiť tomuto historickému vozňu krásu a reprezentatívnosť, ktorú si zaslúži,“ tvrdí Beljajev, ktorý dostal vozeň ako extravagantný darček k svojej päťdesiatke. Podľa informácií týždenníka PLUS 7 DNÍ podnikateľ ponúkol na prepravu vlak po renovácii slovenským štátnikom - prezidentovi Andrejovi Kiskovi či expremiérovi Robertovi Ficovi. Beljajev túto informáciu nepotvrdil ani nevyvrátil.

„Naším zámerom je v prvom rade spojazdniť toto historické vozidlo a využívať ho na nostalgické jazdy po Slovensku. Či v ňom bude sedieť premiér, alebo hocijaký iný cestujúci, mal by si v prvom rade vychutnávať jazdu vlakom,“ hovorí Beljajev. Kancelária prezidenta na otázku, či sa hlava štátu v budúcnosti na svoje cesty po Slovensku a domov do Popradu vydá v historickom vozni, neodpovedala. Popradský biz­nismen o konkrétnych sumách vynaložených na rekonštrukciu odmietol hovoriť. „V tejto fáze projektu je priskoro hovoriť o číslach. Okrem toho ide o rekonštrukciu, do ktorej finančne vstupujú viaceré organizácie a donori,“ prezradil. Predbežne môže obnova stáť státisíce eur, a to aj preto, že pôjde o uvedenie diela do pôvodného stavu.

Vládny vozeň od šesťdesiatych rokov vozil pohlavárov socialistického Československa. Na jednej z historických snímok sa však pred ním fotografuje aj muž s neprimerane hustým obočím. Do vozňa s označením 02 údajne nastúpil Leonid Iľjič Brežnev niekedy koncom júla 1968. V Československu vrcholila Pražská jar a Sovietom to nebolo po vôli. Najmocnejší muž Sovietskeho zväzu pricestoval svojím vlakom z Moskvy do Čiernej nad Tisou. Z druhej strany sa k ukrajinským hraniciam blížil prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Alexander Dubček, ktorý s Brežnevom odmietol rokovať na sovietskom území. Ani stretnutie na neutrálnej pôde nebolo srdečné. Obaja komunisti si potriasli rukou, pri zvítaní sa nepobozkali na ústa, ako to bolo vtedy zvykom. Brežnev s Dubčekom rokovali dovedna štyri dni, a to za čudných okolností.

Sovietsky vlak sa každý večer presúval na svoje územie. „Keď odišiel, na koľajach zostávali stáť kýble. Používali ich miesto toaliet. Pozeraj, povedal som kolegovi, to je symbolické, čo po sebe nechali,“ spomínali neskôr pamätníci. Dubček obhajoval socializmus s ľudskou tvárou a so svojím ansámblom prespávali v luxusnom vozni za neluxusných podmienok. „Šaty sa nežehlili, nohavičky neprepierali, nemaľovali sme sa,“ tvrdila jedna zo štyroch prekladateliek, ktorá bola súčasťou československej delegácie. Zo stretnutia odchádzali našinci na čele s Alexandrom Dubčekom s ilúziou, že Sovietov uchlácholili. O pár týždňov zaplnili cesty Československa sovietske tanky.

Salónny vozeň, ktorý si prvý tajomník ÚV KSČ na historickú cestu do Čiernej nad Tisou požičal, bol určený pre potreby československého prezidenta a slovenskej vlády. „V roku 1968 vyrobili v nemeckom Görlitzi dva salónne vozne, jeden pre Česko a druhý pre nás. V oboch prípadoch ho využívali hlavne predstavitelia vlády. Slovenský salónny vozeň má - podľa kilometrovníka na súkolí - najazdených 8,5 tisíca kilometrov. To znamená, že sa využíval, ale kto všetko sa v ňom vozil, neviem,“ hovorí železničiarsky nadšenec Alexander Wink, ktorý sa spojil so súčasným majiteľom slávneho vozňa. Jeden z najbohatších Slovákov sa rozhodol po rokoch ho vynoviť aj za Winkovej asistencie. „Konzultovali sme to s historikmi, nebude sa nič meniť, história v ňom zostane, len sa troška vylepší, dorobia sa stoly a pridá wi-fi,“ podotkol pred nami Wink.

A čím je okrem historickej hodnoty salónny vozeň výnimočný? Na svoju dobu poskytoval nadštandard. „Všetko zariadenie je z prírodného dreva, ešte aj dvere vo vozni sú ťažké, kvalitné. Keď vojdete dovnútra, za toaletou sú dva salóny s dvoma vyklápacími posteľami, s umývadlom, so skrinkou na veci. Nasleduje zasadacia miestnosť, kde štátnici rokovali. Stôl odtiaľ už niekto zobral, je to vlastne jediné, čo vo vozni z pôvodného interiéru chýba,“ pustí sa do opisovania skúsený železničiar. „A potom je prezidentský salón, kde prespával Dubček. S jednou posteľou, konferenčným stolíkom, regálom, so skriňou, za ním sa nachádza sprcha s veľkým umývadlom a toaletou. Hneď za tým je izba pre ochranku. Posledný salón bol určený pre sprievod, čiže pre kuchára a podobne. Kuchyňa, samozrejme, nechýba.“

Kým salónny vozeň pre českú vládu skončil v istom pražskom múzeu, jeho slovenský brat sa takmer na tridsať rokov stratil z očí verejnosti. „Viem, že po revolúcii dosť dlho stál v Bratislave. Nikto ho nerozbil ani neposprejoval, znamená to, že musel byť statočne odložený. Lebo zachoval sa vo veľmi dobrom stave, len z jednej strany je popraskaná farba,“ dopĺňa Alexander Wink. Alexej Beljajev, ktorý vozeň dostal k narodeninám, ho zakonzervoval v popradskej Tatravagónke.

„Tam nám vyšli v ústrety, teraz ho môžeme pripraviť pre prezidenta, vládu aj národ slovenský,“ dumá Alexander Wink. Ten sa ešte pred renováciou chystá do Prahy, aby si riadne obzrel, ako k obnove českého vozňa pristúpili tam. „V Česku sa naň ľudia chodia len pozerať, ale náš bude normálne jazdiť po trati. Aby sa mu darilo na tratiach, tento týždeň mu požehná spišský biskup monsignor Štefan Sečka. Bude tam aj soška svätej Kataríny Alexandrijskej, ktorá je patrónkou železničiarov.“

Darček pre Kisku: Železničný magnát Beljajev dal do pucu papalášsky vlak z čias hlbokého socializmu

Kristína Dugovičová

Autor článku

Kristína Dugovičová

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás