Tip na článok
Nadčasy: Zuzana Polčinová spomína, že za tento rok si zrátala okolo 400 hodín nadčasov.

Zvyšujúce sa nároky a plat pripomínajúci skôr almužnu. Taká je realita slovenských zdravotných sestier

Starnutie zdravotných sestier je problém, s náborom nových majú nemocnice ťažkosti. Lákajú ich aj na príspevky, no nefunguje to

Galéria k článku (5 fotografií )
Nadčasy: Zuzana Polčinová spomína, že za tento rok si zrátala okolo 400 hodín nadčasov.
Nielen o plate: Podmienky práce, psychická a fyzická náročnosť, zastaranosť techniky, nadčasy, nočné, kolektív, to sú veci, prečo sa mladé sestričky v nemocniciach vyskytujú čím ďalej, tým menej.
Aj cez Vianoce: Sestričky vravia, že napriek rokom praxe si nikdy nezvyknú na ľudskú bolesť a smrť.

Stres, únava, prepracovanosť, na druhej strane nesmierny pocit zodpovednosti, ktorý ich čoraz častejšie núti siahať na dno svojich síl. Zdravotné sestry na Slovensku to jednoduché rozhodne nemajú. Zvyšujúce sa nároky na ne a plat pripomínajúci skôr almužnu než adekvátny hodnotiaci prvok, si vyberajú svoju daň. Z roka na rok je zdravotných sestier menej a nové posily sa hľadajú veľmi ťažko. Problém nie je len ich starnutie, ale najmä odchod mladých - ale aj tých starších -, kvalitných posíl do zahraničia.

Nielen o plate: Podmienky práce, psychická a fyzická náročnosť, zastaranosť techniky, nadčasy, nočné, kolektív, to sú veci, prečo sa mladé sestričky v nemocniciach vyskytujú čím ďalej, tým menej.
Nielen o plate: Podmienky práce, psychická a fyzická náročnosť, zastaranosť techniky, nadčasy, nočné, kolektív, to sú veci, prečo sa mladé sestričky v nemocniciach vyskytujú čím ďalej, tým menej.
archív

Nečudo, veď len v susednom Rakúsku si vraj kvalifikovaná zdravotná sestra nájde na výplatnej páske okolo 2 500 eur. Na Slovensku je to podľa oficiálnych údajov okolo 1 100 v hrubom. Zdravotnícke zariadenia sa síce snažia hľadať rôzne spôsoby, ako prilákať sestry, kým sa však touto otázkou nezačnú urýchlene zaoberať tí najkompetentnejší, všetky snahy budú márne.

Skorý budíček

Je päť hodín ráno. Pri hlave Lukáša Kobera zazvoní budík. Automaticky sa načiahne a utíši ho. Zazíva, posadí sa na roh postele a takmer okamžite vyskočí na nohy. Z tohto ranného rituálu sa už stal zvyk. Lukáš sa dávno rozlúčil s čo i len piatimi minútami prevaľovania v posteli navyše. Taký luxus si nemôže dovoliť. Z postele si to namieri do kúpeľne, odtiaľ do kuchyne, kde si rýchlo zaleje kávu. Na jeden dúšok ju vypije a odchádza z domu. Bez poriadnych raňajok. Nestíha. Ak by chcel, vstávať by musel ešte o čosi skôr. A to si radšej o pár minút dlhšie pospí.

Aj cez Vianoce: Sestričky vravia, že napriek rokom praxe si nikdy nezvyknú na ľudskú bolesť a smrť.
Aj cez Vianoce: Sestričky vravia, že napriek rokom praxe si nikdy nezvyknú na ľudskú bolesť a smrť.
archív

Lukáš nasadá do auta a vydáva sa na „zbernú“ cestu po domoch svojich kolegýň, zdravotných sestier z Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch. Zmena sa im začína o šiestej a z Popradu cesta trvá dvadsať minút. Pred pracoviskom vystúpi partia už pred trištvrte na šesť.

Pätnásťminútová rezerva medzi nočnou a dennou šichtou je pre sestry nutná. Za ten čas si kolegyne vymenia najčerstvejšie správy o zdravotnom stave pacientov. Nová zmena sa následne dohodne na ďalšom postupe. Ranná vizita sa začína dvadsať minút po šiestej. Prvé predpísané antibiotiká musia pacientom podať nalačno. Pred raňajkami je totiž účinok liekov silnejší.

Náborové príspevky: Nemocnice lákajú na stovky eur pri nástupe, efekt je však minimálny. Navyše od systémového riešenia majú tieto príspevky pri nástupe ďaleko.
Náborové príspevky: Nemocnice lákajú na stovky eur pri nástupe, efekt je však minimálny. Navyše od systémového riešenia majú tieto príspevky pri nástupe ďaleko.
archív

Sestrička z bratislavskej štátnej nemocnice Zuzana Polčinová približne opisuje rutinu. Kŕmenie, prebaľovanie, toaleta, ďalšia dávka liekov, infúzie… Sestry sa do večera nezastavia. Je to frmol. Vyčerpávajúca práca. Fyzicky aj psychicky. A každý deň sa Lukáš aj Zuzana zamyslia nad tým, aké by to bolo, keby ich bolo na oddelení dosť a oni by stihli obed. Taký normálny obyčajný obed, na ktorý budú mať celú polhodinu.

Kritická situácia

Situácia s nedostatkom zdravotných sestier je zlá. Nielen v Hágoch, všeobecne na Slovensku. Nemocnice aj sestry robia všetko pre to, aby pacient netrpel. Aby nedochádzalo ku krízovým chvíľam, aké vznikli na jeseň v nemocnici na Antolskej ulici v Bratislave, kde museli prekladať operácie, pretože oddelenie operačných sál malo odrazu akútny nedostatok sestričiek. Všetko sa začalo riešiť až po tom, ako zamestnanci napísali vedeniu list, ktorý sa dostal do médií.

Komora sestier vraví, že v celom štáte chýba až 12-tisíc zdravotných sestier. Koľko z nich v nemocniciach a ústavoch? Nevedno. Ministerstvo zdravotníctva priznáva asi tisíc sestier, štatistiky OECD ukazujú dvojnásobok. „Je to viac ako napríklad v Česku. Nemocnice to nepriznávajú, ale fakt je, že postupne nevedia odchádzajúce sestry nahradiť, čím sa dostávame do situácie, že sa zatvárajú jednotlivé oddelenia,“ hovorí prezidentka komory Iveta Lazorová.

Podľa nej je najkritickejšia situácia v oblastiach s veľkým pohybom pracovnej sily, ako je Bratislava a okolie, ale tiež v Banskej Bystrici, v Poprade či v Martine. „Súkromné nemocnice Svet zdravia tiež majú nedostatok sestier. Problém je ten, že to nechcú povedať verejne, lebo by museli priznať, že nedokážu zabezpečiť kvalitnú starostlivosť pre svojich pacientov, a to sa každý snaží ututlávať,“ tvrdí Iveta Lazorová.

Hovorca Sveta zdravia Tomáš Kráľ však prekvapujúco problém priznáva. „Slovenské zdravotníctvo vo všeobecnosti trpí nedostatkom sestier a pôrodných asistentiek. Ten je do veľkej miery negatívne ovplyvnený ich kontinuálnym odchodom do zahraničia. Nemocnice Svet zdravia v tomto smere, žiaľ, nie sú výnimkou. Ich nedostatok je celonárodný a týka sa každého regiónu,“ konštatuje Kráľ. Zdôrazňuje, že od štátu by chceli vidieť systémové riešenia.

Vyšli s pravdou von

Fakultná nemocnica v Nových Zámkoch hovorí, že jej chýba deväť sestier. Prešovská nemocnica hlási „plný stav sestier a pôrodných asistentiek na všetkých klinických oddeleniach“. Ani košická fakultná nemocnica nepriznáva „akútny nedostatok sestier“. Vraví len o odchodoch na materskú či do dôchodku a tieto výpadky „priebežne dopĺňajú“.

V nitrianskej nemocnici je už situácia trochu iná. „Momentálne nám chýba 43 sestier. Najväčší deficit máme na infekčnej klinike, klinike novorodencov, detí a dorastu, gynekologicko-pôrodníckej klinike a kardiologickej klinike,“ vypočítava hovorkyňa Tatiana Timková. Žilina hovorí o dvadsiatich voľných miestach, Trenčín o ôsmich.

Banská Bystrica a Bratislava reagovali na otázku o počte chýbajúcich sestier univerzálnou odpoveďou. Vraj „spĺňajú normatívy“.

Napriek tejto, podľa hovorkýň, štandardnej situácii, sa niektoré nemocnice rozhodli lákať nové sestričky na príspevky pri nástupe. Banskobystrická „rooseveltka“ ponúka novým posilám náborový príspevok 750 eur, žilinská sedemsto a nitrianska doslova symbolických 58 eur.

Trenčianska fakultná nemocnica o takomto príspevku uvažuje do budúcna a Univerzitná nemocnica Bratislava motivačný systém sestier len prehodnocuje. Podľa našich informácií však už aj v tomto zariadení sa snažia sestry prilákať na príspevok vo výške asi 350 eur. Svet zdravia prostredníctvom svojho hovorcu priznáva, že aj oni používajú náborový príspevok ako benefit. „Jeho výška je individuálna. Súčasne sa snažíme postupne zavádzať aj variabilné zložky odmeňovania,“ priblížil Tomáš Kráľ.

Je to nefér

„Počula som o tých príspevkoch. Ak chcem získať príspevok, čo teraz?! Dám výpoveď a po pol roku sa zas zamestnám ako nová?“ pýta sa tak trochu bezmocne sestra Zuzana Polčinová z bratislavskej štátnej nemocnice. V nemocnici pracuje už 37 rokov, do dôchodku jej zostáva ešte sedem. Vyskúšala rôzne zdravotnícke zariadenia - ambulancie, štátne aj súkromné. V nemocnici na oddelení, kde vozia akútne prípady, pracuje šesť rokov.

„Mladé sestry nám chodia robiť do Hainburgu, do Kitsee, do Viedne, do Maďarska, do Česka, takže pre ne tento príspevok motivačný nie je,“ vraví zo skúseností.

Viaceré slovenské nemocnice priznali, že „zaznamenali nižší počet nových sestier absolventiek“. Koľko dievčat končiacich zdravotné školy odchádza pracovať za hranice, sa oficiálne zistiť nedá. Rezort zdravotníctva také štatistiky nevedie. „Máme však k dispozícii údaje, koľko sestier požiadalo o povolenie na prácu v zahraničí. Počet vydaných potvrdení o rovnocennosti vzdelania má klesajúcu tendenciu. Čo sa týka povolania zdravotná sestra, ročne je to priemerne 130. Pri povolaní pôrodná asistentka Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR) ročne vydá priemerne päť potvrdení o rovnocennosti vzdelania,“ konštatuje rezortná hovorkyňa Zuzana Eliášová.

Svet zdravia sa chváli, že sa im občas podarí sestry zo zahraničia prilákať späť. „Jednou z nich je vedúca sestra na novovybudovanom oddelení urgentnej medicíny v Spišskej Novej Vsi Silvia Štefaníková. Tá sa po ôsmich rokoch vrátila z írskeho Dublinu. Okrem rodinných dôvodov tam svoju úlohu zohrala možnosť podieľať sa na vytvorení úplného nového oddelenia,“ opisuje Tomáš Kráľ.

Hra so slovíčkami

„Nemocnice vykazujú, že sestier je dostatok a všetko beží. Áno, svojím spôsobom to beží, ale na úkor toho, že na oddeleniach pracuje menej sestier na počet obsadených lôžok, ako by malo. Momentálne sme v dennej službe dve sestry na dvadsaťpäť pacientov, v nočnej dokonca len jedna,“ opísal Lukáš Kober realitu jeho oddelenia v tuberkulóznom ústave vo Vyšných Hágoch.

Menej sestier, teda viac služieb, viac nadčasov, únava, vyhorenie. Klasický vzorec. No a prebdené noci sa nabaľujú. „Dva mesiace som nemal voľný víkend, teraz po dlhom čase som mohol stráviť celé dva dni bez práce,“ vraví Lukáš. Jeho kolegyne vypadávajú na péenky. Zničená chrbtica, časté chrípky vinou oslabenej imunity.

Zuzana Polčinová spomína, že za tento rok si zrátala okolo štyristo hodín nadčasov. Obaja protirečia tvrdeniam nemocníc. Podľa nich sa situácia s nedostatkom sestier z roka na rok zhoršuje. Problém je aj ich starnutie.

„Do piatich až desiatich rokov bude situácia katastrofálna,“ vraví Lukáš. Zuzana dopĺňa, že nové sestry nepribúdajú, mladé absolventky neprichádzajú. „S nádejou sme čakali na september, ale nič,“ hovorí.

Zlý pocit sestry aj pacienta

Pre Lukáša je najťažšie, keď si svoju prácu urobí na sto percent, ale aj tak má zvláštny pocit z toho, že čosi nie je v poriadku. Preto, lebo mladému Martinovi nemohol vysvetliť, prečo má zmysel bojovať, že sa pre nedostatok času nestihol ani len usmiať na starého pána, ktorého práve prijali na oddelenie. „Ak máte na pacienta viac času, z vykonanej práce máte lepší pocit. Je to aj o empatii, o ľuďoch, ktorí sú zničení chorobou. Aj oni cítia, kedy robíte zdravotnícke úkony automaticky, a ocenia, keď vidia vašu starosť o nich,“ vraví Lukáš.

Je to vzájomné. Aj zdravotníci potrebujú cítiť, že ich rodiny pacientov a samotní pacienti vnímajú pozitívne. No častejšie počúvajú otázky, čo je to za zdravotníctvo, prečo na pacientov nikto nemá čas, nikto ich nepríde pozrieť a ak, tak len vtedy, keď to musí byť. „Rozumiem im, ale nie je to tak, že by sme niekde sedeli na káve. Sedíme pri imobilných pacientoch alebo lietame, kde nás treba viac,“ mrzí Lukáša dojem, aký v chorých občas zostáva.

„Zažila som aj to, že za dvanásť hodín nám zomreli traja pacienti. Nech robíte čokoľvek, nech sa obrníte, vždy to s vami zamáva. Nikdy som si to nevedela predstaviť,“ opisuje svoje pocity Zuzana Polčinová. Hoci pracuje s akútnymi prípadmi, sú pacienti, ktorých zdravotný stav vyzerá nádejne a ich koniec nečaká. „Stalo sa mi to minulý rok na Štedrý deň. Prišiel o desiatej a za dve hodiny bol mŕtvy,“ vraví. Aj tento rok má Zuzana v nemocnici cez sviatky služby.

Nielen mzdy

Podmienky práce, psychická a fyzická náročnosť, zastaranosť techniky, nadčasy, nočné, kolektív, to sú veci, prečo sa mladé sestričky v nemocniciach vyskytujú čím ďalej, tým menej. Odborník na zdravotníctvo z inštitútu INEKO Dušan Zachar vraví, že hoci platová otázka patrí určite medzi hlavné dôvody nedostatku zdravotných sestier, podmienky sú rovnako dôležitý faktor.

Aj on si je vedomý vysokej pracovnej záťaže až preťaženosti. „Slovenské sestry vykonávajú aj také činnosti, ktoré v efektívnejších zdravotných systémoch robí nižší zdravotnícky personál. Na druhej strane to ovplyvňuje aj neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva. Ten je nastavený tak, že nemotivuje a neoceňuje poctivých, kvalitných a efektívnych,“ myslí si Zachar.

„Od januára na našom oddelení chýba do desať sestier. Na niektorých oddeleniach je nás menej ako polovica z toho, čo by malo byť. Pokrývame to nadčasmi, aby nemocnica mohla povedať, že normatív na pacienta spĺňame. Situácia sa vyhrocuje, chodíme zastupovať aj na iné oddelenia,“ vraví Zuzana Polčinová.

Ona aj jej kolegyne robia 23 až 50 hodín nadčasov mesačne. Chýbajú asistenti aj sanitári. „Na niektorých oddeleniach už vypomáhajú aj hlavné a staničné sestry. Začíname byť vyhorené. Nevládzeme. Neviem, dokedy sestry zvládnu robiť takýmto tempom,“ zamýšľa sa. Nervozita, únava a boj o voľný čas spôsobujú aj v dobrých kolektívoch nezhody.

Najskôr medzi sestrami navzájom, neskôr aj medzi lekármi a sestrami. No a pacient nie je z mramoru, atmosféru nepohody vníma.

„Máme zle nastavený systém starostlivosti. To, čo robia u nás všeobecní lekári, v zahraničí často robia sestry. To, čo u nás robia špecialisti, robia v zahraničí všeobecní lekári, a to, čo sa realizuje v nemocniciach, sa často rieši iba cez špecialistov v zariadeniach jednodňovej chirurgie, ambulantne alebo doma,“ opísala problémy Iveta Lazorová z komory sestier. Podľa nej máme jednoducho drahý systém starostlivosti, v ktorom je veľa akútnych lôžok v nemocniciach, ale málo pre takzvanú dlhodobú starostlivosť.

Asi tisícka v hrubom

Ministerstvo zdravotníctva hovorí, že problémy sestier rieši každý deň a na zlepšenie ich platových podmienok aj podmienok práce má rozpracovaných niekoľko zákonov - od motivovania, platov po vzdelávanie. „Zriadili sme pozíciu ministerskej sestry, navyše aj samotná komora participuje na projektoch týkajúcich sa sestier,“ informuje Zuzana Eliášová. K platom dodala, že mzdy sestier sa každoročne upravujú, pričom v posledných rokoch rástli rýchlejšie ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. „V súčasnosti je v zdravotníckych zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR priemerná hrubá mesačná mzda sestry takmer 1 100 eur,“ hovorí Eliášová.

Či ministerstvo zdravotníctva robí skutočne dosť pre to, aby sa situácia okolo sestier zlepšila, je otázne. Nuž a povedať, že čas ukáže, by bolo pri tejto téme naozaj veľmi nezodpovedné. Lebo o pár rokov sa reálne môže stať, že o pacientov sa nebude mať kto postarať.

VIDEO Plus 7 Dní