Tip na článok
Nadšené hajlovanie: Matičiari so Stanislavom Mečiarom, vpravo, hajlujú na Národnom cintoríne pred hrobom Martina Kukučína.

Zvláštne hroby v Martine: Pochovali tam Mečiara, aj keď propagoval spoluprácu s Hitlerom

Na cintoríne v Martine ležia aj vojnoví zločinci, stoja tam i náhrobky matičiarov, ktorí sú ešte živí.

Galéria k článku (7 fotografií )
Hroby zločincom: Mečiara či Geraldiniho sem prepašovala Matica slovenská.
Hroby zločincom: Mečiara či Geraldiniho sem prepašovala Matica slovenská.
Rozhoduje o tom komisia: Hovorkyňa mesta Martin Zuzana Kalmanová vysvetľuje, že dnes všetky rozhodnutia ohľadom pochovávania podliehajú Komisii pre správu Národného cintorína.

Národný cintorín, národná kultúrna pamiatka v centre Martina, je už od 19. storočia miestom posledného odpočinku významných osobností nášho verejného života. Dnes je jeho kapacita plná a na pochovávanie je uzavretý. Výnimku tvoria len skutočne význačné osobnosti. Paradoxne, už v minulosti na ňom našli miesto aj vojnoví zločinci a propagátori nášho vazalstva k Tretej ríši.

Ba najnovšie si priamo v centre Národného cintorína vyárendovali miesto matičiari, ktorí si tu dali vyhotoviť hroby, hoci ešte žijú.

Kuriózne?

„Nedávno som opätovne navštívil Národný cintorín v Martine. Nebol som tam už viac rokov a pri terajšej návšteve som si všimol, že pribudli tri nové hroby, a to v jeho centrálnej časti určenej pre národných ,výtečníkov‘. Hroby tam síce už sú, ,výtečníci‘ však zatiaľ veselo chodia po svete, najmä po Martine. Hroby ležia uprostred najzaslúžilejších činovníkov slovenského národa. Kuriózne je už vôbec zaživa si dávať vyhotoviť hroby, no povážlivejšie je vyárendovať si miesto rovno v centre Národného cintorína.“ Toto nám napísal čitateľ, ktorý si neželá byť menovaný.

Hovorkyňa mesta Martin Zuzana Kalmanová. Foto: Juraj Roščák

Fakty sme si potvrdili priamo na mieste. V centrálnej časti Národného cintorína v Martine stoja pripravené hroby troch dosiaľ žijúcich matičiarov, Michala Kocáka, Miša Kováča-Adamova a Imricha Sedláka. „Mesto Martin podľa zákona spravuje Národný cintorín od roku 2006, a teda nemáme vedomosť, ako došlo k prideleniu uvedených miest v minulosti,“ povedala nám hovorkyňa mesta Martin Zuzana Kalmanová. Žiadosti o pridelenie predmetných hrobových miest sa schválili ešte v rokoch 2002, 2004 a 2005. Na magistráte nám však potvrdili, že na hroby sú uzatvorené riadne nájomné zmluvy a poplatky za nájom hrobových miest sú uhradené na dvadsať rokov.

Čítajte viac:

Časovaná bomba: V Krpelianskej priehrade ležia milióny kubických metrov usadenín

Trojica

Uvedení majitelia hrobov sú dlhoroční matiční činovníci. Imrich Sedlák pôsobil v Matici slovenskej ako správca za neslávne známeho expredsedu Jozefa Markuša, dlhoročne tu pôsobil aj Mišo Kováč, Michal Kocák v nej fungoval aj za normalizačných čias. Sedlák bol aj riaditeľom Pamätníka národnej kultúry, Kováč pracoval v Literárnom múzeu a bol aj riaditeľom Pamätníka slovenskej literatúry a Kocák pôsobil v Archíve literatúry a umenia.

Všetci traja menovaní sú evidovaní vo zväzkoch komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) ako jej agenti. Ako sme však zistili v archíve Ústavu pamäti národa, väčšina dokumentov tajnej polície k ich osobám bola zničená a prípadná miera spolupráce sa z nich nedá posúdiť.

ŠtB mala počas komunizmu silný záujem o Maticu slovenskú, keďže v nej pôsobili nacionalisti a sympatizanti ľudáctva, navyše mali kontakty so zahraničnými Slovákmi na Západe, ba nechýbali ani takzvaní červení ľudáci, teda súčasne komunisti a ľudáci... Eštebákov zaujímali interné pomery, „nepriateľské osoby“ aj udalosti okolo sovietskej okupácie v roku 1968.

Mečiara či Geraldiniho sem prepašovala Matica slovenská. Foto: Juraj Roščák

Zaujímalo nás, či Matica slovenská považuje za správne, že jej činovníci majú hrob na Národnom cintoríne už zaživa. Zo sekretariátu nám odpísali, že „rozhodnutie považujeme za správne“, lebo „sa zaslúžili o kultúrny a spoločenský rozvoj Martina a významne prispeli k prezentácii národnej kultúry Slovenska a Slovákov“. Pokúsili sme sa osloviť aj majiteľov hrobov.

„Ja mám 82 rokov, som chorý a v minulosti ma už skoro pochovali,“ povedal nám Michal Kocák. „Ja som tam ani neplánoval byť, chcel som byť pochovaný na novom martinskom cintoríne, ale tam mi povedali, že je už plný, a potom mi poradili, nech si dám žiadosť na starý.“ Problém s kapacitou má na Slovensku nejeden cintorín, týka sa to aj Národného cintorína. Podľa Zuzany Kalmanovej je dnes už kapacitne obsadený, no dá sa pristúpiť k výnimkám, pričom „osobnosť pochovaná na Národnom cintoríne by mala byť verejne známa svojím prínosom pre spoločnosť s celoslovenským rozmerom“.

Burina

Národný cintorín je skutočne plný význačných mien, okrem nich sa tu však nachádza burina. Ležia tu aj regulárni vojnoví zločinci a fanatickí podporovatelia Hitlera, ktorí do smrti obhajovali vazalstvo k Tretej ríši. Prepašovali ich sem matičiari. Našli sme tu napríklad hrob Kolomana Geraldiniho, bývalého referenta Matice slovenskej, ktorého tu pochovali v časoch mečiarizmu, hoci proti tomu ostro protestovali odbojári.

Nečudo, lebo Geraldini sa už pred vojnou vyznamenal svojimi rasistickými útokmi a počas vojny bol v Martine okresným veliteľom Hlinkovej gardy. Na Národnom cintoríne mu na pohrebe v roku 1997 zahrala terchovská muzika. Geraldiniho do Martina previezli z exilu v Argentíne. Podobne odtiaľ previezli bývalého tajomníka Matice slovenskej Stanislava Mečiara. Aj proti jeho hrobu sa protestovalo. Zbytočne.

Čítajte viac:

Tutanchamón neprestáva udivovať: Pochovali do hrobky určenej pre ženu?

Jeho náhrobok krášli citát: „Samostatné a vyspelé Slovensko bola moja snaha.“ Zrejme odkaz na kontroverzný slovenský štát, keďže Mečiar propagoval úzku spoluprácu s Hitlerom, počas Povstania spolupracoval s okupačnou nacistickou mocou. Okrem toho písal do Gardistu príspevky ako Vďační Adolfovi Hitlerovi a na gardistických kurzoch rečnil, že „život slovenský treba očistiť od lžikultúry, vyplieť z jeho prostredia pijavice židovstva“. Napriek tomu, že Stanislav Mečiar bol vojnový zločinec zapísaný na medzinárodnej listine „A“ Komisie Spojených národov pre vojnové zločiny v Londýne, v roku 2010 ho za účasti vedenia Matice slovenskej pochovali na Národnom cintoríne.

Mečiara či Geraldiniho sem prepašovala Matica slovenská. Foto: Juraj Roščák

Trojicu uzaviera vojnový zločinec Konštantín Čulen. Tento ľudácky exponent a autor mnohých propagandistických diel bol počas vojny tlačovým šéfom predsedníctva vlády a zástupcom šéfa Úradu propagandy, inštitúcie známej agresívnou a primitívnou rétorikou. Svoje „čestné“ miesto na Národnom cintoríne našiel v roku 2003.

Politická nekrofília

Národný cintorín zneužívali aj v minulosti. Dobové fotografie z čias vojny zachytávajú hajlujúcich matičiarov pred hrobmi dávno mŕtvych bardov. Minulý rok tu pochovali aj Drahoslava Machalu, ktorý bol za totality donášačom Štátnej bezpečnosti, po páde komunizmu sa preorientoval na čelného mečiarovského publicistu, ktorý sa neštítil vulgárnych útokov. Kariéru zavŕšil ako autor prejavov Roberta Fica.

Najväčšie čachre na národnej kultúrnej pamiatke by pritom už dnes mali byť zažehnané. O pochovávaní na Národnom cintoríne totiž rozhoduje komisia. „Všetko - od pochovávania cez rekonštrukcie a iné práce - podlieha diskusii a rozhodovaniu v rámci Komisie pre správu Národného cintorína,“ vysvetľuje hovorkyňa mesta Zuzana Kalmanová. V osemčlennej komisii sú okrem dvoch zástupcov Matice slovenskej traja zástupcovia Slovenskej národnej knižnice a traja reprezentanti mesta Martin.

Čítajte viac:

Fašistické symboly a orgie s nahými chlapmi: Danko sťahuje Patoprstého z kandidátky!

Téme sa venoval aj sociálny antropológ z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave Juraj Buzalka. Okolnosti týkajúce sa pochovávania označil za druh slovenskej „politickej nekrofílie“. „Ako občanovi a demokratovi mi je z takéhoto oslavovania extrémistov a kolaborantov, prikrytého pláštikom Matice slovenskej, dlhodobo úprimne nevoľno,“ podotýka Juraj Buzalka.

„Možno sa utešovať, že matičný druh ,politickej nekrofílie‘ už nie je kľúčovou témou politických debát, ako to bolo v národne zakomplexovaných deväťdesiatych rokoch. Ako však vidíme pri raste popularity fašizoidných prúdov, ,politická nekrofília‘ ešte môže zažiť nevídanú renesanciu, najmä ak si na aktuálnu konjunktúru extrémistického gýča nedáme dostatočný pozor.“

VIDEO Plus 7 Dní