Ústavný súd zároveň nevyhovel ich návrhu na pozastavenie účinnosti nimi napadnutých ustanovení Trestného poriadku, „pretože z návrhu nevyplývajú dostatočne konkretizované skutočnosti, z ktorých by vyplývalo či už reálne, priame, bezprostredné a konkrétne ohrozenie základných práv a slobôd alebo hrozba značnej hospodárskej škody a ani reálna, priama, bezprostredná a konkrétna hrozba iného nenapraviteľného následku“.
Vyčítajú mu nadužívanie
Sporný paragraf umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Jeho nadužívanie vyčíta koalícia Marošovi Žilinkovi, ktorý sa však bráni, že ho používa menej ako jeho predchodcovia. Koaličným politikom sa nepáčilo, že generálna prokuratúra zrušila obvinenia Jaroslava Haščáka z Penty po tom, čo na nedostatok dôkazov upozornil Najvyšší súd, keď ho pustil z väzby. Zastavila tiež trestné konanie voči príslušníkom policajnej inšpekcie, ktorí vyšetrovali údajné manipulovanie svedkov policajtmi z NAKA, a zrušila aj obvinenia voči bratovi finančníka Jozefa Brhela.
Zrušil aj Havranovi
Pravda však je, že Žilinka riešil aj prípady, ktoré sa vôbec netýkali politikov. Napríklad nariadil zrušenie obvinenia z ohovárania voči komentátorovi Michalovi Havranovi, ktorého stíhala špeciálna prokuratúra za článok o kňazovi Kuffovi, ale aj mladému Rómovi, ktorému za krádež dreva v hodnote 26 centov hrozili až dva roky väzenia. Mimochodom, takmer všetci obvinení v kauze Očistec, ktorá sa týka korupcie vysokých príslušníkov polície, žiadali využitie paragrafu 363, no Žilinka im to zamietol.
V identickej situácií chcú opak
Generálneho prokurátora poslanci grilovali aj včera na ústavnoprávnom výbore. Okrem jeho návštevy v Moskve, riešili aj tento paragraf. K diskusii sa vyjadril aj právny zástupca exšéfa šéfa Penty Jaroslava Haščáka. Bývalý blízky spolupracovník špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ktorý už dlhšie kritizuje Žilinku sa pozastavil nad tým, že sa poslanci zaujímali o to, či zrušenie obvinenia podľa paragrafu 363 môže byť základom pre na ospravedlnenie alebo náhradu škody pre Haščáka.
„Priznám sa, že som úplne nepochopil tak pointu danej otázky, ako aj pomerne vyhýbavú odpoveď na ňu. Odpoveď je pritom úplne jednoduchá a priama: Základom a príčinou nároku na ospravedlnenie alebo náhradu škody je vždy konkrétne nezákonné rozhodnutie a nie rozhodnutie nadriadeného orgánu, ktorým ho pre nezákonnosť zrušil a nezákonnosť napravil,“ hovorí Kubina. A dodáva, že v prípade Haščáka o neopodstatnenosti stíhania nerozhodol generálny prokurátor, ale Najvyšší súd. „Preto zrušenie obvinenia generálnym prokurátorom bolo v tomto prípade úplne namieste rovnako, ako by bolo úplne namieste napríklad v prípade neopodstatnene a nezákonne stíhaných vyšetrovateľov NAKA. V ich prípade rovnako súd vyššej inštancie, ktorým bol Krajský súd v Bratislave rozhodol, že ich stíhanie je neopodstatnené," prízvukoval. Generálneho prokurátora podľa neho môžeme kritizovať za čokoľvek. "Ale nemyslím si, že je vhodné ani logické kritizovať ho práve za zrušenie obvinenia J. Haščákovi, keď od neho oprávnene očakávame a žiadame, aby za identickej právnej situácie urobil to isté a zrušil obvinenie vyšetrovateľom NAKA,“ dodal Kubina.
