Ďalší nákup v rezorte obrany sprevádzajú pochybnosti a otázky. Naši vojaci, ktorým, mimochodom, museli na vojenskú prehliadku kvôli výročiu SNP zohnať tankové pásy z Česka, totiž dostanú nové húfnice. Ide o samohybné húfnice Zuzana 2. Spolu 25 strojov má stáť 172 miliónov eur, čo kritici považujú za prehnané. Upozorňujú na to, že podobné húfnice nakúpili napríklad Dáni za polovicu. Pochybnosti však budí aj spôsob ich obstarania cez štátnu akciovku Konštrukta Defence. Tá rozdelila Zuzany na polovice. Každú z nich bude vyrábať iná firma.

Treba nám to?

Samohybné húfnice Zuzana 2, ako sa nazýva nástupníčka pôvodnej Zuzany vz. 2000, by mali v armáde slúžiť ako palebná podpora. Delostrelectvo je určené na palebné ničenie, nie však na dobývanie územia. Podľa bývalého generála Pavla Macka, ktorý teraz pôsobí v mimoparlamentnej strane Spolu, by bolo strategické a logicky vhodné, keby mali obe naše armádne brigády svoju delostreleckú podporu.

„Z dlhodobého hľadiska by sme potrebovali dva delostrelecké oddiely. Otázka však je, či by museli byť na Zuzanách, tie sú príliš sofistikované. To je už otázka peňazí. Ten istý výrobca totiž vyvinul aj húfnice Eva. Tie sú na ľahšom podvozku, sú menej pancierované, ale mobilnejšie. Sú aj lacnejšie. Logické by bolo mať tri batérie pre delostrelecký oddiel, teda 24 húfnic,“vysvetľuje Macko.

Dnes už máme dve batérie so 16 Zuzanami, preto dvadsaťpäť nových Zuzán je podľa neho nelogický počet. Nutnosť nákupu húfnic spochybňuje aj analytik OĽaNO pre obranu Jaroslav Naď. „Nie sú potrebné, vojaci si ich nepýtali. Nominanti SNS to vyhodnotili ako nízko položené ovocie,“priamo hovorí Naď.

Zháňajú si kanady

Ako príklad dáva ďalšie tendre v rezorte, ktoré rovnako vzbudzujú množstvo otázok. Už dávnejšie sa však v médiách objavili príbehy o tom, že vojakom chýbajú ani nie tak nové stíhačky ako skôr maskáče, tričká, na ktoré sa dajú nalepiť výložky, či kanady. Zháňajú si ich po internete či army shopoch.

Problémy sú aj pri plánovaní vojenskej prehliadky pri príležitosti osláv Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Miesto plánovaných desiatich tankov naškrabala armáda len štyri. Aj ochranné pásy na ne, aby nepoškodili cesty, si musela požičať z Českej republiky.

Problémy sa však ukázali aj pri ostatnej technike, ktorej má byť menej, ako sa zamýšľalo, a takisto pri pochodujúcich vojakoch, ktorých má byť o štvrtinu menej, než boli plány. Aj preto pôsobí nákup húf­nic za 172 miliónov eur paradoxne.

Drahé, ale naše?

Kritici totiž upozorňujú, že iní kúpili húfnice za menej. „Už len samotná suma je šialene prehnaná, keďže tieto slovenské húfnice naše ozbrojené sily kupujú výrazne drahšie, ako napríklad Maďari nemecké alebo Dáni francúzske,“ krúti hlavou Naď. Napríklad Dáni kúpili v roku 2017 za 40,3 milióna eur 15 kusov húfnic Caesar od francúzskej spoločnosti Nexter.

Ešte vlani pritom argumentoval minister obrany Peter Gajdoš, prečo sa rozhodla naša armáda kúpiť Zuzany 2, práve cenou za konkurenčné Caesary. Podľa neho by bola cena za francúzsku húfnicu 5,5 milióna eur, kým za Zuzanu je šesť miliónov. Pre priame zadanie, teda nákup konkrétne Zuzán, sa rozhodol rezort vraj pre podporu slovenského zbrojárskeho priemyslu. Na to, aby sme dokázali predať Zuzany 2 do zahraničia, totiž treba, aby boli zavedené v nejakej armáde. Aj predchádzajúca Zuzana bola jedinečný a konkurencieschopný výrobok. Okrem slovenských šestnásť kusov ich však má už len Cyprus, aj to dvanásť kusov.

Minister Gajdoš:
Obhajuje nákup
Zuzán pre našu
armádu tým, že
aby ju Slovensko
mohlo predávať
iným krajinám
NATO, musí
byť zavedená
v armáde.
Minister Gajdoš: Obhajuje nákup Zuzán pre našu armádu tým, že aby ju Slovensko mohlo predávať iným krajinám NATO, musí byť zavedená v armáde.
Zdroj: PALO_BARTONEK

Podľa generála Macka existovalo viac možností pre našu armádu, ako obstarať húfnice. Mohli vyhlásiť medzinárodnú súťaž, na ktorej by sa zúčastnili výrobcovia už existujúcich húfnic. Alebo mohli vyvinúť vlastnú húfnicu a potom priamo zadať tvorcovi, aby delá vyrobili tí, ktorí sa na vývoji podieľali. Existuje aj tretia možnosť - objednať si vývoj dela, ktoré ešte neexistuje. Vtedy by si mohla armáda stanoviť parametre a nechať súťažiť výrobcov a vývojárov, aby ponúkli svoje nápady, a tomu, čie delo by bolo najlepšie, sa potom zaviazať, že od neho nakúpi určitý počet.

Rozdelená súťaž

Zuzanu pre ozbrojené sily nakupuje vývojárska spoločnosť Konštrukta Defence. „Už to, že Ministerstvo obrany SR zadalo zákazku firme Konštrukta Defence, vyvoláva veľké pochybnosti, pretože táto projekčná kancelária nie je výrobcom systému ani jeho systémovým integrátorom, teda finálnym montérom. Súťaž organizovaná Konštruktou Defence je z tohto pohľadu arbitrárna. Buď ju mali robiť pred vojskovými skúškami, alebo musia celý proces skúšok od podnikových po vojskové zopakovať,“ varuje Macko. A dodáva, že ministerstvo len outsourcovalo svoju zákonnú povinnosť obstarávateľa na túto firmu, ktorá však nie je skutočným výrobcom a dodávateľom delostreleckého systému, len delegovaným obstarávateľom.

Keď sme sa ministerstva opýtali, prečo nakupujú Zuzany 2 cez Konštruktu, odkázali nás na svoju webstránku, kde vraj majú zverejnené všetky odpovede. V tlačovej správe z mája 2018 ministerstvo tvrdí, že Konštrukta Defence je výhradným certifikovaným výrobcom. Koncom minulého roka uzatvorilo ministerstvo zmluvu s Konštruktou na dodávku 25 Zuzán. No a Konštrukta na ne vyhlásila dve súťaže. V apríli hľadala zvlášť dodávateľa pre zbraňovú nadstavbu a pre podvozok. „Prečo súťaž rozdelila?“ pýta sa Naď.

Odpovede na otázku, prečo boli vyhlásené dve súťaže, sme sa však od Konštrukty Defence nedočkali. Odkázali nás, podobne ako ministerstvo, len na vlastnú webovú stránku. Preto, že by sa nedal nájsť dodávateľ na celú Zuzanu, to však asi nebude. Z materiálov na stránke Konštrukta Defence totiž vyplýva, že do oboch sa prihlásila firma MSM Martin. Z toho je očividné, že by si trúfala na dodávku celej húfnice. Vyhrala nakoniec len súťaž o podvozky.

Kto má know-how?

Súťaž o podvozok napáda firma Jozefa Majského mladšieho Tanax Trucks. „Pracovali sme roky na vývoji podvozka, investovali sme do toho naše know-how a nemalé prostriedky. Bez našej spoločnosti a našich ľudí by Zuzana 2 nikdy neexistovala. Tatra s tým nemala nič spoločné, dodávala iba motor, ale natlačili ju tam,“naráža Majský na to, že budúci dodávateľ podvozkov MSM Martin zastupuje Tatru na Slovensku. Spochybňuje, že by sa podvozky vyrábali na Slovensku.

„V Bánovciach, v areáli KORD Slovakia, sme vytvorili pracovné miesta pre tritisíc ľudí a v jednej zo spoločností v rámci areálu sa mala vyrábať aj Zuzana 2, ktorá sa teraz bude vyrábať v Česku, tak aká podpora slovenského zbrojného priemyslu, prezentovaná rôznymi predstaviteľmi tohto štátu,“ pýta sa šéf Tanax Trucks. Dodáva, že výsledky výskumu podvozka vraj patria podľa neho jeho firme.

Zaujímavé je, že v časopise Obrana, teda rezortnom magazíne ministerstva, vyšiel v máji 2010 článok o vývoji Zuzany 2. Píše sa v ňom, že hlavným riešiteľom projektu Zuzana 2 je Konštrukta Defence v spolupráci so spoločnosťou Tanax a ministerstvami hospodárstva a obrany. „Štvornápravový podvozok so stálym pohonom všetkých kolies a riaditeľnými prvými dvoma nápravami je z dielne spoločnosti Tanax a vychádza z typu špeciálu Tatra 815 VP31 8x8,“ píše sa v Obrane.

Za pozornosť stojí aj priebeh súťaže, ktorý opísala sama Konštrukta na webe. O účasť sa prihlásili okrem Majského Tanaxu MSM Martin a Tatra Export z Kopřivnice. V druhom kole sa však udiala zaujímavá vec. „Vzhľadom na skutočnosť, že nebola zadávateľovi predložená ani jedna prijateľná ponuka, pristúpil k ďalším postupom výberu zmluvného partnera vo forme rokovaní so všetkými záujemcami, ktorí v kvalifikácii splnili podmienky účasti, to znamená že preukázali spôsobilosť plniť predmet zákazky.“

Majský sa pre Denník N vyjadril, že konateľ MSM mu povedal, že mu volali z Konštrukty v piatok ráno a že do poobedia treba zaslať ponuku. Tanax vraj nekontaktovali, hoci o jeho záujme vedeli. Konateľ MSM Martin Marián Goga to však poprel a ohradil sa, že pochybné postupy, ktoré sú možno zvyklosťou niektorých podnikateľov v postkomunistických krajinách, sa im bridia. Goga na margo výroby v zahraničí dodal, že na Slovensku majú asi dvetisíc zamestnancov, z toho okolo 200 priamo v Trenčíne.   

Čo je Zuzana 2?

Samohybná húfnica Zuzana 2 je nástupkyňou Zuzany z roku 2000. Jej maximálna rýchlosť je 80 kilometrov za hodinu, čo je pri jej váhe 32 ton celkom slušné. Jej akčný rádius, teda dojazd, je až 600 kilometrov. Stačia traja členovia posádky na to, aby bola plne bojaschopná. Dostrelí až na cieľ vzdialený 41 kilometrov a jej kadencia paľby je 16 výstrelov za tri minúty. Zuzana strieľa salvovým efektom MRSI. Teda vystrelí niekoľko rán za sebou v rôznych trajektóriách tak, aby zasiahli jedno miesto v rovnakom čase. Húfnicu Zuzana 2 vychválil vlani server War is Boring, ktorý ju porovnával s americkou samohybnou húfnicou Paladin. A z tohto porovnania vyšla lepšie nielen vďaka dojazdu dlhšiemu o 250 kilometrov, ale aj vyššej rýchlosti. 

Dve firmy od Strnada

Zaujímavé je, že v súťaži o podvozky okrem Majského Tanaxu boli dve spoločnosti, ktoré patria do portfólia českého zbrojára Michala Strnada. Aj MSM Martin, aj Tatra Export majú v registri ako konečného užívateľa výhod uvedeného Michala Strnada. Opýtali sme sa na to Gogu. „V rámci skupiny máme veľkú voľnosť a model, že si konkurujeme,“vysvetlil nám.

Ako sme sa neskôr dozvedeli, nie je to vraj prvýkrát, keď si firmy z tejto skupiny lezú, takpovediac, do kapusty. Michal Strnad je synom známeho zbrojára Jaroslava Strnada. Jeho Czechoslovak Group zahŕňa 30 spoločností, ktoré si uvádza na stránke.

Vlani upozornila Česká televízia na to, že jeho spoločnosti vraj dodávajú repasované húfnice Dana do Azerbajdžanu. Napriek záväzku európskych krajín, že nebudú dodávať smrtiace zbrane na konfliktné územia. Ako ČT zverejnila, Strnad oficiálne dodáva Dany do Izraela zbrojovke Elbit. „Lenže z Tel Avivu potom zbrane pokračujú rovnakým lietadlom do azerbajdžanského Baku,“ píše sa na stránke ČT. Jej reportér dokonca natočil na bratislavskom letisku azerbajdžanské lietadlo Iljušin 76, do ktorého sa vojde húfnica Dana. To potom odletelo cez Tel Aviv do Baku a o dva dni sa Azerbajdžan chválil novými zbraňami.