Tip na článok
Židovský cintorín v Nitre. Dodnes sa v ňom pochováva.

V znamení oleja: Na celom svete v nedeľu začala židovská Chanuka. Aj na Slovensku

Henrieta Ďurovová

Zapaľujú sa sviečky na osemramennom svietniku, pečú jedlá na oleji a rozdávajú sa darčeky, aj na Slovensku.

Galéria k článku (7 fotografií )
Židovský cintorín v Nitre. Dodnes sa v ňom pochováva.
Pamätník obetiam holokaustu.  Do koncentračných táborov vyviezli počas vojny skoro šesťtisíc Židov z Nitry a okolia.
Nitrianske židovské deti: Zachovala sa táto dobová fotografia.

Začiatkom decembra, keď sa začíname tradične tešiť na kresťanské Vianoce, v židovských rodinách začína sviatok svetiel, Chanuka. Je to obdobie, keď sa rodiny po osem večerov stretávajú, zapaľujú sviečky na osemramennom svietniku, chanukii, a keďže tento sviatok patrí predovšetkým rodine, židovské deti dostávajú aj malé darčeky. Dodnes si túto tradíciu uchovávajú a pripomínajú aj židovské rodiny žijúce v Nitre.

Už nový rok

„Tento rok sme druhého decembra zapálili prvú sviečku osemramenného svietnika, ktorý je špeciálne určený práve na tento sviatok,“ prezradila nám Katarína Potoková, členka miestnej židovskej obce. „Ten, kto trocha pozná židovskú kultúru, mentalitu, vie, že naše sviatky sú vážne, na zamyslenie. Ale práve Chanuka patrí medzi veselé sviatky. Nový rok, Roš hašana, už totiž máme za sebou, tento rok jeho predvečer pripadol na deviateho septembra. Máme už rok 5779, židovský letopočet je totiž iný, roky, mesiace a dni sa rátajú podľa lunárno-solárneho kalendára,“ dozvedáme sa. „Chanuka je sviatok, počas ktorého si pripomíname historické udalosti pred dvoch tisícov rokov, spojené s víťazným bojom Makabejcov proti tyranskému sýrsko-gréckemu kráľovi Antiochovi Epifanovi, ktorý v tom čase vládol v Judei. Gréci totiž chceli, aby sa Židia asimilovali. Zakázali im žiť podľa dávnych tradícií, zachovávať šabat a študovať Tóru. Nútili Židov, aby sa klaňali ich bohom, a kto sa nepodvolil, toho tvrdo potrestali. Židia sa útokom do hôr snažili chrániť si holé životy, ale i svoju náboženskú slobodu, ktorá je v tomto spoločenstve vysoko cenená,“ načrtne do dávnej histórie vyštudovaná pedagogička, ktorej však minulý režim práve pre jej pôvod nikdy nedovoliť vykonávať učiteľské povolanie.

„Aj keď však boli Židia v menšine, tyranovi sa postavili na odpor. Po troch rokoch pod vedením Júdu Makabejského zvíťazili, očistili jeruzalemský chrám od cudzích bôžikov, no keď ho chceli opäť zasvätiť a zapáliť svetlo na sedemramennom svietniku, našli iba malý krčiažtek posvätného olivového oleja, ktorý horel zvyčajne len jeden deň. A stal sa zázrak, olej horel plných osem dní, kým Židia vyrobili nový olej.“ Ako Katarína Potoková prízvukuje, tento sviatok pripomína nielen spomínaný zázrak, ale i víťazstvo nad náboženským prenasledovaním, v prenesenom význame aj nad akýmkoľvek násilím a zlom vo svete.

Dreidel a placky

„V čase príprav na vianočné sviatky sa kolegyne a priateľky často čudovali, ako to, že som pokojná a všetko stíham. Vari máš už darčeky pre všetkých, máš umyté okná, napečené, navarené? Nuž, rok čo rok som im vysvetľovala, že naša rodina Vianoce neslávi a my sa pod vianočným stromčekom nestretávame,“ zasmeje sa. „Hovorila som im o našej Chanuke. Kedysi sme svietnik dávali do okien smerujúcich na ulicu, prvý večer sa zapálila jedna sviečka, ku ktorej sa postupne pridávali ostatné. Svietnik má osem ramien a jedného „služobníčka“, to je sviečka, od ktorej sa pripaľujú ostatné. Večer sa ako rodina stretávame dodnes, spievame tradičnú pieseň Maoz cur (v preklade Mocná skala), ktorej nápev je rovnaký na celom svete. Najväčšiu radosť zo sviatku majú v súčasnosti moje vnúčatá, pretože dostávajú drobné darčeky. A keďže ide o sviatok oleja, pripravujeme na ňom aj rôzne jedlá. Zemiakové placky, skladké šišky, fánky, v tomto regióne ich poznáme všetci. No a potom zo šuflíka vyberieme typickú chanukovú hračku dreidel, po našom „vĺčka“, vrtielko. Je to taká drevená kocka, na ktorej stranách je po jednom hebrejskom písmenku, začiatočnom písmene slov tvoriacich vetu „Tu sa stal veľký zázrak!“. Legenda hovorí, že keď Gréci zakázali štúdium Tóry, Židia potajomky čítali a študovali sväté knihy. Keď zbadali, že prichádza Grék, rýchlo ich schovali a predstierali, že hrajú spoločenské hry. Tak preto dreidel a bank plný sladkostí a pochúťok.“

Zvyky dodnes

Zaujíma nás, či mladá generácia pozná ešte tieto tradície a či ich dodržiava. „U nás to už nie je len o náboženstve, ale najmä o tradícii, takže sa ich snažíme dodržiavať a hovoriť o nich. Naše deti teda vedia, o čom tento sviatok je, naučili sme ich, že keď sa zapália svetlá, nemá sa už pracovať, ale rodina má byť spolu a tešiť sa zo vzájomnej prítomnosti. Keď som bola malá, pekávali sme doma zemiaky pokrájané na plátky na platni sporáka. Dali sme na ne maslo a bolo. Jedli sme ryby, to je také typické židovské jedlo. Ako som spomínala, naše deti dostávajú na Chanuku darčeky. Ako deti sme sa nikdy nepýtali rodičov, prečo nemáme doma vianočný stromček, brali sme to normálne. My sme mali tento sviatok, susedia vianočný stromček. Keď prišli na návštevu, priniesli nám salónky, my im zasa maces a podobne. V malom meste sme o sebe všetci vedeli, nikto to neriešil,“ hovorí rodáčka z Galanty, kde žila kedysi silná ortodoxná židovská komunita.

V pokoji a zdraví!

Hlavné atribúty kresťanských Vianoc, ale aj židovskej Chanuky sú teplo domova, spolupatričnosť , radosť a svetlo. Každý ich oslávi svojim spôsobom, ale ako dodáva Katarína Potoková, Chanuka je výnimočná tým, že stále pripomína, že ani dnes, v 21. storočí, nie je ľudská a náboženská sloboda vo svete samozrejmosťou.


Židia pod Zoborom

Na jar 1942 likvidovala Hlinkova garda v Nitre 537 „nepotrebných“ židovských obchodníkov a 20. marca vypravili prvý transport – 1100 chudobných židov. Nasledovali ďalšie transporty priamo do Poľska. Zo 6000 židov, ktorých v druhej svetovej vojne vyviezli z Nitry, sa zachránilo sotva desať percent. Kedysi bola v Nitre slávna a veľká židovská obec. Vyšli z nej mnohé osobnosti náboženského, kultúrneho a verejného života. Dnes je Nitra stotisícové mesto a počet členov náboženskej obce je okolo päťdesiat. Synagóga, ktorú postavili podľa projektu architekta Leopolda Baumhorna, bola vysvätená v roku 1911 a v súčasnosti patrí mestu Nitra a slúži ako kultúrne centrum. V Nitre sa tiež nachádza významný „živý“ židovský cintorín, v ktorom sa stále pochováva. Stojí na ňom aj pamätník venovaný obetiam holokaustu, viac ako 6000 obyvateľom Nitry a okolia, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch počas rokov 1941-45.

 

VIDEO Plus 7 Dní