Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Rusko-americký básnik, spisovateľ a&nbsp;prekladateľ sa narodil v&nbsp;Petrohrade v&nbsp;cárskom Rusku do&nbsp;bohatej aristokratickej rodiny. Okrem písania si ho získal šach a&nbsp;predovšetkým entomológia - veda zaoberajúca sa štúdiom hmyzu. Vášeň lovenia motýľov ho sprevádzala celý život.

Prvé básne začal písať v&nbsp;období dospievania. Po&nbsp;Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii v&nbsp;roku 1917 rodina ušla najprv na&nbsp;Krym a&nbsp;potom do&nbsp;západnej Európy. Vladimir študoval v&nbsp;Cambridgei, s&nbsp;rodinou však od&nbsp;roku 1920 žili v&nbsp;Berlíne, kde o&nbsp;dva roky ruskí monarchisti zastrelili jeho otca. V&nbsp;tom istom roku sa zasnúbil so Svetlanou Siewer­tovou, ale začiatkom roku 1923 sa pod tlakom jej rodičov rozišli. Zakrátko spoznal ženu svojho života - o&nbsp;tri roky mladšiu ruskú Židovku Veru Jevsejevnu Slonimovú. O&nbsp;rok sa vzali a&nbsp;v&nbsp;roku 1934 sa narodil ich jediný syn Dmitrij. <br>Postupne sa v&nbsp;emigrantskej komunite v&nbsp;Berlíne stával uznávaným básnikom a&nbsp;spisovateľom a&nbsp;publikoval pod menom Vladimir Sirin. Cez druhú svetovú vojnu sa však v&nbsp;hitlerovskom Nemecku nemohli zdržiavať. Odišli do&nbsp;Francúzska a&nbsp;odtiaľ do&nbsp;USA, kde sa v&nbsp;roku 1940 usadili na&nbsp;Manhattane. 

Spisovateľ prednášal na&nbsp;univerzitách a&nbsp;veľa publikoval. Vera ukončila svoju začínajúcu sa kariéru spisovateľky a&nbsp;stala sa manželovou sekretárkou, redaktorkou, korektorkou, agentkou aj právnou poradkyňou. Nikdy sa netajil tým, že za&nbsp;každé dielo vďačí jej - svojej múze aj pravej ruke. Naučila sa šoférovať a&nbsp;vozila ho po&nbsp;Spojených štátoch na&nbsp;prednášky aj na&nbsp;lov motýľov. Dokonca bola kvôli jeho ochrane ozbrojená pištoľou.

V&nbsp;roku 1939 v&nbsp;Paríži začal písať svoj najslávnejší a&nbsp;najkontroverznejší román Lolita. Dokončil ho až v&nbsp;oregonskom Ashlande na&nbsp;jar roku 1954. Bola to práve Vera, ktorá niekoľkokrát zachránila rukopis pred spálením. Šokujúci aj dojímavý príbeh erotickej posadnutosti štyridsiatnika Humberta dvanásťročnou „nymfičkou“ Dolores Hazeovou niektorí nazývali majstrovským dielom, iní hovorili o&nbsp;detskej pornografii. Pre upresnenie - Lolita je španielska prezývka pre Dolores.

Román sa však považuje za&nbsp;jednu za&nbsp;najvýznamnejších kníh dvadsiateho storočia a&nbsp;termín lolita sa dostal do&nbsp;hovorovej reči ako označenie mladých dievčat s&nbsp;vyzývavým správaním. V&nbsp;roku 1961 sa rodina presťahovala do&nbsp;švajčiarskeho Montreux, kde 2. júla 1977 Vladimir Nabokov zomrel vo veku 78 rokov.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/relax/ako-zrodila-vyzyvava-nymficka-autora-skandaloznej-lolity-strazila-manzelka-pistolou">FOTO v GALÉRII</a>

Lolita sa dostala nielen do hovorovej reči, ale aj do umenia. Medzi najznámejšie patrí film Lolita režiséra Adriana Lynea z roku 1997. V hlavných úlohách sa predstavili Jeremy Irons (anglický profesor Humbert) a Melanie (Charlotte Hazeová), mladú školáčku Dolores Hazeovú stvárnila vtedy 13-ročná Dominique Swainová. Úloha Lolity z nej urobila zo dňa na deň hviezdu.<br>V roku 2000 vyšiel debutový singel vtedy 16-ročnej francúzskej speváčky Alizée s názvom Moi...Lolita, ktorý sa v niektorých európskych krajinách vyšplhal na vrchol hitparád.