Tip na článok
Meno Jána Majlinga (na snímke so smeráčkou Zmajkovičovou) sa spája aj s pozemkami v Moravanoch nad Váhom okolo kaštieľa a pod ním.

Zmajkovičovej mladý asistent vlastní pozemky pod legendárnym kaštieľom

V kauze zdevastovaného kaštieľa a parku v Moravanoch sa vykľulo šidlo z vreca - pozemky vlastní asistent poslankyne parlamentu za Smer Renáty Zmajkovičovej.

Galéria k článku (7 fotografií )
Renesančná stavba z konca šestnásteho storočia sa spolu so zámockým parkom mení na ruinu. Takto vyzerala ešte v roku 2002.
Chátra: Kaštieľ i park sú národnou kultúrnou pamiatkou.
Interiér kaštieľa: Čo sa nepodarilo Turkom, obom svetovým vojnám ani komunistom, stihlo sa sotva za pár rokov.

Rozbité okná, výkaly a počarbané steny, rozkradnuté zariadenie, povytŕhané káble. Taký je pohľad na kaštieľ v Moravanoch nad Váhom, národnú kultúrnu pamiatku, ktorá sa za pár rokov zmenila z pýchy obce na ruinu.

Historická budova zo šestnásteho storočia chátra spolu s bývalým anglickým parkom, pripomínajúcim dnes divočinu. Smutné je, že pri záchrane kultúrneho dedičstva opakovane zlyhal predovšetkým štát. A zdá sa, že ani dnes nemá páky na záchranu vzácnej pamiatky.

Skaza je taká desivá, že podnietila aktivistov, ktorí tu chceli uplynulú aprílovú sobotu upratať aspoň najväčší neporiadok. Zrejme netušili, že by dobrovoľne čistili park, o ktorý sa má podľa zákona postarať jeho majiteľ. A tým je asistent poslankyne za Smer Renáty Zmajkovičovej. Nepatrí mu iba park, ale aj pozemok pod kaštieľom…

O päť minút dvanásť?

Dobrovoľnícka akcia mala názov O päť minút dvanásť. Jej iniciátorka, študentka Kristína Bartošeková, avizovala: „Nechcem si o pár rokov uvedomiť, že som mohla niečo urobiť, a jediné, čoho som bola schopná, bolo vypisovať na internete. Je čas vstať od sociálnych sietí a začať reálne niečo robiť, lebo virtuálne vyplakávanie ešte nič nevyriešilo.“

Mladí okrem upratovania plánovali ďalšie podujatia s cieľom rozprúdiť diskusiu o našom vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu. Aktivisti, ktorí chceli odstrániť aspoň najhrubšiu špinu, však netušili, že najväčšia nášľapová mína v celej kauze ešte len čaká. V skutočnosti sa totiž zdá, že je už po dvanástej. Napriek tomu, že pred dvanástou symbolicky zastali aj ručičky hodín na zámockej veži.

Zo strechy historickej budovy zmizli plechy a nahradili ich dočasné fólie, ktoré strháva vietor a do budovy zateká. Oveľa desivejší obraz čaká náhodných návštevníkov pri pohľade na zdemolovaný interiér. Cez diery v plote a vyvalenú zadnú bránu sa môže dovnútra dostať ktokoľvek vrátane zlodejov - a podľa toho to tam i vyzerá.

Dezolátny stav udiera do očí už z cesty, hoci vstupná brána je dôsledne zamknutá, akoby tu bolo ešte čo vziať. „Často sem prídu kúpeľní hostia z Piešťan, stoja pred bránou a odídu,“ smútia miestni.

Čítajte viac:

Zahraniční podnikatelia kúpili funkčný kaštieľ: Po siedmich rokoch schátral

Vybrakovaný

„V bližšom okolí našich najznámejších kúpeľov Piešťany patrí kaštieľ v Moravanoch už dlhšie do zoznamu kultúrnych pamiatok,“ uvádza Štefan Pisoň v knihe Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Kniha vyšla pred vyše tridsiatimi rokmi, kaštieľ vtedy využíval Zväz slovenských výtvarných umelcov, neskôr Slovenský fond výtvarných umení.

Problém nastal, keď fond v roku 2006 kaštieľ predal. Historickú budovu získala za 48 miliónov korún (asi 1,59 milióna eur) firma Art Hotel, blízka bývalému piešťanskému primátorovi Ivanovi Mrázikovi. Zakrátko ju s tučným ziskom predala dvom Slovincom, ktorí za kaštieľ oficiálne zaplatili 67 miliónov korún (viac ako dva milióny eur).

Tahir Ametaj a Andrej Plešivčnik však po prevzatí pamiatky fungujúcej ako hotel neplatili dane, energie ani výplaty zamestnancom. Dokonca nesplácali ani samotný úver, takže kaštieľ skúšali predať v Slovinsku aj vo verejnej dražbe. Kritici predaja upozorňujú, že celá kúpa niesla od začiatku špekulatívne rysy a kaštieľ bol len zásterka.

Odvtedy budova podliehala nájazdom zlodejov a vandalov. Ako nám hovoria domáci, „ten je vnútri už komplet vykuchaný“. Stačil na to neuveriteľne krátky čas - ešte v roku 2003 opätovne vysvätili zrekonštruovanú kaplnku, v roku 2006 kaštieľ opakovane zmenil majiteľa a v roku 2007 v ňom bývali poslední hostia.

V nasledujúcich rokoch postupne zmizli kreslá, skrine, koberce, lustre. Preč je i barokový oltár, ktorý, zdá sa, nechýba ani nikomu zo zodpovedných štátnych orgánov.

Starosta Moravian Peter Hulman sa pamiatkarov opakovane pýtal na jeho osud: „Odpísali mi, že oltár sa nachádza v Priepasnom na Myjave, ale nemáme o tom žiadny dôkaz, fotografiu, žiaden dokument, či tam naozaj je.“

Čítajte viac:

Poslankyňa Zmajkovičová to opäť roztočila: Rada plesá so zajačikom

Nášľapová mína

Pri vstupe do areálu historickej pamiatky svieti stará ceduľa Park štátom chránený, ktorá dnes pôsobí skôr ako výsmech. Štát, ktorý má podľa zákona chrániť objekty zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky, totiž v prípade kaštieľa v Moravanoch nad Váhom opakovane zlyhal.

Akademická maliarka Margita Štrbíková, ktorá žije v Moravanoch nad Váhom, spomína na časy, keď v kaštieli tvorili umelci, interiér zdobili ich diela a v parku sa konali maliarske a sochárske sympóziá, z ktorých zostali inštalované ďalšie, dnes nenávratne zničené diela.

„Viete, čo je tragédia? Že kaštieľ s parkom prežili prvú aj druhú svetovú vojnu, ešte aj tých komunistov, a dnes, keď vieme, kto je majiteľ a kto nesie zodpovednosť, nedá sa dovolať spravodlivosti. Načo sú nám pamiatkari a ministerstvo kultúry? Zrušme ich - aj tak to s kaštieľom a parkom dopadlo tak, akoby ani neboli,“ netají rozčarovanie.

Aj podľa starostu Petra Hulmana sa štát správa k pamiatke macošsky: „Opakovane sme písali listy na všetky možné, aj tie najvyššie miesta. Aj na ministerstvo kultúry, aj prezidentovi Gašparovičovi, aj premiérovi Ficovi. Odpoveď nám buď neprišla vôbec žiadna, alebo vyhýbavá.“

V súčasnosti je nakladanie s kaštieľom zablokované predbežným opatrením súdu - kaštieľ má podľa výnosu pamiatkarov spravovať poverený opatrovateľ.

„Ak by sa podarilo vykonať exekúciu alebo dražbu, bolo by to pre kaštieľ iba prínosné. Jediným riešením je zmena vlastníka, pretože súčasný zahraničný vlastník nie je schopný postarať sa o nehnuteľnosť,“ hovorí Marek Zelina z Krajského pamiatkového úradu v Trnave.

Skúsený mladý muž

Absurdné je, že nielen kaštieľ je v dezolátnom stave. Zanedbané je i jeho okolie. Cenná historická budova skončila v rukách pofidérnych zahraničných podnikateľov a dnes je z nej ruina. Pozemky pod ňou i okolo nej však majú celkom iného vlastníka. Zámocký park vlastní podľa výpisu z katastra nehnuteľností bratislavská eseročka Estate Bratislava.

Spoločnosť vznikla v roku 2007 a park kúpila v júni 2010. Jediným jej spoločníkom a konateľom je advokát Ján Majling. Firma sídli na rovnakej bratislavskej adrese na Palárikovej ulici ako Majlingova advokátska kancelária, ktorá na svojej internetovej stránke uvádza citát antického klasika Vergilia: „Verte skúsenému!“

A zdá sa, že ide naozaj o skúseného mladého muža. Mladý advokát síce skončil advokátsku skúšku len v roku 2003, no stihol toho dosť. Je asistent poslankyne za Smer Renáty Zmajkovičovej, okrem toho asistuje ďalšiemu smerákovi Mariánovi Kovačócymu. U Zmajkovičovej má za to 850 eur mesačne, u Kovačócyho ďalších 600 eur.

Okrem toho sa Majling činil inde. Svoje právnické služby poskytoval piešťanskej nemocnici v čase, keď v dozornej rade sedela Zmajkovičová, ktorá prišla po prevalení škandálu predraženého nákupu CT prístroja o kreslo podpredsedníčky parlamentu a vzdala sa i postu šéfky dozornej rady piešťanskej nemocnice.

Majling dostával za právne služby pre piešťanskú nemocnicu mesačnú odmenu 1 400 eur. Na príslušnej zmluve sa skvie okrem jeho podpisu aj podpis Márie Domčekovej, ktorá šéfovala nemocnici v čase nákupu predraženého CT prístroja.

Aby toho nebolo málo, tento právnik radil aj nemocnici v Trnave, kde je Zmajkovičová krajská predsedníčka strany Smer. Tu dostal odmenu vyše 10-tisíc eur, ďalšia zmluva mu zabezpečila 1 400 eur mesačne.

Okrem toho zvláda ďalšie firmy, podľa Obchodného registra figuruje napríklad v Trnavskej teplárenskej či v Exportno-importnej banke Slovenskej republiky. Mladý muž sa s pani poslankyňou Zmajkovičovou nestretáva len na pracovných, ale aj spoločenských akciách. Opakovane ju vyzvŕtal na trnavskom plese, inokedy sa ukázali spolu na stretnutí motorkárov.

Zámocký pán

Meno Jána Majlinga sa spája aj s pozemkami v Moravanoch nad Váhom okolo kaštieľa a pod ním. Park pôvodne vlastnil štát - v správe ho mal Obvodný úrad v Piešťanoch. Keďže podľa súčasného prednostu úradu Igora Nicáka išlo o prebytočný majetok, predali ho. Pozemky prednostne ponúkali štátu, no pamiatkový úrad ani ministerstvo kultúry neprejavili záujem a súhlasili s predajom.

Nechcel ich ani Trnavský samosprávny kraj. V ponukovom konaní sa prihlásil jediný záujemca - Majlingova firma ich napokon dostala za 219-tisíc eur. Jánovi Majlingovi popri všetkej jeho záslužnej práci istotne leží na srdci trpká situácia s naším historickým dedičstvom. Jeho láska k našim kultúrnym hodnotám musí byť ohromná, pretože sme zistili, že kúpil nielen park, ale aj pozemky pod kaštieľom.

Keďže nás zaujímalo, čo ho viedlo ku kúpe pozemkov pod historickou budovou, ktorá má iného majteľa, oslovili sme ho prostredníctvom Zmajkovičovej poslaneckého e-mailu. Žiadnu odpoveď od pána asistenta sme však nedostali.

Smutný symbol

Historik a docent Trnavskej univerzity Miloš Marek upozorňuje, že v súvislosti s vlastníctvom pozemkov okolo kaštieľa a pod ním sa natískajú viaceré otázky.

„Prečo sa tak stalo a aký seriózny záujem za tým mohol stáť, ak niekto kupuje nielen park, ale aj pozemok pod kaštieľom? Prečo sa tento nepochopiteľný zmätok v majetkových pomeroch nevyriešil v čase, keď sa to dalo urobiť, a načo je novému vlastníkovi pozemok bez kaštieľa?

Nie sme takí naivní, aby sme si mysleli, že by za jeho kúpou boli úprimné snahy o jeho rekultiváciu a láska k parkom,“ hovorí rodák z Moravian nad Váhom, ktorý sa dlhodobo zaujíma o osud vzácnej pamiatky.

Súčasne s tým, ako sa kaštieľ mení na ruinu, upadá i niekdajšia ozdoba kaštieľa. Čo bol kedysi anglický park, hyzdia dnes smeti a črepy, vyše storočné stromy odumierajú. Ako národná kultúrna pamiatka je pritom vedená nielen budova, ale aj park.

Zaujímavé je, že kým proti úradom ako pôvodným vlastníkom pozemkov viedli pamiatkari správne konanie pre zanedbávanie povinnej údržby, súkromná spoločnosť zatiaľ nedostala ani cent pokuty.

Pamiatkari sa bránia, že na vyčistení parku sa začalo pracovať v minulom roku, avšak Majling je jeho majiteľom päť rokov, počas ktorých sa park mení na smetisko a až na pár vyrúbaných kríkov sa na jeho vzhľade do dnešných dní veľa nezmenilo. Navyše, naďalej sa cezeň dostanú nevítaní hostia do kaštieľa.

V absurdnom systéme je síce Majling majiteľom kultúrnej pamiatky so všetkými povinnosťami, ktoré by si mal plniť, ale ako majiteľ môže zakázať prístup na svoj pozemok. A tak vlastne aktivisti, ktorí chceli z vlastnej iniciatívy, dobrovoľne a bezplatne upratať aspoň najhrubšiu špinu v zohyzdenom prostredí, v niekdajšom nádhernom parku a renesančnom kaštieli môžu byť vlastne nevítaní cudzinci.

Plánovaná sobotná akcia sa napokon vôbec nekonala a aktivisti ju odvolali, zatiaľ na neurčito. Podľa neoficiálnej šuškandy v dedine sa údajne ozval dosiaľ „neznámy vlastník“ Majling, ktorému sa vraj nepáčila negatívna publicita okolo jeho parku.

Obyvateľov Moravian to rozhorčilo: „Takže negatívna publicita? To je nehoráznosť. Negatívne predsa je to, čo sa tu deje celé roky, a nie to, že mladí ľudia sa na to nedokázali dívať a chceli zachrániť aspoň to posledné, čo sa ešte zachrániť dalo.“

Historik Miloš Marek uzatvára, že kaštieľ „bol päťsto rokov pýchou majiteľov, ktorí sa oň príkladne starali, aj celej obce. Čo sa z neho stalo v priebehu pár rokov, je nočná mora nielen pre miestnych obyvateľov, ktorí jeho skazu majú denne pred očami, ale pre všetkých ľudí, ktorí dúfajú, že spravodlivosť a zákon budú raz platiť pre všetkých.“

VIDEO Plus 7 Dní