Počuli sme kuloárne reči, že na stretnutí poslancov klubu OĽaNO Igor Matovič vyhlásil, že vy a jeho vedúci Úradu vlády SR Július Jakab ste vlastne zodpovední za to, že musel odísť.
Áno, vypočuli sme si tieto nezmysly. Čo na to povedať? Igor Matovič si nikdy nepripustí zlyhanie, vždy bude hádzať vinu na všetkých okolo.
Kedy ste na to prišli?
Pomerne skoro. On musí rozhodovať o všetkom. Mali sme stretnutie na úrade vlády, kde som navrhoval, aby sa značná časť peňazí z plánu obnovy vyčlenila na vykurovanie a výrobu úžitkovej teplej vody tepelnými čerpadlami, ako je to napríklad vo Švédsku, kde je tak riešených 80 percent individuálnej bytovej výstavby. Po hodinovej prednáške erudovaného odborníka na túto oblasť ho Matovič presviedčal, že je to inak, že on to vie. To isté bolo, aj keď mu robili strechu. Vravím: „Igor, čo robíš na tej streche?“ A on že dáva pozor, aby to dobre robili. Sú to možno vtipné scénky, ale politik v pozícii premiéra nemôže veriť, že len on vie všetko na svete najlepšie a ostatní musia poslúchať.
Tak fungovalo aj jeho hnutie? Žiadne otvorené vzťahy, len poslušnosť?
On stranu viedol ako súkromnú eseročku. Aj keby ste povedali nahlas, čo sa vám nepáči, nie je vám to nič platné, lebo nemáte žiadny vplyv. On rozhoduje, čo ide kto robiť. V tomto smere som bol vždy slobodný, lebo nežijem z politiky, ale z nehnuteľností, s ktorými obchodujem.
Hoci radíte politikom vyše dvadsať rokov, až teraz ste sa rozhodli vystúpiť z pozadia. Čo vás k tomu viedlo?
Situácia v krajine je už zúfalá. Začínal som s Jaroslavom Volfom, keď mali 1,8 percenta. Vytiahli sme to na slušných 5,4 percenta. Potom prešla Volfova strana do SDK a ocitol som sa pri Dzurindovi vo volebnom tíme. Vtedy som zažil prvé sklamanie v politike, keď sa začali privatizovať strategické podniky. Zarazilo ma, prečo Ivan Mikloš hovorí, že štát je zlý vlastník. Ale však to predali spoločnostiam, ktoré boli vo vlastníctve cudzích štátov – Nemecko, Francúzsko, Taliansko. A predsa oni boli pri moci, boli štát a určovali, kto bude slovenské strategické podniky riadiť. Tak potom oni sú tí zlí vlastníci? Ale zasa beriem, že za Dzurindu sme vstúpili do Európskej únie a NATO. Potom som prešiel k Ficovi. Ani ja som s mnohými vecami nesúhlasil, ale za Ficovej vlády sme vstúpili do schengenu a zaviedli sme euro. Jednoducho, každý z tých predošlých politikov dokázal za sebou nechať niečo dôležité. Lenže čo sa tu dialo za posledné tri a pol roka? Dlhy.
