Tip na článok
Niektorí obyvatelia osád si zoženú na výrub dreva povolenie, no je ich zlomok.

Zlodeji kradnú drevo na vianočné stromčeky aj z národného parku

Drevo na kúrenie i jedle na vianočné stromčeky priťahujú do lesa zlodejov. Bez zábran si po ne zájdu aj do Tatranského národného parku.

Galéria k článku (5 fotografií )
Eduard Petrášek: S kradnutím dreva z Tatranského národného parku bojuje roky.
Niektorí obyvatelia osád si zoženú povolenie, no je ich zlomok.
Spúšť: Niektorí spilujú stromy na kúrenie aj meter nad zemou.

Záujem časti verejnosti o naše hory je mimoriadny a s príchodom vianočných sviatkov ešte stúpa. Horlivých milovníkov lesov lákajú nielen mladé jedle, borovice a smreky, ale i staré stromy. Spravidla neznámi páchatelia bez váhania pľundrujú porasty aj v najstaršom národnom parku na Slovensku - Tatranskom národnom parku (TANAP).

Mladé ihličnany môžu skončiť ako vianočné stromčeky, temer storočné dreviny ako palivo v peci. Väčšina „berie“ v malom, no nájdu sa aj takí, ktorí z lesa odvezú celý kamión dreva. Hoci za krádež stromu hrozí pokuta až basa, správcovia lesov sú bezradní. Ak zlodeja nechytia pri čine, krádež mu dokážu ťažko.

Jednotlivci i skupiny

Na Slovensku panuje predstava, že v našich lesoch vyčíňajú takmer výlučne sociálne slabší spoluobčania z osád. Motorizovaní a zorganizovaní zlodeji však dokážu z lesa naraz vyviezť nepomerne väčšie množstvo dreva. Hovorkyňa Štátnych lesov TANAP-u Lenka Burdová uvádza ako príklad jesenný hudobný festival, ktorý sa konal pred pár rokmi v autokempingu v Tatranskej Lomnici.

„Páchatelia spílili a na odvoz pripravili vyše šesťdesiat kubických metrov dreva v hodnote presahujúcej tritisíc eur. Nestihli ho však odviezť pre zamknuté rampy na lesných cestách,“ vyberá z početných krádeží v TANAP-e.

Zlodeji necúvnu ani pred piatym stupňom ochrany - v roku 2012 vyrúbali smreky v ochrannom obvode Podspády. Škoda na majetku presiahla šesťsto eur, environmentálnu škodu vyčíslili na vyše 27-tisíc eur.

Vianočné stromčeky

Väčšina stromov ukradnutých počas roka slúži na kúrenie. Pred vianočnými sviatkami sa objavujú aj krádeže mladých ihličnanov vhodných na dekoráciu. V snahe minimalizovať tieto prípady lesníci hliadkujú v lesoch. Vianočné stromčeky zvyčajne nekradnú ľudia z osád.

„Ide skôr o motorizovaných zlodejov, ktorí veľmi dobre poznajú lokalitu a idú, takpovediac, na istotu. Vedia, že musia prísť nenápadne, stromy rýchlo odpíliť, nahádzať ich do auta a ujsť. Aj preto sa také krádeže stávajú zvyčajne v lesných porastoch pri cestách,“ prezrádza vedúci ochranného obvodu Štátnych lesov TANAP-u Tatranské Matliare Eduard Petrášek.

Zlodeji si vyberajú najmä urastené jedle, no nepohrdnú ani pekne stavaným ihličnanon s nejakou tou zlomenou vetvou. V tomto roku zatiaľ nezaznamenali žiaden taký prípad, podľa Petráška je však ešte skoro - zlodeji chodia na vianočné stromčeky tesne pred sviatkami. „Minulý rok sme po sviatkoch v lokalite Biela voda zistili, že zlodej pred Vianocami vypílil a ukradol na jednom mieste desať urastených jedličiek. Vznikla holina,“ prezrádza Petrášek.

Na kúrenie

Obyvatelia osád roztrúsených okolo národných parkov i bežných lesov robia lesníkom vrásky na čele počas celého roka. Do lesa vraj chodia pravidelne, hlavným dôvodom je drevo, ktoré v lete doplní zber čučoriedok, malín a húb. Najviac stromov zmizne podľa Petráška v zime, v lete sa kradne menej dreva, najmä na varenie.

„Vždy ukradnú toľko, koľko unesú. Nerobia si zásoby, pretože aj v osade sa kradne, a tak les navštevujú permanentne,“ hovorí. Lesy okolo osád podľa zasvätených postupne miznú. Príkladom sú napríklad lesy nad obcami Rakúsy a Stráne pod Tatrami, ktoré nahradilo obrovské krovisko. Prax je vraj taká, že chudobní ľudia z osád najprv zlikvidujú stromy v susedstve a potom sa posúvajú ďalej.

„Je to začarovaný kruh. My vieme, že obyvatelia osád likvidujú lesy, snažíme sa ich aj pristihnúť, no je to mimoriadne ťažké. Sú vynachádzaví a dajú si rýchlo vedieť, že sme v lese. Keď ich prichytíme, drevo zhodia, odhodia aj sekerku a všetko zatĺkajú.

Lesy sa menia na holiny, kde rastú len kriaky. Keďže lesný zákon jasne ukladá, že na vytvorených holinách musíme vysadiť nový porast, tak ho vysadíme, postaráme sa oň a oni ho za pár rokov zlikvidujú,“ približuje situáciu vedúci ochranného obvodu Štátnych lesov TANAP-u Tatranské Matliare Eduard Petrášek.

Pripúšťa, že budúcim zlodejom pripravujú palivové drevo rovno pod nosom. Stretnúť obyvateľov z osád s drevom na pleci nie je problém. Na rozdiel od minulých rokov sú smelí a sebavedomí. Keď zbadajú lesnú stráž, neutekajú. Počkajú a ukazujú povolenie na drevo, prízvukujúc, že nekradnú. Neprekáža im, že doklad je z iného revíru.

„Je im to úplne jedno. Pre nich je podstatné, že majú papier,“ vysvetľuje člen lesnej stráže, ktorý si neželal byť menovaný. Pre väčšinu je vraj ťažké pochopiť, že povolenie na odvoz dreva sa vzťahuje len na množstvo, ktoré si zaplatili, a že nejde o celoročnú permanentku na výrub stromov. Keď sa treba legitimizovať, neváhajú použiť cudzie doklady.

„A vy ste kto? Lesná stráž? Vy nie ste naša lesná stráž!“ bráni sa obyvateľ Strání pod Tatrami. K povoleniu z iného revíru prikladá občiansky preukaz. Neprekáža mu, že patrí žene. Iný doklad totožnosti vraj nemá.

Chudoba i zvyk

Zabrániť krádežiam je ťažké. „Nepomáha ani obmedzovanie vstupu do lesa, ako napríklad v období extrémneho sucha pri zvýšenom riziku vzniku požiaru. Nič nerešpektujú,“ rozčuľuje sa člen lesnej stráže. Tvrdí, že nepomohlo ani to, keď v minulosti do osady vozili odrezky.

„Drevo predali a išli do lesa kradnúť. Ich rukopis rozoznáte hneď - stromy vytínajú približne v metrovej výške od zeme. Prečo to tak robia, sme sa doteraz nedozvedeli. Na stromoch, ktoré ostali, robia záseky. Či si ich tak označujú, netuším,“ pokračuje lesný strážnik. Na druhej strane platí, že všetkých osadníkov nemožno hádzať do jedného vreca. Nájdu sa aj takí, ktorí si kúpia platné povolenie na odvoz odpadového dreva - konárov a dreva do priemeru sedem centimetrov.

„Cena je v podstate symbolická. Za kubík dreva zaplatia 1,87 eura. Za jednu káru, ktorú potrebujú na denné kúrenie, dajú päťdesiat centov,“ vyčísľuje Petrášek.

Ľudí s platným povolením je však zlomok - denne si poň príde šesť-sedem ľudí. V osadách však žijú stovky. Paradoxne, pri ilegálnom výrube dreva sa narobia viac, ako keď je všetko v súlade so zákonom. Odpadové drevo je totiž pripravené na odber - stačí naložiť na vozík a ísť. Stromy treba vyrúbať a odtiahnuť z lesa vzdialeného od domu aj niekoľko kilometrov.

„Zrejme to však inak nevedia. Jednoducho musia chodiť do lesa každý deň. Pre nich je to celodenná robota,“ myslí si jeden z obyvateľov Strání pod Tatrami. Krádeže dreva na kúrenie či mladých stromov pred Vianocami sú však ničím v porovnaní so kšeftami, kde sa strácajú nepomerne vyššie sumy. Stromy odpílené meter nad zemou však vidno na prvý pohľad.

Za krádež stromčeka do basy

● Zákon o ochrane prírody a krajiny zakazuje poškodzovať a ničiť dreviny. Ak chcete strom vyrúbať, až na niekoľko výnimiek potrebujete úradný súhlas.

● Vo vlastnom dvore alebo v záhrade možno bez úradného povolenia vyrúbať strom, ktorý má vo výške stotridsať centimetrov nad zemou obvod kmeňa maximálne osemdesiat centimetrov.

● Bez súhlasu môžete vyrúbať aj ovocné stromy, ak do pol roka vysadíte nové. Odobrenie úradov nemusíte mať ani v prípade, že strom ohrozuje zdravie alebo život človeka či hrozí značná škoda na majetku.

● Na vlastnom nelesnom pozemku možno bez úradného súhlasu vyrúbať strom, ktorý má vo výške stotridsať centimetrov nad zemou obvod kmeňa najviac štyridsať centimetrov. Neplatí to vtedy, keď strom rastie v druhom alebo treťom stupni ochrany, na cintoríne alebo je súčasťou verejnej zelene. Na územiach so štvrtým a s piatym stupňom ochrany je výrub drevín zakázaný.

● Rúbať hlava-nehlava nemožno ani vo vlastnej hore. Ak nie je výrub v súlade s plánom starostlivosti o les, ten, kto ťaží stromy alebo kry, získava z lesa čečinu, živicu či živú kôru, sa dopúšťa priestupku.

● V prípade, že budete konať na vlastnú päsť, hrozí vám bloková pokuta zhruba 66 eur. Ak odmietnete zaplatiť, v správnom konaní sa môže vyšplhať až na niekoľko tisíc eur.

● Keď si privlastníte strom zo susedovho dvora či záhrady, ide o krádež, ak škoda presiahne 266 eur. Inak je to priestupok. V prípade, že krádež stromu z cudzieho dvora kvalifikujú ako trestný čin porušovania domovej slobody, môžete skončiť vo väzení. Základná trestná sadzba sú dva roky.

● Tomu, kto odpíli strom rastúci v cudzom lese, respektíve na pozemku patriacom do lesného pôdneho fondu, takisto hrozí väzenie. Keďže sa to posudzuje podobne ako krádež poľnohospodárskych plodín, páchateľom hrozí v závislosti od výšky spôsobenej škody dvoj- až pätnásťročné väzenie.

VIDEO Plus 7 Dní