Tip na článok
Lucia Pažinová: Mladá vdova po Martinovi Pažinovi dopadla na bratislavskom okresnom súde najhoršie. Mala zaplatiť poplatok v plnej výške, keďže tak neurobila, súd o odškodné sa ani nezačal.

Zvláštne súdne rozhodnutie: Vdova, ktorej muž zahynul v Kurimanoch, sa spravodlivosti nedočkala

Prípad rodín obetí pádu mosta v Kurimanoch dokazuje, že slovenské súdy dokážu v niekoľkých identických veciach rozhodnúť odlišne

Galéria k článku (9 fotografií )
Ján Chovan (47)
Spomienka: Kríž nad obcou Kurimany pripomína nešťastie z roku 2012. Most je už je v prevádzke.
Spomienka: Kríž nad obcou Kurimany pripomína nešťastie z roku 2012. Most je už je v prevádzke.

Vo dverách bytu jedného z prešovských panelákov nás víta sympatická brunetka. Hoci je vonku vyše tridsať stupňov a vnútri možno o dva menej, oblečené nemá moderné šaty či blúzku s veselým kvetovaným vzorom. Mladá žena je celá v čiernom. Niežeby ju táto farba tešila. To určite nie. Nosí ju ako prejav úcty a lásky k milovanej osobe. Navždy ju stratila takmer pred šiestimi rokmi a smútku sa zbaviť nedokáže. „Stále na neho myslím. V ten osudný deň mal narodeniny, doma som ho čakala s dvoma dcérkami s pripraveným darčekom. Zbytočne. Dočkali sme sa len správy, že už nikdy nepríde...“ vracia sa pani Lucia do minulosti hneď, ako sa usadíme v príjemnej obývačke. Je vdovou po zosnulom Martinovi Pažinovi, ktorý 2. novembra 2012 s ďalšími troma robotníkmi zahynul pri výstavbe diaľničného mosta v Kurimanoch. Spravodlivosti sa doteraz nedočkala. Nielenže vinníka stále nepotrestali a či ho vôbec potrestajú, je otázne, no bojovať a, bohužiaľ, neúspešne musela aj so slovenským súdom. Ten totiž dokázal rozhodovať skutočne zvláštne. V štyroch rovnakých prípadoch úplne odlišne.

Nešťastie: Druhého novembra 2012 padol počas výstavby diaľničný most pri Kurimanoch. Zomreli štyria robotníci, 14 bolo zranených
Nešťastie: Druhého novembra 2012 padol počas výstavby diaľničný most pri Kurimanoch. Zomreli štyria robotníci, 14 bolo zranených
Archív

Okamihy hrôzy

V čase nešťastia, ku ktorému došlo v období Dušičiek, mala pani Lucia 30 rokov, dve dcérky, Alexka a Viktorka, osem a sedem. Na ocina sa veľmi tešili. Do práce síce v ten deň ísť nemal, no zavolali mu, že treba pomôcť. Tak išiel. Povedal, že sa rýchlo vráti. Ony zatiaľ chystali pre neho oslavu. „Lenže v správach sme zachytili, že sa niečo stalo. Že spadol most. Hneď som volala manželovi, či je v poriadku. Volala som raz, dvakrát, trikrát. Nedvíhal. V hrdle mi navrela hrča. Nevedela som, čo sa deje. Až po niekoľkých hodinách sa mi ozval jeho zamestnávateľ, aby mi povedal, čo sa stalo,“ spomína na okamihy hrôzy Lucia Pažinová. Na chvíľu stíchne, aby si utrela zaslzené oči. „Prepáčte, pre mňa je to stále veľmi ťažké...“ ospravedlňuje sa za svoju slabosť. Pozrie pritom na policu oproti sedačke. Na pietny kútik venovaný manželovi. Je na ňom Martinova veľká fotka, na ktorej visí jeho obrúčka. Sú tam tiež jeho fotky s dcérkami. „Deti o tom nechcú hovoriť. Psychologička povedala, že aj takto sa vyrovnávajú so situáciou...“ vysvetľuje Lucia Pažinová.

Pietny kútik: Rodina Pažinovcov si takto spomína na svojho otca a manžela.
Pietny kútik: Rodina Pažinovcov si takto spomína na svojho otca a manžela.
Archív

V ten novembrový deň v roku 2012 sa pre ňu začal boj s novým životom. Bez manžela, bez jeho podpory. „Ja som bola bez práce, nemali sme vlastné bývanie. Akoby toho nebolo dosť, po tom, ako nám štát vyplatil odškodné, keďže k úmrtiu došlo na stavbe diaľnice, začala som dostávať anonymné listy plné urážok, nadávok a nenávisti. Pre mňa to bolo neuveriteľné. Naozaj nám tie peniaze dokázal niekto závidieť. Ale ja by som každý jeden cent z tých peňazí vymenila za manželov život,“ hovorí.

Nik nepyká

Spomenuté odškodné predstavovalo 35-tisíc eur pre každého člena rodiny, bola to však jediná pomoc od štátu, ktorej sa pozostalí po obetiach dočkali. Na miesto nešťastia, teda pod spadnutý most v Kurimanoch, sa pritom dovalili hneď niekoľkí ministri. Spomeňme vtedajšieho šéfa rezortu dopravy Jána Počiatka, vnútra Roberta Kaliňáka či ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú. Tí sľubovali hory-doly nielen pre rodiny mŕtvych, ale aj zranených robotníkov, ktorých bolo štrnásť. Lenže čas plynul a nič. „Nie, už sa s nami nikto neskontaktoval. A to povedali, ako rýchlo vinníkov potrestajú! Onedlho to bude šesť rokov. A kto si odpykáva trest za nešťastie?“ pýta sa Lucia Pažinová.

Odpoveď je jednoduchá. Nikto. Od hovorcu Krajskej prokuratúry v Prešove Milana Filička sme sa dozvedeli, že „v tejto veci bola obvinená dipl. Ing. Sabine H. zo Spolkovej republiky Nemecko z prečinu všeobecného ohrozenia. Je stíhaná za to, že ako statička zahraničnej obchodnej spoločnosti na zá­klade objednávky projektovala statiku podpornej mostnej konštrukcie v júni 2012, vypracovala statický výpočet, v ktorom chybne naprojektovala vzájomné stuženie podporných konštrukcií, v dôsledku čoho sa konštrukcia pri betonáži prelomila a to spôsobilo zrútenie časti betónového poľa mostnej konštrukcie“. Filička dodal, že vyšetrovanie sa zatiaľ neukončilo. Obvinená totiž odmietla prísť na výsluch na Slovensko a vyžiadala si preklad časti spisu do nemeckého jazyka. Až potom budú podľa neho vypočúvať obvinenú buď na území Slovenska, alebo Nemecka.

Jaroslav Heldák (56)
Jaroslav Heldák (56)
Archív
Ján Chovan (47)
Ján Chovan (47)
Archív
Ivan Puškáš (29)
Ivan Puškáš (29)
Archív
Pietny kútik: Rodina Pažinovcov si takto spomína na svojho otca a manžela.
Pietny kútik: Rodina Pažinovcov si takto spomína na svojho otca a manžela.
Archív

Advokát rodín po zosnulých robotníkoch Ján Hudzík upozorňuje, že vyšetrovacie orgány sa musia vyrovnať najmä s tým, že na svete sú dva znalecké posudky. „Obvinená predložila vlastný znalecký posudok, vypracovaný košickou univerzitou. Ten je odlišný od posudku, ktorý dala polícia vypracovať Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Posudok vypracovaný žilinským ústavom bol pritom jedným z dôkazov na vznesenie obvinenia. Vyplýva z neho, že nebola správne naprojektovaná konštrukcia, preto keď sa nalial betón, to spadlo. Ale znalecký posudok, ktorý si dala vypracovať obvinená, hovorí o tom, že nebol problém v naprojektovanej konštrukcii, ale v tom, že nesprávne urobili geologický prieskum, preto sadlo podložie a následne spadla konštrukcia,“ vysvetľuje advokát Hudzík a dodáva, že za geologický prieskum by mal byť zodpovedný zhotoviteľ stavby.

Boj so súdom

V tomto prípade je to firma Bögl & Krýsl, s ktorou sa súdia aj rodiny po štyroch zosnulých robotníkoch. Žiadajú od nej vyplatiť odškodné vo výške niekoľkých desiatok tisíc eur. Spoločnosť to však odmieta. Vinu za nešťastie necíti. Rodiny sa preto obrátili na jeden z bratislavských okresných súdov. Podali naň štyri identické žaloby.

Nuž a začali sa diať veru zaujímavé veci. Slovenský súd opäť prek­vapil. Alebo hádam ani nie, keď v štyroch rovnakých príbehoch dokázal vykúzliť niekoľko rôznych záverov.

Advokát: „Štyri prípady a každý žije vlastným právnym životom,“ hovorí o prípade Ján Hudzík.
Advokát: „Štyri prípady a každý žije vlastným právnym životom,“ hovorí o prípade Ján Hudzík.
Archív

Názory sudcov, ktorí sa žalobami rodín po zosnulých robotníkoch zaoberali, sa začali líšiť už pri rozhodovaní o súdnych poplatkoch. Tie sa platia práve v prípadoch, keď žalujúca strana žiada od žalovaného odškodné. Poplatok predstavuje asi šesť percent zo žiadanej sumy. Zatiaľ čo pri jednej rodine súd od jeho zaplatenia úplne upustil a pri dvoch ho aspoň znížil, v prípade pani Pažinovej a jej dvoch dcér rozhodol, že sú povinné zaplatiť súdny poplatok v plnej výške.

„Je to veľmi nespravodlivé. My sme v podstate dopadli najhoršie. Zostala som sama s malými dcérkami a ako jediná som mala zaplatiť poplatok v plnej výške, čo bolo asi päťtisíc eur. Aj krajský súd potvrdil, že je to zákonná povinnosť. Keďže som to nezaplatila, súd sa už samotnou vecou, teda rozhodovaním o vyplatení odškodného, nezaoberal,“ netají svoje sklamanie Lucia Pažinová, ktorej čistý mesačný príjem sa pohybuje na úrovni 570 eur. Poberá ešte vdovský príspevok vo výške 150 eur. Po sto eur dostávajú ako sirotské jej dve dcérky. Napriek tomu súd ani len neuvažoval o zrušení alebo aspoň znížení poplatku. Lebo veď dievčatá majú aj čosi odložené na sporiacich účtoch, zaplatiť súdu teda úplne pokojne mohli. „Ale to sú peniaze od štátu, ktoré som im odložila. Nerozumiem, prečo sa aj tie rátajú do našich príjmov. Veď toľko dostali aj iné rodiny a poplatok platiť nemuseli alebo im ho aspoň znížili. Naozaj tomu nerozumiem,“ krúti nešťastne hlavou Lucia Pažinová.

Rôzne rozhodnutia

Postupu súdu v prípade Pažinovcov nerozumie ani rodina po zosnulom robotníkovi Jánovi Chovanovi, ktorá mala viac šťastia. povedal nám jeden zo synov zosnulého Jána Chovana, Lukáš. On v čase nehody študoval na vysokej škole. „Nám o udalosti nikto nepovedal, nikto nám nedal vedieť. Keď sme to počuli v správach, volali sme otcovi a keď jeho mobil zdvihla sestrička v košickej nemocnici, vedeli sme, že je zle,“ spomína na november 2012 Lukáš Chovan. Zlostí sa, že napriek prísľubom im firma, ktorá most stavala, takmer vôbec nepomohla, hoci po nešťastí povedala, že rodiny obetí budú až do konca vyšetrovania dostávať mzdu. „Nič také sa nestalo,“ konštatuje Lukáš.

Čo sa týka ďalších pozostalých, rodine Ivana Puškáša súd poplatok znížil, samotné odškodné jej však zamietol. Odvolala sa preto na krajský súd, ktorý ešte nerozhodol. Aj rodine Jaroslava Heldáka okresný súd poplatok znížil, vo veci samotnej však verdikt zatiaľ nevyriekol.

„Štyri prípady a každý žije vlastným právnym životom,“ zhrnul v skratke dianie okolo pozostalých advokát Ján Hudzík.

VIDEO Plus 7 Dní