Archeologička DOMINIKA ORAVKINOVÁ v súčasnosti pracuje na rozsiahlom modernom prehodnotení náleziska na Myšej hôrke. Hovorí o snahách súčasného výskumu.
Čo je hlavným cieľom vášho výskumu?
Na príklade tohto sídliska sa s kolegami snažíme priblížiť spoločnosť v minulosti. Každé zistenie, každý detail sa snažíme zapasovať práve do mozaiky toho, ako mohli tieto spoločnosti vyzerať a fungovať. Aj keď nám vždy bude veľký počet dielikov chýbať, postupne získavame kontúrovanejší obraz.
Sú postupy dnešných archeológov odlišné oproti priekopníkom, ako bol profesor Vladár?
Metódy, rovnako ako naše poznatky sa časom zlepšujú. Je to prirodzený proces. Naše poznanie rada prirovnávam k schodisku. Bez schodu, ktorý vytvoril profesor Vladár či iní bádatelia, by som nemohla postúpiť na svoj vlastný. Samozrejme, že dnes by sme pri výskume sídliska použili inovatívnejší balík metód. Výskum bol však v období pred viac ako 50 rokmi veľmi nadštandardný. Svedčí o tom aj skutočnosť, že vieme s nálezmi neustále pracovať a prinášať nové informácie aj po toľkých rokoch.
Máme v rámci náleziska na Myšej hôrke ešte čo objaviť?
Na ploche sídliska sú neskúmané fragmenty, ktorých potenciál môže byť v budúcnosti preverený. Viac by sme sa však mali sústrediť na cielené poznanie okolitých aj neopevnených sídlisk, aby sme hlbšie pochopili mechanizmus, akým spoločnosť mohla v tomto období fungovať. Najmä informácií o nížinných poľnohospodárskych sídliskách máme žalostne málo, čo je spôsobené tým, že archeologické výskumy opevnených centrálnych polôh sú považované za prestížnejšie.
