Slovenskí voliči sú špecifickí láskou k silným jedincom, ktorí stoja na čele strán. Ľudia ich nekriticky obdivujú, neskôr nenávidia a potom na nich poľahky zabudnú. Bývalí vodcovia z diaľky sledujú, ako strany, ktoré zakladali a vyniesli na piedestál, padajú a zanikajú. Tak dopadli hneď viacerí slovenskí politici. 

Cyklista Miki

Mikuláš Dzurinda
Mikuláš Dzurinda
Zdroj: MICHAL SMRCOK

Mikuláša Dzurindu ľudia volili ako Mečiarov protipól. Mimoriadne zasadnutie vlády zvolal napríklad kvôli Mikulášovi Černákovi, ktorého stretol na lyžiarskom svahu a nepáčilo sa mu, že mafiánsky bos sa „strká“ v rade na vlek.  Dzurindovi sa podarilo tiež doviesť svoju stranu SDKÚ k víťazstvu opakovane. No jeho druhé volebné obdobie bolo poznamenané kauzami ako skupinka, zmenky a, ako sa ukázalo neskôr, Gorila. Pre kauzy bol nútený posadiť do premiérskeho kresla namiesto seba Ivetu Radičovú. Mikuláš Dzurinda sa stal už „len“ ministrom zahraničných vecí. Na kandidátke sa vysoko prekrúžkovali stranícki kolegovia. Na mieste predsedu strany ho vystriedal Pavol Frešo. To bol definitívny koniec SDKÚ i Dzrurindu.