Tip na článok
Dohovára: Asistent osvety zdravia vysvetľuje najmä matkám, aké dôležité je očkovanie ich detí, preventívne prehliadky i hygiena.

Život mladého Róma sa obrátil naruby: Preskákal toho veľa, ale nikdy sa nevzdal

Mladý Róm sa vďaka projektu presťahoval s rodinou z maringotky v osade do vlastného domu v dedine.

Galéria k článku (5 fotografií )
Vo vlastnom: Radko Horváth pred svojím domom v obci, do ktorého sa s rodinou presťahovali pred dvoma rokmi z maringotky v osade.
V ambulancii: Asistent osvety zdravia sa osvedčil aj detskej lekárke z Nálepkova Natálii Bodnárovej.
Zoznam: Radko Horváth je počas návštevy miestnej osady v Nálepkove vybavený zoznamom mamičiek, ktoré musí navštíviť.

Hoci má 32 rokov, domáci mu ináč ako Radko nepovedia. Mladý muž z obce Nálepkovo v okrese Gelnica toho v živote preskákal dosť, no nevzdal to. Okamžite, ako dostal príležitosť, chopil sa jej a už ju nepustil. Priznáva, že jednoduché to nebolo, lebo, čo si budeme hovoriť, komunita, z ktorej pochádza, je na úspech svojho člena buď nesmierne hrdá, alebo závidí. Nie nenávistne, ale tak obyčajne ľudsky.

Je totiž ťažké zmieriť sa s tým, že jeden z nich sa dokázal posunúť niekde inde. Aj keď nie ďaleko, len z maringotky v miestnej osade do rodinného domu priamo v dedine. Pre Radka je to však čosi čarovné. Akoby ešte ani po dvoch rokoch, čo sa spolu s rodinou presťahovali z príbytku bez vody a legálne pripojenej elektriny do vlastného plne vybaveného domčeka, neveril, že sa mu to podarilo. „Tak toto je naše,“ s hrdým úsmevom nás vo dverách svojho kráľovstva víta Radko Horváth, asistent osvety zdravia v Nálepkove.

Prekvapenie od starostu

Svitať na lepšie časy začalo Radkovi a jeho rodine v roku 2014, keď si ho zavolal vtedajší starosta Dušan Slivka. Mladík sa v prvom momente aj preľakol. Tuho dumal, čo sa, preboha, stalo, že s ním chce hlava obce hodiť reč. Pán starosta bez okolkov spustil, že dostal zaujímavý mail. Má odporučiť človeka priamo z osady, ktorý by medzi miestnymi Rómami zvládol vykonávať trochu netradičnú činnosť zameranú na osvetu zdravia. „Bol som veľmi prekvapený, ale zároveň potešený, že si na mňa spomenul, aj keď v prvom momente som vôbec netušil, čo to znamená,“ spomína Radko Horváth. Priznáva, že na začiatku mal obavy.

„Pochádzam z osady, skončil som základnú školu a dovtedy som robil, čo prišlo. Snažil som sa zabezpečiť rodinu, ale stať sa asistentom osvety zdravia bolo pre mňa čosi úplne nové.“

Smrť synov

Starosta Slivka však nad všetkými jeho pochybnosťami mávol rukou so slovami, že keby Radkovi neveril, neodporučil by ho. „Vedel, že žijem s rodinou v maringotke. Vedel, že máme problémy. Vedel, že stále beháme po doktoroch, pretože všetky moje deti sú ťažko choré. O dvoch synčekov sme prišli. Kristiánko zomrel ako päťročný, Sebastiánko, keď mal dva roky. Možno práve preto starosta odporučil mňa,“ zamýšľa sa mladý Róm, dnes už usadený vo svojom zrekonštruovanom dome, v ktorom môže viesť normálny život. „Oproti maringotke v osade je to veľká zmena. To sa nedá ani opísať,“ približuje svoje pocity.

Radko pripúšťa, že jednoduché to nie je ani teraz, na dom si zobrali úver, platiť treba aj množstvo liekov, ktoré jeho deti musia denne užívať. Ako však hovorí, s Božou pomocou, dobrými ľuďmi okolo a usilovnosťou sa dá všetko zvládnuť. „Dom sme si mohli kúpiť práve vďaka tomu, že som sa ako asistent osvety zdravia osvedčil. Dostávam normálny plat vo výške minimálnej mzdy. Musíme sa uskromniť, ale vyžijeme,“ hovorí Radko. Poza jeho chrbát si nás zvedavo obzerajú jeho dcéry.

Najstaršia Mirka má dvanásť, Vaneska desať a najmladšia Elenka dva a pol roka. Na svojho tatu sú hrdé. Nečudo, veď ho pozná celá dedina. Ľudia mu volajú vo dne v noci. Jeho služobné mobilné číslo majú v telefóne uložené azda všetci Rómovia z Nálepkova. A nielen tí. Radkovi to však vôbec nevadí. „Veď na to som tu,“ mávne ledabolo rukou.

Pracant

Dôveru ľudí, ale aj organizácie, ktorá činnosť asistentov osvety zdravia zastrešuje, si Radko vybudoval svedomitou prácou a neustálym vzdelávaním. Rozhovor s vtedajším starostom mu v roku 2014 otvoril nové obzory. Po absolvovaní prvých školení takmer okamžite nastúpil do terénu, kde má ako asistent osvety zdravia množstvo povinností. „Každý deň zabezpečujem lieky pre klientov, dozerám na to, aby matky s malými deťmi absolvovali povinné očkovanie, preventívne prehliadky, vykonávam osvetu, čo znamená, že neustále vysvetľujem ľuďom v osade, aké dôležité je dodržiavať hygienu, robím sprievod k lekárom, objednávam deti na vyšetrenia, spolupracujem so základnou školou, lekármi, komunitným centrom,“ vymenúva Radko Horváth.

Na starosti má asi dvetisíc Rómov roztrúsených v štyroch lokalitách Nálepkova. Všetkých pozná, vie, ako sa komu prihovoriť, na ktorého čo platí. Vie aj to, aké situácie obchádzať, aby sa vyhol možným konfliktom. Darmo, rómska mentalita má svoje zvláštnosti, preto sa asistentom osvety zdravia môže stať len človek, ktorý ich má v malíčku, ovláda jazyk či návyky miestnej komunity. Samozrejme, u ostatných vzbudzuje rešpekt. Aj keď pri pohľade na drobného Radka si ťažko predstaviť, ako odoláva temperamentu nahnevaného či podguráženého osadníka.

Radko Horváth: Mladý Róm z Nálepkova sa uchytil ako asistent osvety zdravia.
Radko Horváth: Mladý Róm z Nálepkova sa uchytil ako asistent osvety zdravia.
ANTON STEFUNKO

V teréne

Lenže Radko nás priamo v osade presviedča, že je správny človek na správnom mieste. So zoznamom od lekárky obchádza tie mamičky, ktoré akosi pozabudli na očkovanie svojich detí. Skontroluje tiež tehotné ženy, odmeria im tlak, podebatuje s nimi a keď treba, tých veľmi mladučkých žien sa pred prísnymi svokrami zastane.

„Prišiel som sa opýtať, ako sa má! A ty tu čo robíš krik?! Vzala si si tabletky, ktoré máš?! Nerozčuľuj sa, vieš, že máš problémy s tlakom!“ prispôsobí Radko intenzitu svojho hlasu úrovni staršej dámy, ktorá počas našej návštevy vtrhla do príbytku pozbíjaného zo všeličoho. Vzápätí sa dozvedáme, že ide o svokru budúcej mamičky. Radko rozohnenú ženu ihneď usádza k stolu, vyberá tlakomer a v praxi nám ukazuje, čo práca asistenta osvety zdravia predstavuje. Staršia dáma okamžite tlmí svoju hlasitosť a mladého muža počúva na slovo. Dokonca dobrovoľne odkiaľsi vyťahuje taštičku s liekmi, aby Radkovi dokázala, že ich naozaj poctivo užíva.

Postupne sa presúvame po celej osade, v ktorej sú podmienky na zaplakanie. Keby to človek nevidel na vlastné oči, ani neuverí. Všade špina, odpadky, zafúľané deťúrence, ktorým však akoby ku šťastiu vôbec nič nechýbalo. „Tu ešte treba vykonať veľa roboty, aby si Rómovia uvedomili, že čistota prostredia je dôležitá,“ pozerá smutne a tak trochu aj zahanbene okolo seba Radko.

O projekte.
O projekte.
Plus 7 dní

Odhalil porážku

Vedie nás pritom do ďalšieho príbytku, na ktorého prahu zostávame stáť. Na rozdiel od prostredia v osade žiari čistotou. Máme potrebu vyzuť sa, čo domáci razantne odmietajú. „Nech sa páči ďalej,“ vítajú nás manželia Šarišskí. Nežnejšia polovička sa pritom cíti nesvoja, lebo, ako vysvetľuje, keby vedela, že prídeme, aj by napiekla. Ale nevedela, tak nenapiekla. Radko skontroluje jednu z jej dcér, ktorá je tehotná, a pýta sa na manžela panej domu. „Má sa dobre,“ prezrádza teraz už spokojne.

Pred pár mesiacmi jej však veru do reči nebolo. Muž odpadol v lese, odkiaľ ho do osady zniesli ostatní chlapi. Položili ho na posteľ, kde zostal nehybne a bez slova ležať. „Veľmi som sa bála, čo s ním je. Rýchlo som telefonovala Radkovi, ktorý dobehol, skontroloval ho a okamžite volal záchranku. Mal podozrenie na porážku. A predstavte si, môj muž naozaj prekonal porážku,“ vykresľuje napätú situáciu spred niekoľkých mesiacov pani Šarišská, ktorá na Radka nedá dopustiť. On sa pri toľkej chvále len ošíva. Vraj si zapamätal, čo im na ktorejsi prednáške vysvetľovali odborníci.

Spokojní

Rovnako neisto sa cíti aj počas návštevy riaditeľky základnej školy Magdalény Čerťanskej. „Je to zlatý chlapec. Spolupráca s ním je, bez preháňania, veľmi dobrá. Takých ľudí by sme potrebovali viac, pretože on sa venuje Rómom nielen zo zdravotnej stránky, teda čo sa týka pomoci pani doktorke, ale pomáha aj nám v škole. Príde vždy, keď mu zavoláme. Radkovo telefónne číslo máme v zborovni na nástenke. Naozaj klobúk dole pred ním. Pomoc vie zabezpečiť dokonca aj vtedy, ak je na školení. My si ho môžeme len pochvaľovať,“ opisuje spoluprácu s Radkom Horváthom riaditeľka školy. Vraj nemá obavy, že by Radkovi toľko chvály uškodilo. Pozná ho odmalička a vie, že je to skromný človek. „Som rada, že sa takto uchytil,“ konštatuje spokojne Magdaléna Čerťanská.

S podobnou reakciou sme sa stretli aj u detskej lekárky v Nálepkove Natálie Bodnárovej, ktorá túto prácu vykonáva od roku 1981. Podľa nej bol v dedine problém najmä s očkovaním, preto museli so sestričkou chodiť priamo do osád, kde malých pacientov vyšetrovali aj očkovali. „Lenže v ambulancii mám určite väčší komfort venovať sa deťom, preto sme veľmi uvítali, keď prišla možnosť využiť služby asistenta osvety zdravia. Odkedy je tu Radko, sestrička mu pravidelne chystá zoznamy detí, ktoré treba očkovať alebo im urobiť preventívne prehliadky, on to všetko obehá. Mamičky mu musia podpísať papier, že ich so všetkým obo­známil, a tak sa nemôžu vyhovárať, že nemali informácie. Takto nám to funguje a zatiaľ máme výborné výsledky. Máme 99-percentnú očkovanosť,“ pochvaľuje si doktorka Bodnárová a dodáva, že Radko funguje aj ako spojka s nemocnicou.

„Je veľmi dôležité, že Radko je z tejto oblasti, vyrastal a žil tu. Viem dokonca o tom, že i záchranári jeho služby využívajú, keď potrebujú overiť, či je naozaj nutné, aby po telefonáte od Rómov urobili do osady výjazd. Radko tam vybehne, overí, zhodnotí situáciu a dá im vedieť,“ približuje lekárka. Nuž a Radko Horváth len ticho sedí, počúva, na slová chvály reaguje plachým úsmevom. Očami občas nenápadne zablúdi na displej stíšeného telefónu. Keby niečo.

VIDEO Plus 7 Dní