Pred Štátnou vedeckou knižnicou na Hlavnej ulici v Košiciach postáva skupinka mužov. Je studený januárový večer a družina čaká na začiatok turistickej prehliadky centra mesta. Už sa mala začať, no niekde to škrípe. Čaká sa na dvojicu oneskorencov z medzinárodnej firmy, a tak väčšina prítomných len nedočkavo prešľapuje na mieste. „Teambuilding? Ale kde! Všetko nám poškrtali, na také už teraz nie sú peniaze. Toto by som nazval len ako menšia firemná voľnočasová aktivita,“ povzdychne si muž hovoriaci po česky, no na tvári má úsmev. Konečne dorazili meškajúci a slovo si berie vychýrený sprievodca Milan Kolcun (54). Keďže v partii sú okrem Čechov Slováci či Nemci, hovorí po anglicky.
Korintský prieplav aj Hingisová
„Na konci druhej svetovej vojny, v roku 1945, boli Košice nakrátko hlavným mestom Československa. Aj keď nie de iure, tak de facto určite. V tomto dome sídlila vláda a tuto trochu ďalej v Jakabovom paláci býval prezident Edvard Beneš,“ začína vyťahovať Kolcun historické „pikošky“, čo viditeľne najmä českých turistov prekvapí aj zaujme. „No trvalo to pomerne krátko a po oslobodení územia sa štátne inštitúcie presunuli do Prahy,“ pokračuje, na čo jeden z návštevníkov spoza rieky Morava pohotovo zareaguje. „Tak sa vám ospravedlňujeme za to.“ Všetci sa zasmejú.
V podobnom uvoľnenom duchu pokračujeme po stopách historických udalostí, architektúry a príbehov, ktoré po stáročia vytvárali tvár Košíc. S kolónou výletníkov putujeme po dlažobných kockách a dozvedáme sa, že v meste sa narodila bývalá švajčiarska ženská tenisová jednotka Martina Hingisová, kde stáli stredoveké hradby, ale napríklad i to, že Korintský prieplav projektoval aj košický rodák Béla Gerster. A podieľal sa aj na výstavbe Panamského prieplavu.
V GALÉRII si pozrite FOTO Milana Kolcuna s prezidentkou Zuzanou Čaputovou>>
Milan Kolcun je v Košiciach známou postavičkou. Po uličkách sa premáva so svojím typickým bicyklom, vďaka čomu ho ľahko identifikujete aj z diaľky. Okoloidúci ho zdravia, s niektorými sa pristaví aj na kus reči. Na prvý pohľad je jasné, že je tu doma, obľúbený sprievodca, ktorého prednášky si záujemcovia objednávajú niekoľko týždňov dopredu. V roku 2018 získal aj cenu Košičan roka, tento rok je nominovaný na cenu Krištáľové krídlo.
K tajomstvám remesla sa však prepracovával postupne a pomaly. „Ešte počas vysokej školy som zháňal nejakú brigádu. Za turistickú prehliadku som dostal 200 korún na hodinu, čo boli v deväťdesiatych rokoch veľmi dobré peniaze. Spravil som si kurz,“ približuje. Čoskoro zistil, že len základné vedomosti o meste mu nestačia. „Začal som v košickom večerníku sledovať rubriku Jozefa Duchoňa, ktorý o miestnej histórii písal krásne a pomerne šťavnato. Tak som si povedal, prečo tieto zaujímavosti nehovorím turistom?“
Ale nešlo len o rôzne pikantérie, rozširoval si obzory v najrozličnejších oblastiach. „Už som vedel, že keď prídu ženy, budem sa viac sústreďovať na krásy architektúry, a keď dorazia napríklad technici, poviem im viac o fyzike či stavebníctve,“ prezrádza Kolcun svoje vychytávky. Rokmi naberal skúsenosti a jeho povesť ho začala predchádzať. Zdôrazňuje, že nielen informácie, ale aj intuícia a improvizácia sú nevyhnutnými atribútmi jeho povolania. „Sprievodca by mal vedieť minimálne desaťkrát toľko, ako vám povie. A len si z toho vyberá podľa nálady, prístupnosti pamiatky, podľa toho, či strieka fontána, svieti slnko alebo prší.“
Košický gadžizmus
Nuž a čo robiť, keď sa nad hlavami zážitkuchtivých ľudí začne znenazdajky zmrákať? „Keď je zlé počasie, mám v zálohe podbalkónový variant. Spod jedného balkóna sa presunieme pod ďalší. Vtedy môžeme byť dlhšie v Dóme svätej Alžbety a jedným očkom sledujem, či vonku už prestalo pršať. Keď nie, predĺžim výklad,“ vysvetľuje premyslenú stratégiu. Tvrdým orieškom je občas aj príliš rôznorodá skupina. V takom prípade musí správne vybalansovať príhovor tak, aby bol spokojný úplný laik aj expert. „Najhoršia situácia počas prehliadky? Takej ani niet, zo všetkého sa dá urobiť pozitívum. Napríklad, ak ide oproti vám opilec, viete ho odzbrojiť žartovným dialógom. Zakomponujem ho do prehliadky a názorne si ukážeme košický gadžizmus. Ale s láskavým humorom, aby aj on bol spokojný,“ dodáva.
Tajomstvo dobrého rozprávača príbehu mesta je podľa Kolcuna aj v tom, aby sa pozrel na veci z netradičných uhlov a vždy uviedol veľa konkrétnych príkladov. Pri prehliadkach sa o Košiciach dozvedia niečo nové nielen návštevníci, ale často aj on sám. „Kým som nesprevádzal, tak som netušil, že v Košiciach je denne niekoľko kongresov. Máme pekné centrum, kde sa môžu kongresoví návštevníci večer ‚vyvenčiť‘, ale nie až také obrovské, aby sa v ňom stratili,“ uvádza. „Zábavné je sprevádzať detičky. Dozvedel som sa od nich, že najznámejší Košičan je Ježiško alebo že Bratislava je hlavné mesto Košíc. To vymyslí iba dieťa.“
Počas svojej praxe si všimol aj mnohé zákonitosti, na ktoré je síce logika krátka, no skúsenosť ich so železnou pravidelnosťou opakovane potvrdzuje. „Najrýchlejšie sú dôchodkyne, tie chcú vidieť veľa a v rýchlom tempe. Najviac sa vlečú tínedžeri, u nich musíte niekedy zlomiť letargiu,“ vraví ostrieľaný harcovník s tým, že aj na otrávených pubertiakov má svoje páky. „Žiada si to ešte viac zapojiť zaujímavosti, vtipy a prekvapiť ich. Vtedy si ich získate. A ešte používam učiteľské finty - podchytiť si toho najväčšieho grázla. A keď už máte na svojej strane jeho, tak ich máte všetkých.“
Prehliadky robí okrem slovenčiny ešte v angličtine, ruštine, ale aj španielčine. „Zaberajú takzvané bestoffky, tie naj veci. Máme tu napríklad svetové prvenstvo - dvojité točité gotické schodisko v Dóme svätej Alžbety. Dve združené špirály, ktoré sa zídu a rozídu na každom poschodí. Keď pôjdete do dómu, tak sa pozrite napravo, pod luster, uvidíte tam to schodisko. Takých je v Európe len päť a naše je najstaršie na svete,“ informuje o košickom unikáte. „Iné je o tom hovoriť a iné vyšliapať si to. Počas výstupu si uvedomíte, že pred päťsto rokmi rokmi tadiaľto stúpali pútnici a vy teraz kráčate po tých istých schodoch.“
Špacírka pre domácich
Ako roky šli, záujemcov o urbanistickú túru s Milanom Kolcunom pribúdalo. Veľakrát do partičky návštevníkov zavítali aj domáci Košičania, ktorí si mysleli, že ich v ich v rodnom meste nič neprekvapí. No spravidla sa mýlili. Aj to bol impulz na vytvorenie iného typu mestskej prehliadky. „Fenoménom je spoznávať vlastné mesto. Pred dvadsiatimi rokmi sme si s kamarátom Lacom Koránom povedali, že ideme riešiť inú cieľovku. Poďme sprevádzať našich a uvidíme, či budú chodiť,“ opisuje začiatky dnes už ikonických tematických potuliek mestom. „Ako prvú sme urobili prehliadku na Hlavnej ulici, prišlo dvadsať ľudí. O mesiac sme pripravili tému židovské Košice a prišlo už šesťdesiat. A postupne ich chodilo čoraz viac.“
Dnes už zavítajú na potulky s Milanom Kolcunom stovky, niekedy aj tisíce Košičanov. „Preto už robím napríklad na tému Jakabov palác 24 turnusov,“ hovorí a vzápätí dodáva, že tematické sprevádzanie je náročnejšie ako bežné obhliadky, preto sa neprestáva vzdelávať. „Musel som sa dôkladne naučiť fakty a išiel som omnoho viac do hĺbky. Košický divák je najťažší, on si pamätá a povie, že nehovoríte pravdu, lebo ešte v roku 1962 sme sa tu hrávali a tá budova tu nebola. Čiže tam nemôžete trepnúť hocičo ako trebárs cudzincom,“ zasmeje sa.
Najsilnejšie mesiace sú máj a jún, no dostatok práce nájde celoročne. „Dokážem z toho už niekoľko rokov vyžiť. Chodím na bicykli aj v zime, nemám veľké náklady. Rodinu nemám, takže nemusím doniesť domov nejakú sumu,“ hovorí nám. „Potom robím raz mesačne talkshow aj píšem knižky a tie sa predávajú,“ načrtne ďalšie svoje záujmy. „Do svojej debatnej šou si volávam známe osobnosti. Bola u mňa napríklad Adela Vinczeová, Milan Lasica či český režisér Jiří Menzel. Ako hostí však volám aj šoféra električky, bezdomovca či dopravného policajta. Títo ľudia často prekvapia viac ako celebrita,“ konštatuje. Moderovanie ho vraj baví ešte viac ako sprevádzanie turistov. „Robím to rád, lebo pri tom môžem ‚ulietavať‘ a viesť to humorne. Aj pri potulke môžete žartovať, ale musíte povedať i fakty.“
Program na každý deň
O Košiciach, ale nielen o nich, napísal množstvo kníh. Medzi nimi má osobitné postavenie sprievodca mestom na každý deň v roku. Milan Kolcun v publikácii zosumarizoval, čo by ste mali vidieť v meste od prvého januára do konca decembra. „Pomaly sa to píše. Text sa zdá ľahší, ale aj dvadsaťkrát to prerábam. Treba to zhutniť, nech sú tam humorné vsuvky, slovné hračky. To mám veľmi rád, nech je text premakaný.“ Teraz pripravuje druhé pokračovanie a dva odseky v nej venuje ďalšiemu známemu Košičanovi, exprezidentovi Rudolfovi Schusterovi. Po informácie sa vybral priamo za ním. „Chcem napísať o jeho prezidentskej knižnici a zisťoval som, ako a prečo mu to napadlo.“
Nádherné Košice. FOTO v GALÉRII
Nie je to však ani zďaleka jediný politik, s ktorým sa stretol. Okrem iných sprevádzal mestom prezidentku Zuzanu Čaputovú a nemeckú hlavu štátu Franka-Waltera Steinmeiera, keď tu boli na návšteve. „Išli sme iba základnú prehliadku po námestí, keďže sme na to mali len štyridsať minút,“ zaspomínal si. V minulosti učil na španielskom bilingválnom gymnáziu, no pred rokmi si povedal, že stačilo. „Už nerobím nič, čo ma nebaví. Učil som šestnásť rokov. Niežeby som to nemal rád, ale toto mám radšej. Je v tom sloboda. Nemám šéfov ani ranný budík, vyhovuje mi takýto voľný štýl.“
