Rastislav Hríbik

Aha! Mama, mama, - radoval sa malý Noah, keď v Nitre u babky rozlepil nadránom oči a zbadal na televíznej obrazovke Zuzanu Rehák Štefečekovú. Slovenská strelkyňa si práve v Tokiu vystrieľala v trape po dvoch strieborných medailách (z Pekingu 2008 a Londýna 2012) vytúžené olympijské zlato. Prvé pre Slovensko na prebiehajúcich hrách. „Ešteže to finále nešlo do rozstrelu. Asi by som dostal infarkt. Ale veril som jej, Zuzka má rada drámy a silné súboje. Nehovorím, že sa v tom vyžíva, ale nebráni sa im,“ tešil sa jej manžel Martin Rehák, ktorý tak už o ôsmej ráno mohol otvárať u svokry sekt.

„Bol som hore už o&nbsp;druhej nadránom. Tichučko som sa modlil, aby som nezobudil deti. Keď pri Zuzkinom mene v&nbsp;kvalifikácii zasvietila na mojom mobile stodvadsaťpäťka, neveril som vlastným očiam. Trafiť všetko? To sa jej podarilo prvý raz. Finále bolo ako na hojdačke, Zuzka mala ťažší štart, ale silný záver. Keď zostali už len štyri, veril som, že to zlato bude. Keď to vy­šlo, ešte som neplakal. Až potom, keď mi neustále zvonil telefón a&nbsp;blahoželali mnohí ľudia. Vrátane novinárov. Vy ste asi miliónty volajúci. Je úžasný pocit povedať si, že manželka je olympijská víťazka. Aj obe mamy to rozplakalo, moju aj Zuzkinu,“ opisoval nám bezprostredné dojmy Martin Rehák, rodák z&nbsp;Nového Mesta nad Váhom. So Štefečekovou sa vzali po dvojročnom randení - v&nbsp;auguste 2014 v&nbsp;kaštieli v&nbsp;Jaslovských Bohuniciach.

Keď sa Zuzka vydala a&nbsp;neskôr zostala tehotná, olympiádu v&nbsp;Riu 2016 vynechala. „Bolo to moje najlepšie rozhodnutie v&nbsp;živote. Navyše v&nbsp;Brazílii bola otrasná strelnica a&nbsp;my strelci vieme, ktoré nám sedia a&nbsp;ktoré nie,“ prezradila nám. Keď sa na nej bojovalo o&nbsp;olympijské zlato, bola už hrdou mamou. Syn Nathan prišiel na svet tri mesiace pred začiatkom hier v&nbsp;Riu, v&nbsp;apríli 2016.

O&nbsp;tri roky pribudol mladší Noah. „Mala to byť pôvodne Rebeka, ale máme Noaha. Je to kvázi slovenský Noe. Po Nathanovi sme ho predsa nemohli nazvať Jožko či Janko,“ vysvetľovala nám pred časom Zuzka s&nbsp;úsmevom na tvári.

Humor jej nikdy nechýbal. Na otázku, čo bude, keď neuspeje, nám raz odpovedala: „Zvládnem to, chlieb lacnejší nebude ani vtáky nebudú lietať hore bruchom. Veď je to len šport, no nie?“

Na londýnsku strelnicu v&nbsp;roku 2012, kde si vystrieľala v&nbsp;poradí druhé olympijské striebro, posielala svojich rodičov s&nbsp;pol fľaškou fernetu, nepremokavými vecami a&nbsp;trpezlivosťou. „Je to tam otvorené. Zovšadiaľ fúka a&nbsp;taký lejak, čo sa tu spustil v&nbsp;apríli, som hádam ešte nezažila,“ spomínala.

V&nbsp;Tokiu strieľala štvrtkové finále po svetovom rekorde z&nbsp;kvalifikácie v&nbsp;úmornej horúčave a&nbsp;vo vysokej vlhkosti vzduchu. A&nbsp;hoci bola zo šestice finalistiek najstaršia (37 rokov), poradila si s&nbsp;lietajúcimi terčmi najlepšie. Len na chvíľu stratila vedenie, potom sa na prvú priečku vrátila a&nbsp;už na nej zostala. Američanka Kayle Browningová síce pálila ako z&nbsp;partesu, ale napokon zostrelila z&nbsp;50 finálových holubov len 42. Zuzka o&nbsp;jedného viac.

Slovenská streľba sa konečne dočkala chýbajúceho zlata. „Robím štátneho trénera od roku 1993, moji športovci získali za ten čas viac ako sto medailí na všetkých vrcholných podujatiach. Chýbalo jedno jediné - zlato z&nbsp;olympiády. Bol to môj sen, aby sa zbierka naplnila,“ tešil sa Štefečekovej tréner Branislav Slamka. Následne, na svojej piatej olympiáde, ohlásil koniec dlhoročnej trénerskej kariéry.

„Je to skvelé. Sama sebe som dokázala, že viem strieľať aj finále. Prežívam obrovskú radosť a&nbsp;teším sa zo zlata, aj keď tie najväčšie zlatá mám doma,“ jasala naša šampiónka po pretekoch.

Ako mladá koketovala s&nbsp;tenisom i&nbsp;s&nbsp;volejbalom, no našla sa až pri streľbe, ku ktorej ju v&nbsp;dvanástich rokoch priviedol jej otec. Skúšala aj skeet, napokon sa rozhodla pre trap. Sú to disciplíny podobné len navonok. V&nbsp;oboch sa strieľa z&nbsp;brokovnice a&nbsp;na rovnaké asfaltové holuby, no v&nbsp;skeete je vzdialenosť kratšia. Navyše skeetar presne vie, odkiaľ mu terč z&nbsp;katapultov umiestnených vo dvoch vežiach strelnice vyletí, a&nbsp;pozná jeho dráhu. Len nevie, kedy a&nbsp;zamieriť naň môže, až keď vyletí.

V&nbsp;trape lietajú terče z&nbsp;priekopy, pričom pretekár má pušku na streľbu pripravenú vopred. Vyletia v&nbsp;momente, ako dá pokyn. Na rozdiel od skeetu nevie, ktorým smerom poletia. Môžu ísť doľava, rovno aj doprava. V&nbsp;kvalifikácii má strelec na terč dva náboje, vo finále už len jeden.

„Je to poriadne ťažké. Občas si to vyskúšam. Zoberiem si tak 50 nábojov a&nbsp;trafím 10 terčov,“ usmieva sa Zuzkin manžel Martin. Do Tokia za svojou milou pre prísne opatrenia cestovať nemohol - ostal doma s&nbsp;deťmi -, no Japonsko ho tak či tak neminie. Odletieť by tam mal v&nbsp;polovici augusta s&nbsp;našimi paralympionikmi ako covid manažér. Ešte predtým si však určite dopraje nejakú oslavu so zlatou manželkou. „Zuzka by najradšej zmizla niekam na chatu. Ešte to doladíme. Aj keď je mi jasné, že ju čaká veľa mediálnych povinností,“ dodal Martin.

Len za jedným sa našej olympijskej šampiónke určite cnie. Westhighlandský biely teriér Alex, ktorý svoju paničku hrdo všade, kde sa dalo, sprevádzal, už dodýchal. Zuzka mala milovaného psíka vedľa seba 15 rokov. Dokonca mu na preteky vybavila vlastnú akreditáciu s&nbsp;fotkou. Keď som sa našej strelkyne krátko po londýnskom olympijskom striebre pýtal na jeho meno, odvetila takmer namosúrene. „Ty nepoznáš Alexa? Veď je to na Slovensku hádam najznámejší pes,“ uzemnila ma s&nbsp;úškrnom na tvári. „Verím, že aj psy idú do neba a&nbsp;že sa tam spolu stretneme,“ oplakávala ho na sociálnych sieťach naša už trojnásobná olympijská medailistka.

V&nbsp;sobotňajšej novej disciplíne, v&nbsp;mix trape, mohla spolu s&nbsp;Erikom Vargom pridať aj štvrtý cenný kov, no nezvládla záver duelu o&nbsp;bronz s&nbsp;Američanmi. Bola z&nbsp;toho medaila, ale tá najhoršia - zemiaková za štvrté miesto.

„Vybili sa mi poistky,“ glosovala vtipne po pretekoch. Ešte stále sklamaná, že 45-ročnému Vargovi nepomohla k&nbsp;vytúženej medaile. Nuž, taký je tento šport. Raz ste hore, raz dolu. Naša trapistka však pod piatimi kruhmi zakaždým dokázala, že strieľať vie. „A&nbsp;to zlato z&nbsp;Tokia mi už nikto nezoberie,“ zakončila hrdo.

Nielen skromný kajakár z Liptovského Mikuláša Jakub Grigar, ale senzačne aj naturalizovaný slovenský golfista Rory Sabbatini sa v Tokiu dočkal striebora.

Jakubova medaila po piatom mieste na OH v&nbsp;Riu 2016 a&nbsp;víťazstve v&nbsp;pretekoch Svetového pohára v&nbsp;Nemecku tesne pred odchodom do Japonska až takým prekvapením nebola. „Dospel som a&nbsp;zbytočne vo finále neriskoval, keďže sa mi to často nevyplácalo. Aj preto sa teraz môžem tešiť,“ povedal 24-ročný introvert Grigar, ktorý prehral len s&nbsp;Čechom Jiřím Prskavcom.

Štyridsaťpäťročný juhoafrický golfista so slovenským pasom Rory Sabbatini zaskočil všetkých. Rekordom ihriska v&nbsp;posledný, štvrtý deň súťaži v&nbsp;Kasumigaseki Country Clube (61 úderov, desať pod par) siahal dokonca po zlate. To si však napokon v&nbsp;golfovom areáli (asi pol druha hodiny jazdy od Tokia) ustrážil o&nbsp;jediný úder Američan Xander Schauffele, mladší o&nbsp;17 rokov. Pomohla mu vraj aj svetelná tabuľa. Vďaka nej na 16. jamke zistil, že ho Sabbatini ohrozuje. „Ešteže tam bola, zobudilo ma to,“ priznal Schauffele pre USA Today.

Aj tak však Sabbatini získal pre našu krajinu prvú golfovú medailu v&nbsp;histórii. „Slovensko môže oslavovať, no podstatná časť úspechu Roryho sa narodila v&nbsp;Royal Durban Golf Clube,“ poznamenal po pretekoch lakonicky juhoafrický server news24.com. Nezabudol podotknúť, že najlepším slovenským rodákom vo svetovom rebríčku golfistov je až Peter Valášek na 884. mieste. Získané striebro však môže tento šport v&nbsp;našich končinách spopularizovať. „Aj preto som slovenské občianstvo prijal,“ povedal v&nbsp;rozhovore v&nbsp;štúdiu RTVS náš najstarší olympijský medailista. Doteraz ním vo veku 37 rokov a&nbsp;195 dní bola Zuzana Rehák Štefečeková. Štyridsiatnika s&nbsp;olympijskou medailou oslavujeme premiérovo.

Pamätným sa možno stane i nešťastný výrok českého komentátora a vášnivého hráča golfu Jaromíra Bosáka. Asi si v priamom prenose počas olympijského turnaja zabudol vypnúť mikrofón, keďže striebro Sabbatiniho okomentoval slovami: „Možno dostane kroj. Valašku, vole,“ smiala sa 56-ročná komentátorská legenda.

Viacerí naši športovci sa v Tokiu potácali od neúspechu k neúspechu. Toľko rečí a&nbsp;ambicióznych plánov pred odchodom. Pravda však je, že až do vykúpenia zlatej strelkyne Zuzany Rehák Štefečekovej sa slovenský šport prvé dni olympiády v&nbsp;Tokiu trápil. Ba čo viac, v&nbsp;momente, keď mali naši zástupcovia predviesť vrcholný výkon, často zlyhali.

Jasné, šport je nevyspytateľný, no niektoré výroky našich jednotiek občas dvíhali adrenalín v&nbsp;žilách bežných fanúšikov. Stolnotenisový pár Pištej - Balážová patril v&nbsp;mixe medzi reálnych adeptov na štvrťfinále, no vyletel už v&nbsp;prvom kole s&nbsp;priemerným rumunským párom Szőcsová - Ionescu. Uhral jediný set (1 : 4) a&nbsp;po zápase Pištej okrem iného poznamenal: „Súperom stačil aj priemerný výkon, aby nás ľahko porazili.“

Od plavca Richarda Nagya, ktorý sa musel v&nbsp;príprave potrápiť aj s&nbsp;covidom a&nbsp;na hry sa dostal až na voľnú kartu, nikto zázraky nečakal. No že skončí na 200 metrov motýlik na predposlednom 37. mieste, bolo predsa len rozčarovaním. „Mohlo to byť lepšie, ale na viac teraz nemám. Na poslednej päťdesiatke mi vyhodilo poistky,“ smútil 28-ročný Nagy, rodák zo Želiezoviec.

Aj vodný slalomár Matej Beňuš bol sklamaný. V&nbsp;pretekoch singlkanoistov plánoval strieborný z&nbsp;Ria 2016 ďalšiu medailu, najlepšie zlatú, no prišiel „deň blbec“ a&nbsp;v&nbsp;cieli až šieste miesto. „Chcel som hocijakú medailu, ale nepodarilo sa. Taký je vodný slalom. Raz to ide, raz nie,“ konštatoval Beňuš smutne.

Ešte smutnejší bol čerstvý majster Európy, pištoliar Juraj Tužinský, ktorý sa nebál poznamenať, že výsledok neodzrkadľuje jeho formu. Sníval o&nbsp;medaile, skončil 27. „Bol som pripravený perfektne. Možno keby som strieľal o&nbsp;hodinu neskôr alebo včera, tak by to bolo iné. No musím sa s&nbsp;tým zmieriť,“ konštatoval v&nbsp;rozhovore so slovenskými novinármi po pretekoch.

Aj v&nbsp;cyklistike to bola bieda. Čo z&nbsp;toho, že Juraj Sagan bol dlho v&nbsp;pretekoch s&nbsp;hromadným štartom v&nbsp;úniku, keď do cieľa ani nedošiel. A&nbsp;náhradník Pe­tra Sagana Lukáš Kubiš, ktorý súťaž s&nbsp;hromadným štartom rovnako nedokončil, bol v&nbsp;časovke predposledný. Predbehol len Sýrčana Waisa z&nbsp;tímu utečencov.&nbsp;

Netajme, súčasná slovenská vláda sa k&nbsp;športu doma často správa macošsky a&nbsp;aj to bolo na OH cítiť. No nielen Slováci boli sklamaní. Pohoreli oveľa väčší favoriti. Japonská tenisová megahviezda Naomi Ósaková vyletela už v&nbsp;2. kole s&nbsp;Češkou Krejčíkovou. Americká gymnastická hviezda Simone Bilesová dokonca po pokazenom preskoku odmietla ďalej v&nbsp;Tokiu súťažiť s&nbsp;konštatovaním, že nezvláda mentálny tlak. To sa len tak nevidí. No pravda je, že viacerí Slováci mohli a&nbsp;mali v&nbsp;Japonsku predviesť viac.

Čo hľadať za zlyhaním? „Každý športovec odviedol maximum, akého bol v&nbsp;tom momente schopný. Za neúspechom môže byť veľa vecí. Čím ide o&nbsp;významnejšiu udalosť, tým väčší tlak pociťuje. Olympiáda sa konala po piatich rokoch, od výsledku sa odvíja veľa vecí. Ovplyvňuje vnímanie športovca, zväzu, trénera. Nie každý sa s&nbsp;tým dokáže vyrovnať,“ hovorí športový psychológ Peter Kuračka.

Bývalý prvoligový futbalista, ktorý dnes spolupracuje napríklad s&nbsp;paralukostrelcom Marcelom Pavlíkom, dobre vie, aká dôležitá je v&nbsp;súčasnosti mentálna príprava. „Preto sme tu my športoví psychológovia. Aby sme športovcom z&nbsp;mentálnej stránky pomohli. Veď nielen telo, ale aj psychika sa výrazne podpisujú pod celkový výsledok. Nedostatkom v&nbsp;našom športe napríklad je, že nie všetci pracujú s&nbsp;mentálnou prípravou systematicky. Druhá vec je, či majú niektoré zväzy na tomto poste človeka, ktorý dokáže odvádzať kvalitnú prácu. To je rovnako dôležité. Sú však aj športovci ako napríklad Zuzana Rehák Štefečeková, ktorá si - ak sa nemýlim - dokáže poradiť aj bez psychológa. To, ako odstrieľala dramatické finále v&nbsp;individuálnom trape, bolo úžasné,“ konštatuje Kuračka.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/zlata-zuzka-kam-stefecekova-navrate-najrasej-zasila-kto-pri-nej-japonsku-chybal/2" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO v GALÉRII ►►►</a>

Pripúšťa, že ani dokonalá mentálna príprava automaticky úspech neznamená, no dokáže športovom výrazne uľahčiť cestu za jeho dosiahnutím. „Samozrejme, vždy je to individuálne, ale v&nbsp;princípe, ak máte pred rozhodujúcim vystúpením zdravé sebavedomie a&nbsp;dobre pracujete s&nbsp;koncentráciou, často sa to na výsledku odrazí.“

Zlatá Zuzka: Kam by sa Štefečeková po návrate najradšej zašila a kto pri nej v Japonsku chýbal?

Rastislav Hríbik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Zlatá Zuzka: Kam by sa Štefečeková po návrate najradšej zašila a kto pri nej v Japonsku chýbal?

Rastislav Hríbik

Súvisiace články

Dušan Gabáni: Dnešným komentátorom chýba česká konkurencia, pomáhala nám rásť

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás