Tip na článok
Indexácia v platnosti: Našinci pracujúci v Rakúsku dostanú od Nového roka na deti menej

Zoškrtané: Našincom pracujúcim v Rakúsku siahli na rodinné prídavky

Matúš Német

Siahnutie na rodinné prídavky pracujúcich našincov v Rakúsku sa stalo realitou.

Odvádzajú svoje dane, sociálne odvody i zdravotné poistenie ako každý pracujúci Rakúšan, napriek tomu ich rodinné prídavky od Nového roka nie sú rovnaké. Reč je o Slovákoch, ktorí sa rozhodli využiť trh práce u nášho západného suseda. Rakúska vláda uviedla do platnosti takzvanú indexáciu rodinných prídavkov, čo našinci považujú za diskriminačné.

O tretinu menej

Rozhodnutie rakúskej vlády nechápe ani Jozef Thuma z Veľkých Levár pri Malackách, ktorý dvanásť rokov pracuje ako čašník. V mestečku Mistel­bach sme ho zastihli práve po šichte. „Je to o tridsať percent menej. Dobre, životná úroveň je u nás nižšia, na Slovensku sú lacnejšie pozemky. Ale aj tak je to diskriminácia, keď tu platíme všetky odvody rovnako,“ vysvetlil nám pán Thuma, ktorý dostáva prídavky od rakúskej vlády na svoje dve deti. Indexácia neteší ani jeho českých kolegov, ktorí merajú cestu od svojich rodín za lepším zárobkom. „Pozície, ktoré zastávajú Slováci a Česi, čašník, kuchár, upratovačka, Rakúšania nechcú robiť. Mali sme v reštaurácii kopu vianočných večierkov stavebných firiem a bolo počuť ľudí hovoriť len po česky, po slovensky alebo po chorvátsky,“ vysvetlil nám slovenský čašník, prečo sa mu zdá momentálne rozhodnutie nespravodlivé. Vďaka blízkosti hraníc pracuje v Rakúsku aj jeho manželka. Keďže robí 3-4 dni v týždni, má čas aj na deti, ktoré navštevujú základnú školu vo Veľkých Levároch. Keď školáci odrastú, Thumovci uvažujú o presťahovaní za hranice. „Je to tam iné, životná úroveň, medziľudské vzťahy. Tu je to stále také divoké,“ priznal Jozef, aj keď podľa neho zvyknúť si na povahu Rakúšanov je pomerne náročné.

Opatrenia rakúskej vlády sa týkajú Slovákov, ktorí sú zapojení do trhu práce, bez trvalého pobytu. Viacerí našinci však žijú v pohraničných oblastiach a pracujú na Slovensku. „V Rakúsku žijem tretí rok a hoci prídavky na dieťa sú rozhodne zaujímavejšie ako na Slovensku, zatiaľ ich nepoberám. Neboli pre mňa prioritou, pre ktorú som sem šla, a tak ich vybavujeme pozvoľne. Máme čas,“ povedala nám pani Mária, ktorá žije s rodinou v rakúskej obci Kitsee. „Prvý krok bol kolaudácia, na zá­klade ktorej sme na miestnom úrade mohli požiadať o Meldezettel (povolenie na pobyt). Až keď ho človek získa, môže na cudzineckej polícii žiadať o trvalý pobyt. Ten sme nedávno získali. Ďalším krokom je zažiadanie úradov o prídavky na deti. To sme ešte neurobili,“ dodala Slovenka, ktorá sa rozhodla pre život u našich susedov kvôli vyššej životnej úrovni. „Ďalším dôvodom bola cena pozemku, ktorá je neporovnateľne nižšia oproti cenám v blízkom okolí Bratislavy. Aspoň vtedy, keď som pozemok kupovala, to tak bolo. Keďže deti máme v škole na Slovensku a sme tam spokojní, nechceli sme to meniť. Hľadali sme niečo, čo je pre nás aj logisticky zvládnuteľné. Rakúsko naše požiadavky spĺňa do bodky,“ vysvetlila Mária, ktorá o indexácii cudzincov počula. „Nedokážem to posúdiť, ale môj pocit, ako vnímam tunajšie rodiny, ktoré tu roky fungujú vrátane školy a zamestnania, je skôr opačný. Môže to byť však aj vyššou životnou úrovňou Rakúšanov a preto, že ľudí tu výdavky na deti ,nebolia‘ až tak ako Slováka,“ odpovedala Mária na otázku, čo si myslí o argumente rakúskej vlády, že na Slovensku sú nižšie náklady na život. 

Pôvodná suma na dieťa bola 114 eur
Pôvodná suma na dieťa bola 114 eur
Plus 7 dní

Doplatia škrty?

V máji minulého roku, teda v čase, keď rakúska vláda zákon schválila, sa do debaty ohľadne škrtania rodinných prídavkov v Rakúsku zapojilo celé naše politické spektrum. O neakceptovateľnom scenári vtedy hovoril aj minister práce Ján Richter. Zákon chcel napadnúť na európskej úrovni. Spýtali sme sa preto rezortu sociálnych vecí, či pri rakúskych prídavkoch došlo aj ku konkrétnym opatreniam. Podľa ministerstva sa Richter na začiatku decembra minulého roka zúčastnil na zasadnutí výboru Národnej rady pre európske záležitosti. Minister tam informoval poslancov o poslednom vývoji ohľadne rakúskeho zákona zavádzajúceho indexáciu prídavkov na deti a krokoch, ktoré v tejto súvislosti ministerstvo podniká. „Minister práce Ján Richter okamžite po odhlasovaní zákona rakúskym parlamentom a ešte pred jeho podpísaním rakúskym prezidentom a zverejnením v zbierke zákonov zvolal stretnutie ministrov V4 v Bratislave, na ktorom ministri operatívne podpísali spoločný list adresovaný komisárke Thyssenovej so žiadosťou o rýchle a dôkladné preskúmanie súladu rakúskej legislatívy s právom Európskej únie,“ uviedol Michal Stuška, riaditeľ tlačového a komunikačného odboru ministerstva práce. Podľa Stušku rezort práce oslovil všetky členské štáty Európskej únie, ktoré sa v minulosti vyjadrili proti zavádzaniu indexácie prídavkov na deti. K listu sa okrem ministrov okolitých krajín pripojili ministri Bulharska, Litvy a Slovinska. „Vo svojej odpovedi ministrom komisárka Thyssenová následne opäť jasne uviedla, že s občanmi, ktorí si nárokujú práva späté s voľným pohybom v súlade so Zmluvou o fungovaní EÚ, sa má zaobchádzať rovnakým spôsobom ako s občanmi hostiteľského štátu,“ dodal Stuška. V liste sa rovnako uvádza, že v Únii neexistujú občania druhej kategórie a pokiaľ ide o rodinné dávky, neexistujú ani deti druhej kategórie. V odpovedi komisárka prisľúbila preskúmanie súladu rakúskeho zákona s európskym právom.

„Slovensko, Maďarsko, Poľsko a ostatné krajiny idú napadnúť tento zákon na Európskom súdnom dvore a tlačiť na to, aby Európsky súdny dvor rozhodol čo najrýchlejšie,“ uviedol Martin Klus, člen zahraničného výboru Národnej rady a poslanec za stranu Sloboda a Solidarita. Okrem toho je podľa Klusa dôležité vyvinúť rovnako maximálne diplomatické úsilie, aby rodinné prídavky, ktoré rakúska vláda zoškrtá, našim občanom vrátili. Klus rovnako uvažuje o horšom scenári, že by Európsky súd zákon odobril. „Bude to silný precedens, ak by súd rozhodol inak, možno očakávať podobné kroky zo strany Nemecka či Talianska. Už aj Belgičania avizovali, že by sa v takom prípade rakúskym zákonom inšpirovali. To by mohlo znamenať rozklad voľného pohybu osôb v Európskej únii, ako sme ho poznali doteraz,“ dodal.

Indexácia rodinných prídavkov sa dotýka približne 30-tisíc slovenských detí žijúcich na Slovensku, ktoré doteraz dostávali rodinné prídavky v celkovej sume 63,3 milióna eur. Rakúska vláda platí rodinné prídavky celkovo 132-tisíc deťom, ktoré žijú v zahraničí, a na prídavky vyčleňuje sumu takmer štvrť miliardy eur. Preto sa napriek oficiálnym vyhláseniam ohľadne životnej úrovne hovorí, že skutočným zámerom zákona je šetrenie na cudzincoch.

VIDEO Plus 7 Dní