Začiatkom roka 1917 sa cárske Rusko otriasalo v základoch. Armáda na vojnovom poli prehrávala, zúrila inflácia, robotníci štrajkovali. Revolúcia dozrievala a moc imperátora Mikuláša II. slabla. Moskovská smotánka hľadala v chmúrnych časoch zábavu a zabudnutie v divadlách, vo varieté, v estrádach a baroch. Jedným z najexkluzívnejších bol Maxim v centre Moskvy. Na scéne zneli šansóny, dievčatá tancovali kankán ako v parížskom Mou lin Rouge. V salónikoch boháči fajčili nargilé a obdivovali brušné tanečnice. Kto chcel, „spoznával“ dámy bližšie v súkromí izieb. Alkohol tiekol potokmi. Vždy večer sa tam prechádzal vysoký štíhly a elegantne oblečený černoch a vítal najvýznamnejších hostí. Bohatí turisti zo Západu, najmä z USA, ho zvykli brať ako čašníka, na obsluhu s tmavou pokožkou boli zvyknutí z domu. Tmavý fešák s fúzikmi bol však sám majiteľ Fiodor Fiodorovič Thomas, v Amerike narodený ako Frederick Bruce Thomas. Potomok nevoľníkov z Mississippi sa v jednej z najskorumpovanejších krajín stal milionárom. Vlastnil Maxim, zábavný nóbl komplex Akvárium, niekoľko lukratívnych nehnuteľností a v letovisku Odesa luxusnú vilu.

Útek z Memphisu

Nebyť vraždy otca, možno by sa Frederick do Ruska nikdy nedostal. Rodičia po vojne Sever proti Juhu so šťastím vydražili v roku 1896 malé hospodárstvo a 4. novembra 1872 tam prišlo na svet najmladšie zo šiestich detí, Frederick. Po maminej smrti sa otec opäť oženil, darilo sa mu farmu rozširovať a trochu zbohatnúť. Thomasovci však boli čierni. O statok podvodom a vydieraním prišli a na súde pre farbu svojej pokožky neuspeli. Odišli do Memphisu, otec pracoval na železnici a macocha viedla malý penzión. Keď mal Frederick 18 rokov, stala sa ďalšia tragédia. Bol totiž svedkom, ako jeden obyvateľ penziónu zmlátil manželku do bezvedomia. Frederick ju bránil, zavolal políciu, ale násilník sa pomstil o niekoľko dní. V noci sa vlámal k Thomasovcom a sekerou zavraždil spiaceho otca. Polícia síce vraha chytila a zabila, Frederick však už v meste nevládal žiť a, navyše, chcel si splniť veľký sen - spoznávať svet. 

Cesta do Európy

Vybral sa najprv do Saint Louis, potom pracoval niekoľko rokov v Chicagu ako čašník v najluxusnejšom hoteli Auditorium. Veľmi rýchlo si osvojil nuansy profesie a vďaka vrodenému šarmu ho mali radi aj najnáročnejší hostia. Musel byť skutočne vynikajúci, lebo reštaurácia mu dala tie najlepšie referencie, s ktorými ho všade brali všetkými desiatimi. Túžil však po hudobnej kariére, v roku 1893 začal v New Yorku navštevovať hodiny spevu. Učiteľ, emigrant z Nemecka, mu vtedy poradil, že ak chce naozaj rozvíjať a uplatniť svoj talent, nech ide do Európy. Sú tam lepšie školy a navyše - nebude musieť znášať v USA všadeprítomným rasizmus. O rok teda Frederick nasadol na zaoceánsku loď do Británie.

Napriek neprijatiu na konzervatórium v Londýne vnímal Thomas starý kontinent ako veľmi pohostinný. Ani ľudia nereagovali na jeho farbu kože negatívne. Túžiac po nových dobrodružstvách odišiel do Paríža a za niekoľko mesiacov sa naučil po francúzsky. Za štyri roky prešiel okrem iného Cannes, Monte Carlo, Ost ende - vtedajšie najluxusnejšie belgické letovisko, Berlín, Kolín nad Rýnom, Neapol, Viedeň i Budapešť. Nakoniec sa na jar 1899 dostal do Ruska. Pricestoval tam ako komorník šľachtica, ktorý ho zamestnal na francúzskej Riviére a potom vzal so sebou. Na prelome 19. a 20. storočia bolo Rusko síce zaostalé, ale rýchlo sa rozvíjajúce a modernizujúce a priťahovalo mnoho zahraničných biz nismenov a odborníkov. Navyše milovalo všetko, čo prichádzalo zo Západu, najmä z Francúzska - módu, hudbu či divadlo.

Šťastie za pačesy

Frederick Bruce Thomas v krajine evidentne videl svoju príležitosť a rozhodol sa usadiť v Moskve. V roku 1901 sa oženil s 25-ročnou Nemkou Antoniou Hähnovou. Porodila mu dve dcéry a syna, on zatiaľ profesijne rástol. Začal v roku 1903 v Akváriu, nóbl zábavnom komplexe s reštauráciou i divadlom. O päť rokov už pracoval vo vtedy najlepšej reštaurácii v Rusku Jar. Podnik bol vychýrený výbornou kuchyňou i plnením tých najbizarnejších želaní hostí. Keď si opitý boháč napríklad želal hrať futbal s ananásmi, vtedy najdrahším ovocím, mohol do nich kopať, rozbíjať riady, rozlievať šampanské a ničiť stoly. Po „zápase“ mu personál s úsmevom podal účet na niekoľko tisíc rubľov, dnes niekoľko tisíc eur. Takí zákazníci neboli zriedkaví, takže čašníci si mohli dobre zarobiť na prepitnom, a istý kapitál sa podarilo nahonobiť aj Američanovi. V roku 1912 s dvoma spoločníkmi Akvárium kúpil.

Úspešné podnikanie

Kým otvoril nové Akvárium, precestoval Európu i Rusko, aby našiel najlepších umelcov, ktorí pritiahli návštevníkov. Bol to zásah do čierneho. Akvárium sa stalo najobľúbenejším zábavným miestom pre strednú a vyššiu triedu. Už po prvej sezóne v roku 1912 mal každý spoločník vo vrecku čistý zisk 150-tisíc rubľov, dnes vyše 800-tisíc eur. Čierny podnikateľ zisk zainvestoval, kúpil zbankrotovaný klub Chanticleer, zrekonštruoval ho a prepychovo zariadil. Neskôr ho premenoval na Maxim, ktorý sa stal najluxusnejším a najmódnejším moskovským podnikom. Scéne kraľovali operety, komédie a estrády s umeleckými hviezdami z Ruska i zo Západu. Maxim obľubovalo najmä silnejšie pohlavie, keďže nešlo len o umenie. Napriek tomu, že „hniezdo zhýralosti“ stálo v blízkosti troch cerkví, úrady prižmúrili oči vďaka mnohým Thomasovým štedrým „všimným“. Mal z čoho podplácať, klub zarábal státisíce rubľov ročne.

V roku 1911 Antonia zomrela, Frederick sa opäť oženil o dva roky s dlhoročnou opatrovateľkou detí Valli Hoffmanovou. Zároveň sa bezhlavo zaľúbil do nemeckej tanečnice Elvíry Jugmannovej, plodom ich búrlivého vzťahu boli dvaja synovia. Zosobášili sa v roku 1918, keď sa v porevolučnom chaose Thomas s Valli konečne rozviedli.

Začiatok konca

V lete 1914 chystal Thomas výnimočné podujatie, v ringu v Akváriu mal boxovať Jack Johnson, prvý černošský majster sveta. Keď bol Texasan už v Rusku, v Sarajeve zastrelili následníka rakúsko-uhorského trónu a bolo jasné, že vypukne vojna. Boxer nakoniec narýchlo z Moskvy odcestoval, aby nemal problémy na hraniciach, zápas odvolali a Thomasovi ušiel veľký zisk. Našiel však iné lukratívne možnosti. Cár zaviedol počas vojny prohibíciu, ale chudobní pálili samohonku a bohatí v Maxime i Akváriu ochotne platili za ohnivý mok premrštené sumy. Thomas cárskym úradníkom zakrýval oči mastnými úplatkami, obchod kvitol. Začiatkom roku 1917 mal jeho majetok hodnotu dnešných niekoľko miliónov eur. Ale to bola predzvesť pádu. 

Krach v Istanbule

Keď vypukla Veľká októbrová socialistická revolúcia, Frederick, premenovaný na Fiodora Fiodoroviča, sa ako „buržuj“ stal nepriateľom. Boľševici mu postupne konfiškovali nehnuteľnosti a keď sa v lete 1918 dozvedel, že ho chcú uväzniť, ušiel do Odesy. O rok s manželkou Elvírou i so štyrmi deťmi emigroval na francúzskej vojenskej lodi do Istanbulu.

V tureckej metropole začínal Thomas od nuly a bez groša. Lenže nepoddával sa, tak ako predtým. Za požičané peniaze pri Bospore otvoril nové podniky, jedným z nich bol Stella Club, kde hrali prvé džezové kapely z USA. Turecká tlač ho nazvala „sultánom džezu“. Žiaľ, o niekoľko sezón sa móda džezu a americkej kultúry pominula, čierny podnikateľ stratil klientelu i zisky. Keď ho na jeseň 1927 posadili za mreže za nesplácanie dlhov, americkí diplomati preňho nepohli prstom, vraj preto, lebo bol potomkom otrokov.

Viac FOTO v GALÉRII >>

Dňa 12. júna 1928 ho skolil zápal pľúc. Pochovali ho na katolíckom cintoríne vo štvrti Feriköy, dodnes však nevedno, kde leží, keďže rodina nemala peniaze na náhrobok.