Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Spočiatku som mala pocit, že každý by si milosť zaslúžil, - vraví Hana Zimanová. Dnes už vie čítať listy od väzňov a ich príbuzných laserovým okom. Zelená kontrolka jej zasvieti pri takom, kde sa žiadosť o milosť javí predbežne ako dôvodná. Zároveň sa rokmi zbavila naivity, ktorú má v sebe chtiac-nechtiac každý, kto nastúpi do prvej práce.

<h2>Zrnká v&nbsp;mori</h2>
Hana Zimanová do kancelárie prezidenta nastúpila v&nbsp;roku 1999, tesne po promócii na právnickej fakulte. Ona na začiatku kariéry, Slovensko poznačené predchádzajúcim konfliktom medzi premiérom Vladimírom Mečiarom a&nbsp;prezidentom Michalom Kováčom.
„Vtedy mohli ešte podať žiadosť o&nbsp;milosť aj neprávoplatne odsúdené osoby, išlo o&nbsp;takzvanú. abolíciu. Prišla som do kancelárie a&nbsp;na mňa s&nbsp;kolegyňou to všetko zo skrine doslova vypadlo,“ spomína si na prelom milénia a&nbsp;vysvetľuje, čo to tie abolície boli. Prezident mal do roku 2001 právo nariadiť orgánom činným v&nbsp;trestnom konaní, aby sa ani nezačalo vyšetrovanie či trestné stíhanie, prípadne aby sa v&nbsp;ňom už nepokračovalo. Nič sa nezisťovalo, ak hlava štátu povedala - stop. Všetci pustili perá skôr, ako mohli súdy rozhodnúť o&nbsp;vine alebo nevine. Viete si predstaviť, aké otázniky to vyvolávalo.
Zbohom abolíciám bolo vítané, problém s&nbsp;návalom pošty do schránky prezidentskej kancelárie však pretrváva dodnes. Hana si povzdychne. Nielenže problém pretrváva, ale takí zavalení žiadosťami o&nbsp;milosť, akí sú dnes, ešte ni­kdy neboli. Len za niečo vyše dvoch rokov, odkedy je v&nbsp;úrade prezidentka Zuzana Čaputová, si všimla štrnásť takých, v&nbsp;ktorých s&nbsp;kolegami našla „výnimočné okolnosti“. Hana bola tá, ktorá otvárala obálky, keď písali obyčajní ľudia, aktivisti aj známi rodiny Šarovcov prezidentke o&nbsp;tom, koľko súd naparil pre otca a&nbsp;syna pre pár stoniek marihuany. Čítala aj o&nbsp;osude mladého Davida Baka, ktorý ako 17-ročný zabil svojho otca, lebo jeho aj matku roky týral. Načúvala aj príbehu 48-ročnej ženy, ktorá vraždila a&nbsp;takisto si myslela, že väzenie si nezaslúži. Dostala deväť rokov za to, že svojho druha, alkoholika, ktorý týral celé desaťročie ju aj deti, zavraždila.
<h2>Výnimočné dôvody</h2>
Hana nečíta listy od väzňov tak ako vo väzniciach - jedným uchom dnu, druhým von. Ona musí vnímať pozorne. Snažiť sa pochopiť. Nehľadá šifry, zakázané informácie, niečo, čo sa nemá dostať dnu ani von. To, čo hľadá, sú zrnká v&nbsp;mori. V&nbsp;stovkách listov sa úradníci od prezidentky usilujú nájsť dôvody, prečo milosť udeliť. Výnimočné dôvody. Výnimočné okolnosti. Čo to presne je? Zákon neupravuje to „výnimočné“. Ani Hana a&nbsp;jej kolega to nevedia presne definovať. Zdá sa, že je to niečo, čo vedia čítať len oni. Majú rokmi vycibrené tykadlá.
Pre prezidentku Zuzanu Čaputovú je pri rozhodovaní dôležitá sociálna situácia alebo zdravotný stav odsúdeného, prípadne jeho blízkeho. Ak je vážny, podľa prezidentky by mal byť taký človek doma, a&nbsp;nie zomrieť v&nbsp;cele či v&nbsp;trenčianskej nemocnici pre odsúdených. Zároveň každá takáto žiadosť musí byť posúdená „prísne individuálne, akékoľvek zovšeobecnenie je neprípustné“. Zachrániť z&nbsp;čriepok života, čo sa dá. O&nbsp;úspechoch sa verejnosť dozvie. David Bako o&nbsp;milosti vyhlásil, že to bolo, akoby sa druhýkrát narodil.

<h2>Chcieť a&nbsp;môcť</h2>
Keď sa podarí podpísať milosť, je to krásna odmena za prácu. Keď však čas a&nbsp;ťažkopádna štátna byrokracia hrajú proti nim a&nbsp;oni prehrajú, zostane im len hrčka v&nbsp;hrdle. Tá, ktorá vždy odniekiaľ vystúpi, keď je úzko na duši. Stanislav Gaňa cez ňu rozpráva: „Mali sme taký komplikovaný prípad so smutným koncom. Išlo o&nbsp;starého profesora, ktorý sa dopustil trestného činu vraždy svojej manželky. Zomrela až šesť mesiacov po tom, ako skutok vykonal, takže to bolo špecifické. Celé veľmi smutné a&nbsp;nezvyčajné. Manželka ho roky týrala, bol zlomený, skončil ako bezdomovec. Ten pán mal vyšší vek a&nbsp;už bol vo výkone trestu odňatia slobody. Keď potom prišiel covid, ochorel.“
Prezidentkini „vojaci“ na milostiach o&nbsp;starého profesora bojovali. Bombardovali rezort spravodlivosti, investigovali jeho život v&nbsp;obci. Aký bol, ako sa správal? Sťažoval sa na neho niekto? Kradol? Pil? Viedol riadny život? „Od obce sme dostali veľmi podrobné ľudské stanovisko. Najlepšie, aké som na odsúdeného za roky svojho pôsobenia tu videl. Pani prezidentka mu chcela udeliť milosť,“ vraví Stanislav Gaňa. „Bola streda, v&nbsp;piatok sa mala milosť udeliť. Hanka mi hovorí, že sa nenachádza v&nbsp;žiadnom ústave na Slovensku. Dozvedeli sme sa, že ho previezli do nemocnice s&nbsp;ťažkým priebehom covidu, mal 76 rokov. Napojili ho na umelú pľúcnu ventiláciu a&nbsp;týždeň pred tým, ako mal dostať milosť, zomrel. Viem, že milosť by bola pre neho veľká satisfakcia z&nbsp;ľudského hľadiska. Uľavilo by to jeho svedomiu, možno by ho to povzbudilo, prinieslo do života trochu spravodlivosti, lebo on mal pocit, že nikomu na tomto svete už na ňom nezáleží ani už nikoho nemal. Bolo to skutočne smutné,“ vraví a&nbsp;láme sa mu hlas. „Hanka aj ja sme sa skutočne potešili, keď pani prezidentka rozhodla, že mu milosť udelí, a&nbsp;rovnako ako my videla špecifiká tohto prípadu. Plánovala mu pomôcť aj s&nbsp;ubytovaním po prepustení z&nbsp;väzenia.“
<h2>Eticko-právne dilemy</h2>
Stanislav Gaňa je prezidentkiným riaditeľom odboru legislatívy a&nbsp;milostí. Keď študoval za doktora práv, zvolil si prácu s&nbsp;názvom Okolnosti vylučujúce protiprávnosť. Písal o&nbsp;nutnej obrane, krajnej núdzi. Treba ľudí trestať, ak sa bránia? Ako silno sa môžem brániť? Kedy je to už neoprávnená obrana? Eticko-právna dilema v&nbsp;teórii ho stretla čoskoro aj v&nbsp;praxi. Už robil v&nbsp;Prezidentskom paláci, keď im na stôl pristála žiadosť o&nbsp;milosť, ktorá ho zaujala. Prípad mladého Tomáša z&nbsp;Devínskej Novej Vsi, ktorý pichol svojho otca chrániac matku pred útokom. Chalana odsúdili za pokus o&nbsp;vraždu na osem rokov.
 „Bral som to ako strašnú nespravodlivosť, pretože som v&nbsp;tom videl nutnú obranu. Povedal som si vtedy, že rozsudok je nespravodlivý, lebo sudca na okolnosti riadne neprihliadal. Ako nespravodlivosť som videl aj to, že náš sociálny systém nie je schopný poskytnúť ochranu najslabším článkom reťazca. Sami sa musia brániť a&nbsp;ešte sú potrestaní za to, že sa bránili,“ spomína na svoje mladícko-odborné rozhorčenie. Veľká satisfakcia prišla vtedy, keď prezident Ivan Gašparovič mladíkovi udelil podmienečnú milosť.
<h2>List od Sašky</h2>
Za prezidentky Zuzany Čaputovej si citlivé individuálne posúdenie vyžadujú aj tie žiadosti o&nbsp;milosť, ak odsúdenému zomiera blízky. Veď čo je horšie, ako odísť zo sveta sám a&nbsp;opustený? Možno len nemôcť objať svoje dieťa, ak bojuje o&nbsp;život. List od malého dievčatka, ktoré písalo do paláca pred Vianocami 2019, pohol celým Slovenskom.
 „Moja pani prezidentka, volám sa Saška a&nbsp;mám 10 rokov. Vážne som ochorela na rakovinu a&nbsp;moja mamička je veľmi smutná. Potrebujem veľa sily, aby som sa vyliečila. Moja mamička je smutná aj kvôli ockovi. Môj ocko by nám vedel pomôcť. Nemôže, lebo je vo väzení. Potrebujem ocka, aby bol so mnou. Chcem sa liečiť. Moje sestričky sú totiž smutné, lebo zostali samy. Nechcem, aby kvôli mne plakali ocko, mamička a&nbsp;sestričky. Prosím, vráťte mi ocka, všetci ho ľúbime. Pani prezidentka, prosím prečítajte si tento list,“ čítali sme v&nbsp;Novom Čase a&nbsp;pozerali na kresbu rodinky - otec, matka, dve veľké sestry, maličká a&nbsp;pes.
Rodina sa dočkala. Prezidentka v&nbsp;júni 2020 otcovi rodiny zmiernila trest o&nbsp;polovicu, z&nbsp;osemročného trestu mu štyri roky odpustila. Saškin otec bol odsúdený za krádež, ale verdikt padol až 13 rokov po skutku. Na slobode je s&nbsp;podmienkou, že najbližšie tri roky sa nedopustí žiadnej hlúposti.

<h2>Čo zákon nehovorí</h2>
Prosím, vráťte mi ocka. V&nbsp;Saškinom liste nebola ani zmienka o&nbsp;milosti, bol napísaný detskou ručičkou a&nbsp;nemal ani náznak úradného dokumentu, ktorým by ste žiadali najvyššieho ústavného činiteľa o&nbsp;veľký zákrok do rozhodovacej činnosti súdov, akým milosť nepochybne je. Hana a&nbsp;Stanislav sa len usmejú. Ukazujú mi, aké listy im chodia. Chyba na chybe, nečitateľné vety, čo list, to iná forma, dĺžka, písmo písané ručne aj na počítači či ešte na písacom stroji. Žiadosť o&nbsp;milosť je voľný žáner autora.
Zákon nestanovuje, ako má byť žiadosť o&nbsp;milosť napísaná. Môže mať teda pokojne podobu Saškinho listu. Dokonca nie je ani podmienkou, aby sa v&nbsp;texte objavilo slovo milosť. Stačí, ak z&nbsp;kontextu a&nbsp;obsahu žiadosti je jasné, o&nbsp;čo ide. Veci dosť komplikuje, ak niekto neuvedie meno odsúdeného.
 „To sa nám často stáva. Príde list od babky, oroduje za svojho vnuka a&nbsp;v&nbsp;celom liste o&nbsp;ňom píše len ako o&nbsp;Ivanovi alebo ako o&nbsp;svojom vnúčikovi. Priezvisko tam nenájdete ani raz. Potom nevieme stotožniť osobu, ktorej chce pomôcť. Vtedy odpíšeme a&nbsp;požiadame žiadateľa o&nbsp;doplnenie údajov,“ hovorí Hana.
Stanislav Gaňa vraví, že niekedy sa na pisateľoch aj pobavia. „Cicuška123 prezidentke poslala správu, že žiada o&nbsp;milosť pre svojho druha. Bodka. Meno väzňa nenapísala. Neviem, kde bol odsúdený, za čo bol odsúdený, musíme tieto informácie zháňať, čo všetko zdržuje. Aj klamstvo v&nbsp;liste zdržuje. Ak vám niekto píše, že ni­kdy predtým nebol odsúdený a&nbsp;vy dostanete z&nbsp;generálnej prokuratúry štyri strany odpisu, kde čítate krádež, ublíženie na zdraví, výtržníctvo, tak zistíte, že ten anjel, ktorý žiada o&nbsp;milosť, má čiernu farbu a&nbsp;je to recidivista.“ 
Hana pritakáva: „Ľudia niekedy napíšu len to, čo je v&nbsp;ich prospech. Povie, že má 12 detí, v&nbsp;skutočnosti má dve. Že v&nbsp;base predtým nebol, ale bol už štyrikrát. Zo svojho príbehu vyberajú chutné bobuľky, aby z&nbsp;nich ušili osud, ktorý zaujme a&nbsp;nad ktorým by ste aj vy vyronili slzu.“
<h2>Pokuty za čiernu jazdu</h2>
„Často sa nám stáva aj to, že prídu listy označené ako žiadosť o&nbsp;milosť, ale z&nbsp;obsahu zistíme, že ňou nie sú. Takže konanie z&nbsp;našej strany nemožno začať, pretože buď tá osoba ešte nebola právoplatne odsúdená, alebo len nemala lístok MHD a&nbsp;myslí si, že pani prezidentka mu môže pokutu odpustiť. Takže treba jasne povedať, že milosti sa týkajú len osôb právoplatne odsúdených súdmi v&nbsp;trestnom konaní.“ 
V&nbsp;ústave je k&nbsp;inštitútu milostí len jednoduchá úprava. Zákon nielenže neupravuje obsahové náležitosti žiadosti o&nbsp;milosť, nedefinuje ani to, kto o&nbsp;ňu môže žiadať. „Môžete žiadať o&nbsp;odpustenie akéhokoľvek druhu trestu uloženého súdom, nielen trestu odňatia slobody. Prezidentka môže napríklad odpustiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, trest vyhostenia, trest povinnej práce, peňažný trest. Musia však byť uložené právoplatne v&nbsp;trestnom konaní,“ upozorňujú prezidentkini ľudia.
Do paláca píšu deti, vnučky, babky, frajerky, družky, ale aj zamestnávatelia, aktivisti, advokáti či úplne neznámi ľudia, ktorí si príbeh nešťastníkov prečítajú v&nbsp;novinách. Zákon nehovorí ani to, či môže žiadosti o&nbsp;milosť podať právnická alebo fyzická osoba: veľa prichádza aj od zamestnávateľov.
Ticho v&nbsp;zákone je aj o&nbsp;tom, koľkokrát môžete o&nbsp;milosť žiadať. Hana vraví, že im táto vágnosť komplikuje prácu. Jeden mesiac dostane odsúdený oznámenie o&nbsp;neudelení milosti, na ďalší už majú od neho novú žiadosť. Hoci je šanca, že sa mu vyhovie, mizivá, vždy zisťujú, či sú v&nbsp;opakovanej žiadosti uvedené nové okolnosti. Úradníci musia list zaevidovať, naskenovať, vybaviť, odpovedať. Odpovedajú všetkým. Dokonca aj takým, ktorí žiadajú odpustenie rôznych pokút. Nasmerujú ich na správnu inštitúciu.

<h2>Putovanie listu</h2>
Ak o&nbsp;udelenie milosti nežiada väzeň sám, kancelária prezidentky mu oznámi, že na základe žiadosti tohto a&nbsp;tohto človeka sa chce venovať jeho prípadu.
„Stalo sa nám už, že to odsúdený aj odmietol. Išlo o&nbsp;jedného mafiánskeho bosa, za ktorého žiadosť o&nbsp;milosť napísal jeho kumpán. On nám potom vyslovene odpísal, že si to neželá. Necíti sa vinný, takže nemá prečo bežať nejaké konanie o&nbsp;milosť v&nbsp;jeho trestnej veci.“ 
Hana alebo jej kolegyňa pýtajú podklady k&nbsp;žiadosti pre prezidentku aj od ministerstva spravodlivosti. Súčasťou podkladov je odporúčanie ministerky spravodlivosti udeliť alebo neudeliť milosť. Pre hlavu štátu však odporúčanie nie je záväzné.
Prezidentkini „detektívi“ si potrebujú pre pani prezidentku overiť množstvo informácií uvedených v&nbsp;žiadosti až tak, že policajti by sa pred ich dôslednosťou hanbili. Môžu to byť celé spisové zložky od súdov aj hodnotiace správy z&nbsp;väzníc, z&nbsp;úradov práce sociálnych vecí a&nbsp;rodiny. Odpis registra trestov, podrobnosti trestného činu, názory psychológov na to, aký je dotyčný nebezpečný, poznatky väzenského personálu o&nbsp;plnení účelu trestu. Zisťujú, čo si o&nbsp;ňom myslia v&nbsp;obci, z&nbsp;ktorej pochádza, akú povesť má. Tuším, keby mohli, pýtali by od NASA všetky obrázky o&nbsp;jeho pohybe, odkedy urobil prvý krok, až kým kradol, lúpil, spreneveril peniaze v&nbsp;bare, kde robil čašníka. Až sa mi nechce veriť, že „prezidentkino milostivé komando“ má len štyroch ľudí.
K&nbsp;prezidentke sa dostane len strohý papier, na ktorom vynesú odporúčanie: milosť udeliť alebo neudeliť. Má jednu či dve strany. O&nbsp;prípadoch milostí s&nbsp;ňou majú poradu raz do mesiaca.
<h2>Žena prezidentkou</h2>
„V&nbsp;súčasnosti je to poriadny nával žiadostí, a&nbsp;teda aj dĺžka konania v rezorte je vyššia, osem až dvanásť mesiacov, v&nbsp;niektorých prípadoch aj dlhšie. Za pána prezidenta Gašparoviča nám chodilo ročne asi tristo až štyristo žiadostí o&nbsp;milosť. Pani prezidentke Čaputovej prišlo len v&nbsp;roku 2020 takmer tisícpäťsto žiadostí o&nbsp;milosť,“ hovorí Hana Zimanová. Vysvetľuje to aj tak, že prezidentka je žena a&nbsp;je veľmi empatická. Z&nbsp;každej jednej žiadosti totiž vyplýva, že osobnosť, ktorá je aktuálne hlavou štátu, ľudia vnímanjú ako ženu a&nbsp;matku. S&nbsp;tým si odsúdení a&nbsp;odsúdené spájajú svoje nádeje, že ich situácia bude pochopená. Okrem toho je právnička.
Konečné áno alebo nie je vždy na prezidentke,pretože ide o jej výlučnú ústavnú právomoc. Mal ju už československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk v roku 1918. Historicky však bolo udeľovanie milosti výsadou kráľov. Volalo sa aj právo pardonu a ťahá sa z feudalizmu až do súčasnosti. Ide o symbol všemocnosti otcov národa milovaných ľudom. Tí najšpinavší lotri im padali k nohám, volali po ich veľkorysosti, po božskom práve, ktoré majú v rukách, prehovárali k ich dobrému srdcu.
Text vznikol počas literárnej rezidencie autorky podporenej Medzinárodným vyšehradským fondom v krakovskej Vile Decius.

<h2>Čo prezident, to iný prístup</h2>
Hana a Stanislav sa zhodujú, že čo prezident, to iný prístup k milostiam. Andrej Kiska ich stopol napríklad hneď, keď počul, za čo bol človek odsúdený - je to legitímne právo každej hlavy štátu, bránia ho. Zuzana Čaputová vníma odtiene, odlišnosti, prečo človek skutok spáchal. Jej úradníci priznávajú, že ich rukami prešli dokonca aj také žiadosti, na ktoré Gašparovič povedal nie a Čaputová milosť udelila.Prezidentku opisujú ako náročnú šéfku. Pýta sa na podrobnosti. „S Andrejom Kiskom sa robilo dobre. Občas sa aj žartovalo, čo je pri tejto práci odľahčujúce. Od začiatku mal jasno v tom, ako bude pri udeľovaní milostí postupovať,“ spomína Stanislav Gaňa.
<h3>FOTO V GALÉRII</h3>
Na stole majú aj vytlačené štatistiky. Andrejovi Kiskovi prišlo za päť rokov mandátu 2&nbsp;749 žiadostí o&nbsp;milosť. Udelil dokopy 6. Pri Ivanovi Gašparovičovi evidujú za prvé volebné obdobie 2&nbsp;270 žiadostí a&nbsp;12 udelených, v&nbsp;druhom 2&nbsp;072 a&nbsp;16 udelených. Zuzane Čaputovej prišlo od júna 2019, keď do úradu nastúpila, až do júna 2021&nbsp;3&nbsp;006 listov pochopených ako žiadosti o&nbsp;milosť. Udelila ich už štrnástim šťastlivcom.
<a href="https://www.visegradfund.org/" target="_blank" rel="noopener">Text vznikol počas literárnej rezidencie autorky podporenej Medzinárodným vyšehradským fondom&nbsp;v krakovskej Vile Decius.</a>

Zločin, trest a milosť: V prezidentkinej listárni sme zisťovali, kto šancu má a kto ani za svet

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Zločin, trest a milosť: V prezidentkinej listárni sme zisťovali, kto šancu má a kto ani za svet

Súvisiace články

Uf, tí majú funkcií: Najväčší kumulanti spomedzi poslancov sú...

ROZHOVOR s Matovičom: Porovnáva sa s biblickým Dávidom, číta len noviny a nečakané priznanie

Aj politici si privyrábajú: Ktorým "na bokovkách" potieklo vlani najviac a kde makali?

Odborník varuje vládu: Ak spackajú dôležitý prísľub, bude z toto nebezpečný precedens

Politici-profáci: Kde učí Klus, Blaha alebo Habánik a koľko si z prednášok vlani zarobili?

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás